„Pred necelými tromi týždňami sme v Kalinove, v prvej oslobodenej obci na území dnešného Slovenska, oslávili Deň víťazstva nad fašizmom. Deň, v ktorý sme pred 72 rokmi, po strašnej 2. svetovej vojne, dostali druhú šancu. Deň, keď si ľudia v Európe, za cenu nesmierneho utrpenia, vybojovali právo na svoju budúcnosť. A pripomenuli sme si všetkých hrdinov – tých, čo ju našťastie prežili, a aj tých, ktorí v nej položili svoje životy – ktorí nám ponúkli možnosť začať odznova a inak.
Žiaden z nich, žiadny z týchto naozajstných hrdinov nie je bez mena. Za každým z nich je konkrétny ľudský osud, a konkrétne činy. A spomedzi nich, týchto skutočných slovenských osobností, vyčnieva niekoľko, ktorí si zaslúžia nielen náš obdiv, ale predovšetkým vďaku a neustále pripomínanie si. A na nich má stáť naša hrdosť a národná identita.
Takmer presne na deň, pred sedemdesiatimi piatimi rokmi, vykonal Jozef Gabčík, spolu s ďalšími československými vojakmi čin, ktorý mal ďalekosiahle dôsledky. A nielen pre Slovenskú a Českú republiku. V celom priebehu 2. svetovej vojny jedinečná operácia Anhropoid, a v rámci nej úspešný atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora, mala v skutočnosti závažné geopolitické následky, a aj konkrétne výsledky.
Rozhodnutia Jozefa Gabčíka, a jeho skutky, viedli nepochybne ušľachtilé vlastnosti našich ľudských pováh. Odvaha, nebojácnosť, obetavosť. Svedomitosť a príčinlivosť. Rozhodoval sa správne, a rozhodoval sa proti najvlastnejšiemu z ľudských inštinktov: prežiť.
Preto je jeho odkaz taký silný. A preto je jeho meno neodmysliteľnou súčasťou našich národných vojenských a politických dejín. Preto je našou povinnosťou na jeho posolstvo, posolstvo oddnes generálmajora Jozefa Gabčíka [in memoriam] – „s odhodlaním a s vedomím rizika, že ma to môže stáť život, no bojovať proti zlu a nikdy mu neustúpiť“ – nezabudnúť, pripomínať si ho a rozvíjať ho.“
