Minulý týždeň sa minister vnútra R. Kaliňák vrátil k blogovaniu. Vysvetľoval kauzu Bašternák a v zmysle hesla “topiaci sa aj slamky chytá” najmä strieľal od pása na svojich oponentov. Najviac som to mal asi schytať ja. Žiaľ – ako už neraz v minulosti – vo viacerých veciach dostál svojej povesti a zaklamal “na Kaliňáka”.
Jeden z hlavných útokov proti mne bol vedený za novú kodifikáciu trestného práva. Kaliňák napísal, že som “ako minister spravodlivosti nechal nasilu zmeniť trestný zákon, z ktorého vypadol paragraf 273 Porušovanie záväzných pravidiel hospodárskeho styku, aby (som) tak ochránil ľudí, ktorí spáchali najväčšiu lúpež na Slovensku – predaj SPP”.
A ako to bolo v skutočnosti? To si môžete pozrieť na dvoch priložených fotografiách (TU). Z nich vyplýva, že som do parlamentu predložil návrh nového Trestného zákona, kde som navrhol zachovať trestný čin porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku. V spoločnej správe až poslanci Ústavnoprávneho výboru navrhli jeho vypustenie pre údajnú vágnosť jeho skutkovej podstaty (naša vláda bola už v tom čase menšinová). No a na pléne pri hlasovaní za vypustenie tejto skutkovej podstaty z môjho návrhu hlasoval celý poslanecký klub Smeru – vrátane R. Fica a … R. Kaliňáka.
V práve sa v niektorých krajinách na zhodnotenie vierohodnosti výpovedí používala doktrína “nepravdivý v jednej veci, nepravdivý vo všetkom” (falsus in uno, falsus in omnibus). Nerád používam príliš expresívne vyjadrenia, ale dnes máme ministra vnútra, ktorý je notorický klamár.
Stretávam sa, aj celkom náhodne, s mnohými vyšetrovateľmi, policajtami a hasičmi. Veľakrát mi povedia, že sú na našej strane a majú pocit hanby za svojho ministra. Ak by R. Kaliňákovi čo len trochu záležalo na ľuďoch, ktorých jeho rezort vedie – a nielen na kšeftoch, tendroch a vlastnej beztrestnosti – tak už dávno odstúpi. Aj pre tie desiatky tisíc slušných ľudí pod rezortom vnútra má zmysel vytrvať.
