Prezident Kiska pošle na ústavný súd novelu zákona o ÚRSO

12.10.2017 11:50

Prezident Andrej Kiska požiada Ústavný súd SR o preskúmanie novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach a dá podnet na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení zákona:

Prezident Kiska pošle na ústavný súd novelu zákona o ÚRSO
Foto: TASR
Popis: Andrej Kiska

„Dovoľte mi, aby som informoval, že tento týždeň po druhý raz počas pôsobenia v úrade uplatním právo prezidenta Slovenskej republiky a požiadam ústavný súd o preskúmanie súladu zákona s ústavou a právom Európskej únie.

V prvom prípade, v ktorom ústavný súd stále nerozhodol, bol dôvodom môjho podania chaos v poplatkoch v zdravotníctve, a s tým súvisiace porušovanie základných práv pacientov na Slovensku.

Druhý prípad sa týka zlyhaní štátu v oblasti regulácie cien energií. Zlyhaní, ktoré majú priamy dopad na životy ľudí v slovenských domácnostiach a ich nákladov na život.

Zlyhaní, ktoré sťažujú život zamestnávateľom a okrádajú našu krajinu o pracovné miesta. Hovorím o regulácii cien energií, kvôli ktorej majú domácnosti a zamestnávatelia na Slovensku jednu z najdrahších cien elektrickej energie v celej Európskej únii.

Koncom mája tohto roka som vrátil Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Touto novelou vláda reagovala na situáciu zo začiatku roka po sporných rozhodnutiach Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré viedli k odvolaniu jeho predsedu.

Namiesto potrebných zmien, ktoré by umožnili zlacniť elektrickú energiu, však vládna väčšina zareagovala politickým tlakom. Zmenou zákona narušila existujúcu deľbu moci, systém vzájomných protiváh medzi prezidentom a vládou. Zároveň podriadila voľbu predsedu regulačného úradu a rozhodnutia úradu priamej politickej kontrole vlády, ktorá je aktuálne pri moci. Z tejto funkcie sa spravila politická funkcia.

Poslanci parlamentu moje  veto prelomili. Na základe nových pravidiel vláda vymenovala za predsedu regulačného úradu Ľubomíra Jahnátka. Potvrdili sa tým obavy z pokračujúcej politizácie úradu.

Ako bývalý minister hospodárstva je pritom pán Jahnátek priamo zodpovedný za niektoré pravidlá hry, kvôli ktorým nedokážeme na Slovensku dostať pod kontrolu záujmy firiem v energetike, ani účinne obhajovať záujem našich občanov a zamestnávateľov.

Pokiaľ ide o obsah môjho návrhu na ústavný súd, rád by som sa stručne dotkol dvoch bodov, v ktorých je podľa mňa schválený zákon v rozpore s ústavou a s právom Európskej únie.

Po prvé, Slovenská republika sa zaviazala, že zaručí nezávislosť regulátora cien energií od politických vplyvov. A zabezpečí, aby regulátor vykonával právomoci nestranne a transparentne.

Pred zmenou zákona sa na osobe predsedu úradu musel zhodnúť prezident a vláda. Po novom je predseda úradu závislý iba na vláde. Prezident stratil právomoc priamo a preventívne pôsobiť  proti zneužitiu moci, a podporovať nezávislosť úradu.

Po druhé, regulátor cien v každej členskej krajine EÚ musí mať možnosť prijímať rozhodnutia nezávisle od iných verejných, politických alebo súkromných záujmov.

Preto sa v roku 2012 zo zákona vypustila spoluúčasť ministerstiev na procese rozhodovania regulačného úradu. Opätovné ustanovenie účasti ministerstiev hospodárstva a životného prostredia v cenových konaniach — tak ako to vládna väčšina presadila v schválenom zákone — je v rozpore s pravidlami EÚ. Zvyšuje riziko politického zasahovania do rozhodnutí úradu.

Ako prezident plne rešpektujem, že zodpovednosť za energetickú politiku nesie vláda. Politika vlády ale nemôže byť v rozpore s pravidlami EÚ o otvorenej a spravodlivej hospodárskej súťaži, ani s nezávislou a férovou reguláciou a kontrolou.

Žiaľ, presne to je problém schválenej novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Preto som musel konať a obrátil som sa na ústavný súd.

Iste viete, že som vždy kontinuálne od začiatku môjho pôsobenia v úrade  podporoval strategický záujem Slovenskej republiky, ktorým je byť a zostať krajinou v centre európskej integrácie.

Byť v centre EÚ však znamená aj rešpektovať a kultivovať spoločné pravidlá. Pravidlá, ktoré vytvárajú priestor pre silnú, jednotnú Európu. Členské štáty nesmú prijať žiadne opatrenie, ktoré by dosiahnutie spoločných cieľov únie mohlo ohroziť.

Pripomínam, že to plne platí aj pre reguláciu cien energií.

Nehovoríme o nejakých abstraktných pravidlách. Hovoríme o rozhodnutiach, ktoré majú priamy vplyv na náklady slovenských domácností. Na život našich ľudí.

Ekonomické záujmy firiem, ktoré zabezpečujú dodávky energií v našej krajine sú obrovské. Hovoríme o biznise za 10 miliárd eur. O stovkách miliónov eur ziskov pre firmy, ktoré majú často dominantné postavenie na trhu a občan nemá inú možnosť - pokiaľ chce prežiť  - iba ich služby použiť.

Rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa cez faktúry za energie, plyn alebo vodu dotýkajú každého jedného občana a tieto systémové zlyhania regulačnej politiky je najlepšie viditeľné na cenách elektriny. Pre občanov a pre zamestnávateľov.

V tejto súvislosti chcem pripomenúť že v najbližšom období nás čakajú skutočne náročné výzvy.

Podpisom Parížskych dohôd sme sa zaviazali znížiť produkciu skleníkových plynov. Tento cieľ dosiahneme len výrazným obmedzením výroby energie z uhlia a prechodom na obnoviteľné zdroje energie. 

Naša krajina je však malým Kocúrkovom. To, čo by sme mali utlmovať podporujeme a to, čo by sme mali rozvíjať, zanedbávame.

Ročne posielame sto miliónov eur ako dotáciu na ťažbu uhlia. Uhlie, ktoré vyťažíme, ale niekde musíme spáliť. Spaľovanie hnedého uhlia v elektrárni v Novákoch vyprodukuje za rok porovnateľný objem emisií ako celá osobná automobilová doprava na Slovensku. Výsledok? Horšía kvalita života. Predčasné úmrtia.

Podľa ministerstva životného prostredia dáme 500 miliónov eur ročne na odstraňovanie škôd, ktoré nás ťažba uhlia a jeho spracovanie stojí. Ekonómovia krútia hlavami.

Ak by každému pracovníkovi baní bola vyplácaná mzda bez toho aby vôbec prišiel do práce, tak krajina ušetrí 50 miliónov EUR ročne a ešte by sme ochránili našu krajinu. A ochránili to najcennejšie - zdravie našich ľudí.

To, čo by naša krajina mala podporovať, je výroba elektriny z veterných a solárnych zdrojov. V porovnaní so západnými krajinami vyrábame ale elektrinu zo slnka draho, na úkor spotrebiteľov a v mene neprimeraných ziskov pre veľmi úzku skupinu výrobcov.

Iné európske krajiny už dávnejšie upustili od podpory prostredníctvom doplatkov a prešli na podporu vo forme aukcií.

Vyspelé krajiny postupne utlmujú aj produkciu energie z biomasy, ale Slovensko ju stále štedro podporuje. Výsledkom je odlesňovanie krajiny a ničenie vzácnych biotopov.

Problémom regulácie sieťových odvetví je zle formulovaná stratégia, protichodné ciele, konflikty záujmov, zlé pravidlá a slabá kontrola.

Slovenské domácnosti a zamestnávatelia platia v dôsledku toho jedny z najvyšších poplatkov za distribúciu elektriny v Európskej únii. Koncová cena elektriny pre podnikateľov patrí dokonca medzi najvyššie v celej EÚ.

Novela zákona o regulácii v sieťových odvetviach všetky tieto problémy prehliadla. Nezasiahla do netransparentných vzťahov medzi firmami, nezvýšila nároky na odôvodňovanie cenových rozhodnutí.

Namiesto toho posilnila neželaný politický vplyv v úrade, ktorý by mal byť nezávislý.

Viac TU

Ing. Andrej Kiska

  • BPP
  • Prvý nezávislý prezident Slovenskej republiky
  • prezident

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: vef

Ďalšie články z rubriky

Viktor Béreš (strana NAJ)  - Vyvlastníme elektrárne aj SPP.  Razantne  tak znížime ceny  energií pre ľudí

15:20 Viktor Béreš (strana NAJ) - Vyvlastníme elektrárne aj SPP.  Razantne  tak znížime ceny energií pre ľudí

NAJ kategoricky odmieta dôvody pre zvyšovanie cien energií pre rok 2018. Elektrina zdražie takmer o…