Pri tak priaznivom vývoji daní je od vlády a ministra financií nezodpovedné, keď nemyslí na horšie časy, hoci sám priznáva, že určite prídu. Časť z tohto zvýšenia by vláda mala použiť na zníženie štátneho dlhu, ktorý dosahuje už 43 miliárd eur, čo je v prepočte na jedného obyvateľa až 8-tisíc eur a pohybuje sa na hranici sankčných pásiem.
Keby známy ekonóm Keynes, ktorý presadzoval šetrenie dobrých časoch a míňanie v zlých, vedel, čo naša vláda s verejnými financiami v týchto rokoch robí, zrejme by sa v hrobe obracal.
Ďalšia časť peňazí z daňových „prebytkov“ by mala ísť na zmysluplné reformy, najmä v školstve, zdravotníctve. Práve vďaka odkladaniu týchto potrebných zmien už tri roky stagnujeme v dobiehaní vyspelej Európy, ako to ukazujú dáta Eurostatu o vývoji HDP na hlavu.
Práve v týchto dobrých časoch, keď do rozpočtu každým rokom nateká viac peňazí, je zavádzanie nových daní prejavom nezáujmu realitu, v ktorej mnohí ľudia na Slovensku žijú. Veď práve oni generujú tieto vyššie príjmy. A štát sa im za to poďakuje dalšími daňami a siahne im ešte hlbšie do vrecka.
Preto vyzývam ministra financií, aby pritlačil na svojich ministerských kolegov a pri zostavovaní rozpočtu na najbližší rok zatlačil, aby sa ministri sústredili i na výdavkovú časť svojich rozpočtov. Pretože inventúra výdavkov zatiaľ súčasnej vláde nevoňala.
