Ako je to možné? Ako je možné, že v krajinách, kde dlhé roky vládnu pravicové alebo zmiešané vlády (s dominanciou kresťanskej demokracie), sa pracujúcim občanom dostáva dvojnásobne väčší diel z koláča, ako v našej údajnej “sociálno-demokratickej” kolíske silného štátu a vlády, ktorá “robí pre ľudí a chráni ich”? “Kde udělali soudruzi ze Smeru chybu?”
Preskočím najväčšie štrukturálne príčiny a problémy. Ich riešeniu sa podrobne venujem v mojich koncepciách Potravinovej sebestačnosti a Špeciálnych ekonomických zón (zlé podnikateľské prostredie, nízka vymožiteľnosť práva idú ruka v ruke s nezamestnanosťou a nízkymi platmi, viac na www.marcelklimek.sk).
Tiež vynechám pohľad na tvorbu pridanej hodnoty, pričom je jasné, že krajiny, kde služby tvoria vyšší podiel na HDP, majú vyšší podiel miezd, ako krajiny s prevahou priemyslu. Napriek tomu je ten rozdiel obrovský (60% podiel na produkcii vs. 30% podiel na mzdách). Našu životnú úroveň a naše čisté resp. disponibilné platy nám znižujú a devastujú aj iné faktory. Štát a vláda takto každého z nás každý mesiac oberá o mnoho desiatok eur na výplate. Pár z nich rád uvediem (zjednodušene a bez nároku na úplnosť):
Úniky na DPH: tzv. daňová “medzera” (nezinkasovaná DPH) predstavujú v SR 30% resp. 2,5 miliardy €. Ak by výber DPH u nás fungoval podobne efektívne ako v Rakúsku či Nemecku (pričom administratívno-technické zaťaženie je u nás vyššie), nesmela by uniknúť viac ako 1 miliarda €. Čo by to v praxi pre naše čisté platy či príjmy na obyvateľa znamenalo? Pre zjednodušenie počítajme s 2,5 miliónmi pracujúcich (v skutočnosti 2,39 mil.). Znamenalo by to, že bez zmeny príjmov, výdavkov či deficitu, by sme mohli znížiť dane z príjmov o 1,5 miliardy. Keď dokázalo Belgicko v roku 2003 znížiť objem kolotočových podvodov na DPH o 80% v priebehu roka, musí to byť možné aj u nás. Prepočítané na pracujúceho – každomesačne by to znamenalo o 50 € čistého mesačne naviac na výplatnej páske!
Mrhanie peniazmi v zdravotníctve: viaceré analýzy (Ineko, HPI, IFP) nepriamo poukazujú, že napriek brutálnemu nárastu zdrojov v zdravotníctve v rokoch 2001-10 (o 150%!), čím sa Slovensko dostalo vo výdavkoch na špičku spomedzi krajín V4, kvalita tomu žiaľ vôbec nezodpovedá. “Kvalita” zdravotníctva – v porovnaní s krajinami V4 – zodpovedá tomu, ako by sme do zdravotníctva dávali o 1 miliardu € menej. Čo to znamená? Že pri “tejto našej” úrovni zdravotníctva by nám mala zostať 1 miliarda € navyše – opäť napr. ako nižšie zdravotné odvody a teda vyššie čisté platy. O koľko by sme ich mali vyššie? O 33 € mesačne.
Korupcia – pri verejných obstarávaniach atď.: ľudia zo združenia “Zastavme korupciu” odhadujú, že každoročne sa “vďaka” korupcii rozkradne či “stratí” 1 miliarda €.
Aké by boli naše platy, keby sa tieto zdroje vôbec nemuseli strácať a teda ani vyberať od pracujúcich? Vyššie o rovnakých 33 € ako v bode 2.
Zlý systém rozdeľovania agrodotácií v poľnohospodárstve: systém v západnej Európe slúži na podporu produkcie a zamestnanosti. U nás sme si ale vymysleli náš vlastný – slovenský – systém: 500 miliónov € agrodotácií rozdávame na plochu, bez akejkoľvek väzby na produkciu či pracovné miesta. Čistá renta. Vo výsledku tak prichádzame najmenej 50 tisíc pracovných miest resp. o 500 miliónov €. Čo by to znamenalo v prepočte na výplatu? 17 € mesačne pre pracujúceho.
Offshore “úniky” na daňové raje, daňové straty pri účelových transferových cenách pri dani z príjmu, ako aj úniky na spotrebných daniach, napr. z nafty a benzínu – Iný bloger pred časom vypočítal, že kým v SR sú daňové sadzby 22% (resp. 19% pôvodne), finančné skupiny dnes vďaka tolerantnému prístupu daňových orgánov v SR a využívaniu napr. cyperských štruktúr, platia dane len v sume 15% resp. dokonca 6%! Sledujúc všeobecne vysoký podiel offshorových spoločností na “najziskovejších” štátnych zakázkach a transakciách všeobecne, si môžeme dovoliť hrubý odhad, že pri ich zdaňovaní v SR by bol výnos vyšší o rádovo 200 miliónov €. Podobne úniky na spotrebných daniach, napr. z nafty a benzínu spôsobia každoročne stratu 400 milónov €. Ak by boli uvedené daňové úniky nižšie len o polovicu – každému pracujúcemu by cinklo 14 € mesačne na účte naviac.
