Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka upozorňuje, že vo Vysokých Tatrách dochádza k rozsiahlemu úbytku vzácnych lesov. Takmer polovica bezzásahového územia je úplne rozvrátená. Dochádza k erózii pôdy a vysychaniu vodných zdrojov. Pokiaľ nedôjde k zmene prístupu, lesy z týchto území na dlhé desaťročia zmiznú.
Následkom kalamity v roku 2004 sa vo Vysokých Tatrách extrémne premnožil lykožrút. Napadnuté nie sú len plochy, ktoré vtedy zasiahla veterná smršť, ale aj zdravé lesy. Prichádzame tak o vysadené, ale aj o pôvodné stáročné lesy, kvôli ktorým pôvodne vzniklo pásmo s najvyšším stupňom ochrany.
„Viac ako desať rokov sa prizeráme, ako nám tatranské lesy doslova zomierajú pred očami. Kvôli invázii podkôrneho hmyzu vo vyschnutom mŕtvom lese nastáva erózia pôdy, vysychajú studničky a horské potoky. Nastal čas konať,“ povedala Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. „Efektívne, ekologické a k životnému prostrediu priateľské riešenia máme pritom k dispozícii už desiatky rokov. Príroda to vie vyriešiť aj tak, že v Tatrách zostanú holé skaly, na ktorých už les nebude mať kde rásť.“
Problém je spôsobený rozdielnym pohľadom na starostlivosť
Ministerka bude preto iniciovať okrúhly stôl s odborníkmi z oblastí lesníctva a ochrany životného prostredia. Stratou lesov totiž podľa nej prichádza Slovensko aj o jedinečné kúpele na liečbu dýchacích ciest. Jediný smrek pritom ročne vyprodukuje kyslík pre 50 ľudí. „Vysokohorské tatranské lesy sú symbolom Slovenska,“ vysvetlila ministerka Matečná. „Chránia svahy pred pôdnou eróziou, regulujú vodné pomery horského prostredia, sú zdrojmi pitnej vody, zmierňujú výkyvy horského počasia a vytvárajú kvalitné ovzdušie. Sú domovom mnohých vzácnych živočíchov a rastlín. Historicky slúžia ľuďom a mali by s nimi žiť v súhre. Aby ich ľudia mohli využívať na relax, turistiku, šport, liečbu.“
Podľa rezortu pôdohospodárstva je problém vo Vysokých Tatrách spôsobený rozdielnym pohľadom na starostlivosť o chránené územie zo strany ochranárov a lesníkov, zatiaľ čo ochranári presadzovali pasívny prístup (bezzásahovosť), a to dokonca na celom území TANAP, lesníci navrhovali aplikovať citlivú aktívnu diferencovanú ochranu na základe dlhoročných skúseností. Historicky má totiž lesníctvo na Slovensku niekoľko storočnú históriu a bohaté skúsenosti v boji s lykožrútom. Práve zladiť prístupy v ochrane prírody by malo byť cieľom okrúhlych stolov, ktoré bude iniciovať rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
