Ešte pred letnými prázdninami som avizoval, že je najvyšší čas otvoriť diskusiu na tému lesy s rezortom pôdohospodárstva, keďže práve on má vo svojej správe lesníkov. Myslel som tým konštruktívnu a vecnú diskusiu, aká tu chýba už roky. Výsledkom absencie dialógu je stav, že v laickej aj odbornej verejnosti lietajú triesky, kedykoľvek sa povie slovo les. Prírode nič nedokáže škodiť viac, ako keď všetci dotknutí – aktivisti, lesníci a ochrana prírody sedia v zákopoch a navzájom po sebe pokrikujú. To sa musí skončiť. Preto som ministerstvu pôdohospodárstva ponúkol riešenie, ktoré by túto (ne)spoluprácu posunuli na partnerskú úroveň.
V septembri sme doručili na agrorezort návrh Národného memoranda o lese. Čakali sme dva mesiace, kým prišla reakcia. Najprv prostredníctvom médií a potom aj oficiálne. Teda úplne v duchu doterajšej zákopovej praxe. Napriek tomu stále vidím priestor z týchto zákopov vyliezť a pokojne si sadnúť a riešiť budúcnosť našich lesov konštruktívne. V tomto duchu som včera adresoval pani ministerke Matečnej list, keďže súčasná situácia nevyhovuje nikomu. Ani ochranárom, ani lesníkom v súkromnej sfére či v štátnych lesoch. A už vôbec nie obyvateľom Slovenska ako potvrdila aj nedávna výzva MY SME LES.
Na rezorte životného prostredia intenzívne pracujeme na tom, ako posilniť aspekt ochrany prírody. Riešime konkrétne veci, ktoré spadajú dominantne do našej kompetencie. Len pár príkladov pre ilustráciu:
V lete minulého roka vstúpila do platnosti zonácia Slovenského raja. Bezzásahové územie sa rozšírilo o štvrtinu. Proces zonácií sa rozbehol aj v iných lokalitách. Pracujeme na rozšírení bezzásahovej zóny v Karpatských bukových pralesoch. Tak aby pod najprísnejšiu ochranu spadalo čo najväčšie územie blížiace sa pôvodnému návrhu 5700 hektárov. Riešime programy starostlivosti o chránené vtáčie územia a v súčasnosti je schválených šesť a ďalších osem príde na vládu čoskoro.
No situácia v oblasti ochrany národných parkov a chránených území, ako ju v súčasnosti vníma verejnosť (odborná aj laická), si vyžaduje komplexnejší prístup. Nateraz považujem za podstatné a kľúčové dosiahnuť, aby bolo 50 percent územia našich národných parkov do roku 2025 bezzásahovým územím. Nielen preto, aby to zodpovedalo medzinárodným štandardom. Ale napríklad aj preto, lebo skoro 80% občanov tejto krajiny definuje svoj pozitívny vzťah k Slovensku práve cez prírodu.
Zároveň chceme, aby sa zvyšné územia národných parkov obhospodarovali prírode blízkym spôsobom. Teda tak, aby návštevník, keď tam zavíta mal pocit, že je v lese a nie na rúbanisku. Na rezorte životného prostredia sme presvedčení, že ideálny stav dosiahneme vtedy, keď budú bezzásahové územia v štátnych lesoch pod správou národného parku. Zároveň chceme v týchto oblastiach rozvíjať ekoturizmus. Teda na jednej strane ponúknuť miestnym obyvateľom iné zdroje príjmu, ktoré nahradia príjem z vyrubovania lesov a z následného predaja dreva. A na druhej strane ponúknuť turistom spôsob relaxu v súlade s ochranou vzácnych lokalít. V neposlednom rade chcem za rezort garantovať konštruktívny a vecný dialóg predovšetkým s pôdohospodármi a lesníkmi, či už v oblasti zonácií národných parkov alebo presadenia novej legislatívy.
