“Montrealský protokol, ktorý podpísalo 197 strán, je považovaný za najúspešnejšiu globálnu environmentálnu zmluvu. O úplnej spokojnosti však hovoriť nemôžeme, keďže ešte stále máme pred sebou viacero úloh, ako napríklad postupné odstraňovanie fluorovaných uhľovodíkov,”uviedol šéf envirorezortu na akcii organizovanej Ozónovým Sekretariátom Programu OSN pre životné prostredie.
Ako dodal, Slovensko len pred nedávno ratifikovalo Kigalský dodatok k Montrealskému protokolu, ktorý hovorí práve o redukcii fluórovaných uhľovodíkov, ktoré sú skleníkovými plynmi a používajú sa ako náhrada za látky poškodzujúce ozónovú vrstvu. Dodatok začne platiť od 1. januára 2019.
“Zmena klímy je realitou a musíme konať skôr, než bude príliš neskoro. Kigalský dodatok nám ukázal, čo máme dosiahnuť, našou úlohou preto teraz je, aby sme zistili, ako sa to dá urobiť,“ ukončil minister Sólymos s vierou, že k dodatku pristúpia i ďalšie krajiny.
Východiskovým dokumentom pri riešení problémov s ozónovou vrstvou bol Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy, ktorý bol prijatý 22. marca 1985. Nadväzne naň bol 16. septembra 1987 prijatý Montrealský protokol o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu. Slovenská republika je sukcesorom Viedenského dohovoru a Montrealského protokolu od 28. mája 1993 a je zmluvnou stranou aj všetkých dodatkov, ktoré boli prijaté k tomuto protokolu. V októbri 2016 bola Slovenská republika zároveň v Kigali zvolená východoeurópskou regionálnou skupinou za člena Výkonného výboru Multilaterálneho fondu na implementáciu Montrealského protokolu.
