„Zakladateľ ÚPN Ján Langoš vedel, aké politické tlaky z politického prostredia boli, sú a budú, preto dal štatutárovi ÚPN dostatok právomocí aj vysokú mieru zodpovednosti. Dnes sa však zdá, že ÚPN si uzurpuje jeden z koaličných partnerov. Po naštudovaní tejto novely zákona si myslím, že existuje opodstatnená obava, že ústav prestane plniť úlohu, ktorou bol zakladateľom Jánom Langošom poverený – oživovať pamäť národa, aby sa nestalo, že nepoučení minulosťou si ju budeme musieť zopakovať,“ tvrdí E. Jurinová, predsedníčka výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Je zvláštne, že z funkcie, ktorú volil parlament, sa na podnet poslancov stáva funkcia, ktorá bude bez kompetencií a bude len bábkou v rukách kolektívneho orgánu, ktorého členovia sú politickí nominanti. „Majú v rukách moc a sú schopní skutočne všetkého. Vládna moc opäť ukazuje, že s nepohodlnými sa dokážu vysporiadať veľmi svojsky. Na konci už len skonštatujeme – podmanili si ďalší úrad pre vlastné politické ambície a trafiky pre svojich ľudí. Je im jedno, že narábajú s dôverou občanov, ktorým už minimálne raz takýto valcujúci režim práva, slobody i dôstojnosť zobral. Pamäť národa nesmie byť takáto krátka,“ poznamenala Jurinová.
Podľa Jozefa Viskupiča odviedol ÚPN obrovskú prácu. „A namiesto toho, aby bol ústav po zásluhe pochválený, tak naňho ešte vládna moc zaútočí. S návrhom prichádzajú ľudia ako pani poslankyňa Janíková – áno, to je tá, ktorú sme nikdy nepočuli hovoriť o Slovensku a jeho histórii, a ktorá sa na návšteve v Českej republike spýtala: „A načo je nám tá sloboda…“ Pri takýchto ľuďoch ma teda ani neprekvapuje, keď sa začínajú pýtať, načo je tomuto národu vlastne pamäť…“
Viskupič vyzval poslancov vládneho zlepenca, aby stiahli túto účelovú novelu zákona o ÚPN a požiadal ich, aby riešili skutočné problémy úradu. „Sú to: vyriešenie sídla inštitúcie, vybudovanie múzea komunizmu a najmä prenesenie právneho nástupníctva k archívnym zväzkom ŠTB na Ministerstvo vnútra, aby sa nemohlo stať, že pár rozsudkov ohrozí existenciu a činnosť Ústavu.“
Janka Šípošová zastupovala na tlačovom brífingu dcéry politických väzňov, ktoré dal dohromady Anton Srholec aj preto, aby mal kto ďalej niesť živé svedectvo o zločinoch komunizmu. „My sme to zažili ešte na vlastnej koži, ako deti rodičov, ktorí boli nespravodlivo prenasledovaní, mučení, odvlečení do gulagov… Našim rodinám ukradli normálny život, nám skazili detstvo, naše životy to navždy poznačilo a naše svedectvo o tom je autentické, nie sprostredkované cez archívy.“
Podľa Šípošovej majú politickí väzni a ich potomkovia právo hovoriť do toho, ako sa bude nakladať aj s ich minulosťou a žiadať, aby aj ich svedectvá zostali zachované pre budúce generácie. „Činnosť ÚPN v posledných rokoch nás presviedča o tom, že túto prácu robí dobre. Zrekonštruovali zväzky štátnej bezpečnosti, zaznamenávajú individuálne príbehy podľa osobných svedectiev, vydávajú publikácie, pripravujú filmy, konferencie, pripomínajú už skoro zabudnuté udalosti a príbehy.“
„Ústav pamäti národa prežil mnohé ohrozenia. Prežil Mečiara aj Slotu a odrazu sa ukazuje, že možno neprežije Bugára… Žiadam pána Bugára a poslancov strany Most-Híd, aby vysvetlili svoje angažmá v tomto nešťastnom príbehu,“ doplnil Jozef Viskupič.
