Keď nám v parlamente zavrú ústa a urobíme protest na ulici, povedia, že by sme mali pracovať len v parlamente.
Keď nezaberie, povedia, že protesty by mala robiť len občianska spoločnosť a nie politici.
Keď zvoláme týždenné protesty, povedia, že mali byť každý deň.
Keď miesto dovoleniek robíme, povedia, že sme cez prázdniny mali dať pokoj.
Keď výjdeme v ústrety ľuďom, ktorí sa chcú po proteste aj trochu kultúrne vyžiť, povedia, že z protestu robíme divadlo.
Keď si dovolíme rozdať pagáče, ktoré milá pani pre ľudí urobila, urobia z toho tému dňa.
Keď prídu opakovane pred Bonaparte tisícky ľudí, napíšu, že tam bolo “takmer žiadne publikum”.
atď, atď, atď … až mám pocit, že niekto si potrebuje len silou-mocou buchnúť. Prečo? Sám neviem. Možno len vytvárajú pôdu pre príchod nových kaviarenských spasiteľov a možno len trpia uhorkou, tak chcú byť zaujímaví, keď už nemajú o čom písať.
Mrzí ma len jediné – väčšina z tých mudrlantov “politológov” a komentátorov na žiadnom z protestov pred sídlom korupcie ani raz nebola. Len v pohodke od stola s cigaretkou v ruke dehonestujú odhodlanie tisícok ľudí, ktorí si každý týždeň dajú námahu na hradný kopec prísť.
Je ľahučké šliapať po snahe iných a pre zmenu sám neurobiť nič. Radosť z toho má však len páchateľ s bydliskom na štvrtom poschodí Bonaparte.
ps. Verím, že všetky tieto hlúpe útoky ľudí od pondelkových protestov neodradia a o to viac sa nás tam najbližšie týždne zíde. Ak vydržíme, Slovensko zmeníme, ak podlahneme vytváraniu blbej nálady, skončili sme a nádej na pozitívnu zmenu na predlhú dobu pochováme.
Nenechajme sa odradiť. dík, i.