Pred 28 rokmi sa ľudia rozhodli, že si vezmú slobodu späť. Že už nedovolia, aby im niekto prikazoval, kde môžu cestovať a kde nie, čo si môžu myslieť a čo už je zakázané, či môžu chodiť do kostola alebo prihlásiť deti na náboženstvo. Nežne, ale nástojčivo si slobodu zobrali do svojich rúk. No ukázalo sa, že sloboda je veľmi krehká. Dá sa ukradnúť, môže sa zneužiť. A mnohí, ktorým nešlo o dobro Slovenska v mene slobody začali cudzopasiť na našom spoločnom majetku, tunelovať naše podniky, drancovať naše lesy. Postupne si mnohé lukratívne majetky rozdelili oligarchovia, na významné posty v krajine boli dosadení ľudia nie preto, že sú schopní, ale preto, že chránia stranícke a iné záujmy. Krajina zmŕtvela, niekde spustla, mnohých opustila nádej.
Za totality sme mohli voliť len jednu stranu, žiadna alternatíva neexistovala. Táto vláda sa nás snaží presvedčiť, že tak, ako vtedy, ani dnes neexistuje žiadna alternatíva. No alternatíva vždy existuje. Ku kradnutiu je alternatívou poctivosť, ku straníckym záujmom je alternatívou služba ľuďom.
Za totality sa dala zmena spraviť len revolúciou. V novembri 89 sme ju urobili nežne. V slobodnej spoločnosti sa dá revolúcia spraviť v každých voľbách. Demokraticky. Každé voľby sú príležitosťou na zmenu k lepšiemu. Hlasy ľudí vo voľbách sú tichou silou, ktorej sa najmä nečestní politici boja zo všetkého najviac. Ukázali to župné voľby. My chceme tvrdo pracovať, aby sme dali ľuďom znovu nádej, že Slovensko už nebude ukradnutou krajinou, ale krajinou, ktorá funguje, v ktorej právo a spravodlivosť platí na každého rovnako.
