Nie že by sa študentská povaha zásadne menila a internátne žúrky by boli nejakým zriedkavým javom. Len tých internátov je akosi nedostatok. Tak ako študent v prvom rade ide na vysokú školu študovať a nie sa zabávať, tak aj internát je prioritne určený na ubytovanie študentov. Len sekundárne (a väčšinou akosi neúmyselne) plní aj funkciu „zábavného podniku“. To, že stav niektorých internátov je pre prváka akceptovateľný až po otupení zmyslov, nie je nijako prekvapivé zistenie. Takmer každý, kto býva, alebo býval na internáte, musel výrazne upustiť zo svojich hygienických, stravovacích či iných nárokov. Ja si nemyslím, že je v poriadku, aby mladí ľudia, ktorí sa podujali študovať, pracovať na sebe a byť tak v budúcnosti väčším prínosom pre spoločnosť, museli ako prvé keď prídu na vysokú školu klesnúť nižšie, do reality slovenského vysokoškolského internátu. Nehovoriac o tom, že mnohým z nich sa neujde ani tá zlá, dvadsať rokov nevymaľovaná izba so spoločnou kúpeľňou vzdialenou 75 metrov. Snažil som sa zistiť, ako sú na tom naše univerzity a vysoké školy a kontaktoval som niektoré z nich s otázkou, koľko percent žiadateľov o pridelenie internátu dokážu reálne uspokojiť. Bol som pripravený na akékoľvek číslo. Odpoveď však bola taká, že mi tieto údaje neposkytnú, a že ubytovacích kapacít majú dostatok. Nielen ako delegát Študentskej rady vysokých škôl sa však stretávam so skutočnosťou, ktorá nezodpovedá tomu, čo tvrdia vysoké školy, ktoré o probléme vedia, ale ho efektívne neriešia. A čo toto všetko znamená pre študenta? Znamená to, že potom, ako mu nie je pridelené internátne ubytovanie, má v podstate jedinú možnosť. Nájsť si súkromné ubytovanie, či už sám, alebo ak sa podarí, tak s niekoľkými podobnými nešťastníkmi. Takéto ubytovanie býva niekedy aj troj- až štvornásobne drahšie ako internát. A tak rodičia študenta musia siahnuť hlbšie do vrecka. A tak študent namiesto štúdia či mimoškolských aktivít, mieri nie do knižnice, ale na brigádu do prevádzky rýchleho občerstvenia. Keby to bola aspoň platená odborná prax, malo by to akú-takú pridanú hodnotu. Pridelenie internátu sa tak pre mnohých stáva rozhodujúcim faktorom pri zvažovaní pokračovania v štúdiu. Stáva sa totiž, že aj keď papierovo na internát nárok študent má, nedostane ho. Prečo vytvárame nezdravé prostredie, kde sa dobre darí korupcii? To sa naozaj chceme vrátiť do čias, keď bolo treba nosiť obálky, vajíčka a slaninu na „tie správne miesta“? Ak chceme, aby sa kvalita našich vysokých škôl a univerzít zlepšila, v prvom rade musíme zmeniť prístup k študentom a zabezpečiť im pokrytie základných potrieb, ako ubytovanie a stravovanie na slušnej úrovni.
