Za účasti Vysokej predstaviteľky EÚ Federici Mogheriniovej, ako aj partnerov nečlenských krajín Fínska a Švédska ministri Aliancie prerokovali a schválili zoznam viac ako 40 návrhov na implementáciu Spoločnej deklarácie EÚ-NATO z Varšavského samitu z júla 2016 (v rovnaký deň prijala na svojom rokovaní Rada EÚ identický zoznam). Dohodnuté opatrenia prehĺbia spoluprácu v oblastiach ako je boj proti hybridným hrozbám, kybernetická obrana, námorná bezpečnosť, budovanie obranných kapacít, cvičenia a podpora partnerských krajín pri budovaní ich obrany a bezpečnosti. „Dnešné rozhodnutie vnímame ako začiatok procesu zbližovania oboch inštitúcií. Príležitostí pre spoluprácu je ešte viac a budeme sa snažiť, aby boli v plnom rozsahu využité,“ uviedol minister M. Lajčák.
Ďalšia časť ministerského zasadnutia sa venovala šíreniu stability v južnom susedstve NATO, kde je potrebné čeliť aktuálnym hrozbám ako terorizmus či nekontrolovaná migrácia. Hlavnou prerokovanou témou bola podpora Globálnej koalície proti Daeš a námorné operácie proti prevádzačom ľudí v Stredozemnom mori. Ministri sa zhodli, že NATO by malo hrať aktívnejšiu úlohu pri budovaní obranných kapacít partnerov. Aliancia poskytnutím lietadiel AWACS prispieva k boju proti Daeš. Cvičí tiež jednotky irackej armády na likvidáciu výbušnín a odmínovanie. Ministri hodnotili aj vývoj na západnom Balkáne a vyjadrili znepokojenie nad snahami o destabilizáciu regiónu. „NATO potrebuje zvýšiť pozornosť venovanú Balkánu. Nesmieme zabúdať, že sú tam krajiny, ktoré chcú využiť politiku otvorení dverí a vstúpiť do Aliancie,“ pripomenul minister M. Lajčák.
Utorkové zasadnutie sa skončilo strategickou diskusiou o politike NATO voči Rusku. A o budúcnosti vzťahov medzi USA a Európou po nástupe administratívy budúceho prezidenta Donalda Trumpa.
Rokovanie pokračuje v stredu diskusiami o Ukrajine a misii NATO v Afganistane.
