„Médium verejnej služby má byť na strane občanov a má zabezpečiť čo najväčšiu kontrolu mocných, silných, vplyvných,“ poznamenal J. Viskupič. „Voľba riaditeľa RTVS teda nemôže byť len otázkou rozhodnutia poslancov. Chceme čo najviac rozšíriť možnosti, aby verejnosť mohla túto voľbu ovplyvnovať, aby boli ľudia čo najviac zainteresovaní. Preto sme na webovej stránke hnutia obycajniludia.sk dali ľuďom možnosť, aby mohli zaslať deviatim kandidátom konkrétne otázky. 30. mája bude verejné vypočutie kandidátov a keďže členovia výboru pre kultúru a médiá môžu klásť otázky, vytvorili sme priestor, aby občania prostredníctvom nás oslovili jednotlivých uchádzačov. Zároveň zverejníme aj životopisy a projekty kandidátov a v nasledujúcom trojtýždňovom období sa k nim ľudia môžu vyjadriť. Je dobré, že verejné vypočutie bude prenášané aj na weboch Národnej rady či RTVS, no verejnosť by mala byť v pri takejto dôležitej voľbe zainteresovaná čo najširšie.“
Verejné inštitúcie a predovšetkým kontrolné inštitúcie by mali byť nezávislé a schopné odolávať tlaku politikov, ktorí sa žiaľ často snažia o ich zneužívanie na vlastné mocenské ciele.
Okrem verejnoprávnej televízie je jednou z týchto inštitúcii aj Úrad pre verejné obstarávanie. ÚVO by mal kontrolovať dodržiavanie zákona pri verejných obstarávaniach, cez ktoré štát ročne minie od 5-7 miliárd eur. „Keď v roku 2011 Iveta Radičová robila na post predsedu ÚVO verejné výberové konanie, Robert Fico spustil veľký krik a tvrdil, že post predsedu ÚVO by mal patriť Smeru – teda vtedajšej opozícii,“ upozornila Veronika Remišová. „Na tento post ponúkol nominanta Smeru bez akýchkoľvek skúseností s kontrolou verejných obstarávaní. „Koalícia chce za každú cenu obsadiť miesto šéfa ÚVO, aby sama kontrovala vlastný biznis,“ vyhlásil v júni 2011 Robert Fico.“
Remišová zároveň poukázala na zásadný rozdiel medzi názorom hnutia OĽANO-NOVA a názorom koalície Roberta Fica: „My nevykrikujeme, že chceme nejaké posty pre seba. My hovoríme, že chceme, aby na poste predsedu ÚVO bol nepodplatiteľný človek a odborník, ktorý posilní túto inštitúciu a bude vykonávať nezávislú kontrolu verejných obstarávaní a vydávať správne rozhodnutia aj v politicky citlivých tendroch. Na druhej strane by bolo minimálne správne a transparentné, aby kandidátov vyberala nezávislá komisia, v ktorej by mala opozícia svojho zástupcu, podobne ako aj odborná verejnosť. Takýto postup sme navrhovali aj pre výber šéfa Najvyššieho kontrolného úradu. V súčasnosti bol v komisii na kontrolu návrhov na kandidátov na predsedu ÚVO len Robert Puci z hospodárskeho výboru NR, samozrejme zo Smeru, keďže vo výbore má koalícia väčšinu. A nie je jasné, akým spôsobom sa po verejnom vypočutí bude kandidát vyberať (Martin Giertl – splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti, Ľubomír Andrassy – navrhnutý predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Peter Rohaľ – zástupca Úradu vlády Slovenskej republiky).“
Zároveň upozorňujeme, že jeden z kandidátov na tento post pôsobil vo firme, spojenej so známym oligarchom a žiaľ, médiami už prebehli informácie, že výhercom výberového konania by mal byť práve pán Méry – nominant Mostu. „To je to posledné, čo na Slovensku potrebujeme, aby najdôležitejšiu kontrolnú inštitúciu ovládala nejaká bábka oligarchov v pozadí,“ hovorí V. Remišová.
Na zlú a zmanipulovanú kontrolnú inštitúciu doplatia všetci občania krajiny – na predražených tendroch a na predražených štátnych zákazkách. Spôsob, akým si vláda rozdeľuje posty v tejto krajine sa čím ďalej tým viac začína podobať na privatizáciu nášho štátu úzkou skupinkou ľudí.
