Podľa Jany Kiššovej je súčasné zvyšovanie minimálnej mzdy prostredníctvom legislatívnych opatrení umelé a neodráža reálnu situáciu v ekonomike ani možnosti mnohých, hlavne drobných zamestnávateľov, v ekonomicky slabých regiónoch. Práve takéto opatrenia majú podľa nej negatívne dopady – napríklad brzdenie vzniku alebo zánik pracovných miest, presun istej skupiny pracovníkov do šedej ekonomiky alebo prehlbovanie problému so zamestnávaním nízkokvalifikovanej pracovnej sily. Navyše to prehlbuje regionálne rozdiely. Napriek tomu, že miera nezamestnanosti na Slovensku klesá, klesá najpomalšie spomedzi krajín V4 a Slovensko tu má veľké rezervy. Vláda ak chce pomôcť zvyšovaniu čistých miezd, mala by znížiť daňové a odvodové zaťaženie. To je opatrenie, ktoré popri zvyšovaní čistých príjmov zároveň nenavyšuje náklady a teda ceny. Darmo totiž zvýšime ľuďom mzdy, ak zároveň klesne ich kúpyschopnosť. Vládnym opatreniam vyčíta aj to, že sú nekoncepčné.
Martin Vlachynský vidí zásadný problém v tom, že verejná správa nevníma podnikateľský sektor ako základný generátor hodnôt. Vláda síce prijíma čiastkové opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, ale chýbajú dlhodobé koncepčné riešenia. Je potrebné pripraviť trh práce na obdobia, kedy sa bude ekonomike menej dariť. So štátnym tajomníkom Branislavom Ondrušom diskutovali o obsahu pojmu pružnosť zamestnávania. Podľa rebríčka hodnotení krajín OECD klesla Slovenská republika v dôsledku novozavedených sviatočných, nedeľných a nočných príplatkov v tomto ukazovateli z 26. na 36. miesto. Podľa Branislava Ondruša mzdová atraktivita nie je jediným faktorom na zvyšovanie vyjednávacej schopnosti zamestnancov. Podľa neho je minimálna mzda legitímnym nástrojom štátnej regulácie pracovného trhu a nezvyšuje sa neprimerane vo vzťahu k faktorom, ktoré ju ovplyvňujú. Zároveň má vplyv na všetky ostatné mzdy v národnom hospodárstve. Čo sa týka „horších časov“, na to, aby ich ekonomika ustála, je podľa Branislava Ondruša potrebné zvyšovať zamestnanosť v terciárnom sektore služieb, vďaka čomu sa zvýši kúpyschopnosť obyvateľstva a stlmia sa negatívne dopady ekonomiky.
Účastníci diskusie vo všeobecnosti ocenili pozitívny trend v odmeňovaní zamestnancov. Zhodli sa však na tom, že nemá byť výsledkom politických rozhodnutí. Zamestnávatelia sú ochotní zvyšovať mzdy svojím zamestnancom, ale do hry vstupuje aj potreba zvyšovania konkurencieschopnosti Slovenskej republiky, ktorá musí vytvárať pridanú hodnotu. Podľa prítomných členov komisie vývoj hospodárstva predbehol vývoj produktivity práce a rovnako rast priemernej mzdy predbieha produktivitu práce. Členovia komisie ďalej diskutovali o enormnej administratívnej záťaži, ktorá komplikuje život podnikateľom, ako aj o častej a neprehľadnej novelizácii zákonov. V súvislosti s chýbajúcou kvalifikovanou pracovnou silou je potrebné situáciu riešiť aj prostredníctvom novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a prostredníctvom systému duálneho zamestnávania.
