Ďakujem, pán poslanec. Dovoľte, aby som informoval vás i celú slovenskú verejnosť, že včera ráno podala Slovenská republika oficiálnu žalobu proti Rade Európskej únie na Súdny dvor ako na najvyšší zo súdov Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu. Nebudem vás zaťažovať právnickými detailami, ale pokúsim sa to vysvetliť jednoducho a veľmi zrozumiteľne. Podávame žalobu proti Rade EÚ z titulu prijatia rozhodnutia ministrov vnútra z 22. septembra tohto roku o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka, teda o tzv. povinných kvótach. To rozhodnutie bolo prijaté väčšinovým hlasovaním napriek odporu niektorých členských štátov. Slovenská republika ihneď avizovala, že takúto žalobu podá, a preto svoj sľub naozaj realizujeme.
Žiadame, aby súd tieto rozhodnutia o zavedení povinných kvót vyhlásil za neplatné a aby Rada bola zaviazaná na náhradu trov konania.
Dovoľte mi, aby som vás informoval aj o základných dôvodoch v hlavných tvrdeniach, ktoré nás viedli k podaniu takejto žaloby.
1. Tvrdíme, že rozhodnutie prijaté Radou ministrov vnútra je v rozpore s Európskou radou, ktorá jasne deklarovala, že sa nebudú prijímať povinné kvóty.
2. Som presvedčený, že v danom prípade ide o nelegislatívne opatrenie, hoci malo ísť o opatrenie legislatívne, myslíme si, že dochádza k práv národných parlamentov a práv Európskeho parlamentu. ďalej sa domnievame, že rada ministrov vnútra mala rozhodovať jednomyseľne a nie väčšinovo, pretože pred tým ako rada prijala napadnuté rozhodnutie, vykonala k návrhu komisie viaceré zmeny a doplnenia, čím porušila podstatné procesné predpisy, v takomto prípade podľa príslušnej legislatívy sa má rozhodovať jednomyseľne a nie väčšinovo.
Súd predmetnú žalobu po jej prijatí doručí odporcovi, t. j. Rade Európskej únie, ktorá sa bude musieť vyjadriť v stanovenej lehote, čo je niekoľko týždňov. Recipročne na vyjadrenia Európskej rady bude môcť reagovať aj vláda Slovenskej republiky. Nekonáme nič čo by bolo v rozpore s európskou legislatívou, len využívame právo, ktoré dáva členskému štátu európska legislatíva. Kvóty sme vždy považovali a naďalej považujeme za nezmyselné a technicky nerealizovateľné.
A ako ukazuje aj prax posledných týždňov, stalo sa z nich obyčajné fiasko. Ani samotné štáty Európskej únie nie sú na situáciu s prerozdeľovaní utečencov pripravené. Už dnes dochádza k porušovaniu pravidiel napríklad pri ochrane vonkajších hraníc únie a nie je možné očakávať, že prijatie povinných kvót túto situáciu zmení. Monitorujeme aj stanoviská iných štátov a tu sa dostávam k ďalšej otázke, ako sa vyvíja, ako vyplýva z politických predstaviteľov Českej republiky, predstaviteľov Prahy, zavedeniu kvót ostáva nezmenený a to rešpektovať v rozhodnutí Rády EÚ o zavedení dočasných opatrení, ktoré prijala rada, v zmysle ktorého síce Česká republika hlasovala proti prijatiu rozhodnutia rady a považuje ho za diktát Bruselu, to sú slová Prahy, ktorý migračnú krízu v Európe nevyrieši, avšak bude rozhodnutie rešpektovať. V tejto súvislosti preto vláda Českej republiky rozhodla minulý týždeň, že na Súdnom dvore EÚ neplatnosť uvedeného rozhodnutia nenapadne. Na druhej strane Maďarsko zvolilo opačný postoj v boji proti kvótam a deklarovalo zámer podať žalobu na luxemburgskom súde do 14. decembra tohto roku, t. j. tesne pre uplynutím lehoty.
Vládu Maďarskej republiky v podaní žaloby zaviazal aj uznesením maďarský parlament v polovici novembra. Názorová profilácia Poľska v tejto otázke nebola doteraz oficiálne komunikovaná, známy je len odmietavý postoj k povinnému rozdeľovaniu utečencov podľa kvót.
Táto otázka bude tiež jednou z tém dnešného summitu predsedov vlád krajín Vyšegrádskej štvorky v Prahe v rámci diskusie o migračnej kríze. Ďakujem, skončil som.
