Kiššová (SaS): Nestratili sme hygienické návyky, nestratíme ani tie stravovacie

0

Hláška minulého týždňa je z dielne ministra práce Jána Richtera, ktorý ňou argumentoval na náš návrh umožniť zamestnancom a zamestnávateľom vymeniť gastráče za peniaze. Uviedol, že „Nad peňažnými príspevkami rezort práce neuvažuje, pretože by to jednakohrozilo pravidelné zdravé stravovacie návyky (ľudia by

ich začali používať aj na iné veci než stravu) a zároveň by to zasiahlo aj stravovacie zariadenia.“

Nevidím každému do domácnosti, no chcem veriť, že ľudia nestratili hygienické návyky len preto, že v práci nefasujú lístky na kúpu toaletného papiera, mydla alebo zubnej pasty.

„Okrem toho, ” ako tvrdí ministerstvo práce, “v nevýhode by sa ocitli zamestnanci stravujúci sa v závodných jedálňach, ktorí by o nárok na finančný príspevok prišli.“ Neviem, na základe čoho toto strašenie, návrh na zmenu bol len o tom, aby bolo možné k existujúcim formám príspevku na stravovanie pridať aj možnosť poskytnúť ho v peniazoch. Nezdanených, nezodvovovaných, tak ako sú dnes napr. diéty. Teda súčasné možnosti (poskytnúť stravu, poskytnúť stravný lístok) by ostali nezmenené.

Ďalší argument mal podobnú odbornú hodnotu, prišiel od predsedu parlamentu Andreja Danka: “Ľudí poteší, keď k výplatnej páske dostávajú aj niečo iné. Je to treba zachovať.“

Nuž, argumenty ako sa sluší a patrí na vládnu koalíciu. Moje, opozičné, argumenty pre zdobrovoľnenie a náhradu tejto našej duálnej meny za príspevok v hotovosti sú nasledovné:

  1. Náš návrh je výhodný pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Zamestnávatelia budú naďalej prispievať na stravovanie svojich zamestnancov. Ak sa tak rozhodnú, tak peniazmi, nie absurdnými gastráčmi, ktoré sú drahé, obmedzujúce a náročné na administratívu.

  2.  Dáva vyššiu slobodu a voľnosť v stravovaní. Zamestnanec si môže slobodne vybrať, kde a ako sa bude stravovať. Nebude nútený obedovať len tam, kde berú „tie naše“ lístky. 

  3. Neukladá povinnosť zamestnancovi aj zamestnávateľovi kupovať si za svoje 100%-ne likvidné peniaze ceniny s obmedzenou likviditou. Stravné lístky neplatí len zamestnávateľ, skladajú sa na ne totiž spolu (55% z ceny hradí zamestnávateľ, 45% zamestnanec). 

  4. Ušetril by aj zamestnanec. Zo stravných lístkov sa totiž nevydáva, a tak sa jedlo pri nákupe za ne predražuje. Ľudia si pri pokladni „dokupujú“ kadejaké drobnosti (keksíky, žuvačky, atď), čo nemali v pláne, a to len v snahe, aby im „výdavok“ neprepadol (komu vlastne?). Nie je ojedinelé, že im pár centov prepadne. Koľko je to v sumáre za rok? A prečo je to takto nutné?

  5. Gastráče majú expiráciu, peniaze nie. Ak patríte k tým, ktorí ich priebežne nemíňajú, alebo vám ostanú nejaké zabudnuté vo vrecku resp. kabelke, môže sa vám stať, že keď ich s odstupom času nájdete, budú „expirované“. Váš vlastný majetok, na ktorý ste sa poskladali so svojím zamestnávateľom, vám jednoducho prepadne (tentokrát celý, nie len jeho časť). Toto by sa pri príspevku formou peňazí nemohlo stať.

  6. Ak ste celiatik, vegetarián, alebo uprednostňujete stravu z domu, máte opäť nevýhodu. Stravné lístky vám to zas len skomplikujú. Zas vás „demokraticky“ nasmerujú do konkrétnych potravín a môžete zabudnúť napríklad na čerstvú zeleninu z trhu. 

  7. Náš návrh by šetril peniaze aj zamestnávateľovi. Ten dnes „živí“ sprostredkovateľskú firmu, ktorá profituje z toho úžasného, štátom garantovaného biznisu. Navyše má s lístkami byrokratickú záťaž (rozdeľovanie, distribúcia, atď.), čo okrem toho, že nie je zadarmo, zaťažuje aj ekológiu (tlač papierikov, ich distribúcia, likvidácia, atď.). Aj vás napadá, prečo je to celé nutné? No predsa „lebo sprostredkovateľské firmy“. Koumáci vymysleli: dáme povinnosť zamestnávateľovi, aby dal niečo zamestnancovi. A prečo by mu to nemohol dať priamo? No predsa preto, že by na tom nikto nezarobil. A to je predsa škoda, aby sme tu mali štátom vynútenú transakciu, na ktorej niekto neparazituje.

Keď porovnám argumenty „lebo ľudia radi dostanú niečo k výplate“ a „lebo ak by nebolo gastráčov, ľudia by stratili stravovacie návyky“ s horeuvedenými siedmimi, saldo je zjavné.

A nie len nám. Aj Zväzu hotelov a reštaurácií: “Využívanie stravných lístkov by malo byť dobrovoľné. Žiada to Zväz hotelov a reštaurácií (ZHR) SR, ktorý sa s takouto požiadavkou vo svojom dnešnom stanovisku obracia na ministerstvo práce.“
 
Negatívne ich vníma aj INESS: “Gastrolístky vytvárajú náklady pre zamestnávateľov, zamestnancov a aj pre poskytovateľov reštauračných služieb. A to bez toho, aby prispievali nejakou výraznou pridanou hodnotou oproti alternatíve s hotovosťou,” vysvetlil pre Aktuálne.sk analytik INESS Robert Chovanculiak.
 
Proti povinným gastráčom je aj INEKO: “V súčasnosti považujem gastrolístky za zbytočný prežitok, ku ktorému majú ľudia najmä istý vzťah, avšak je možné ich nahradiť priamymi platbami zamestnancov,” argumentoval Reguli.
 
O tom, že s gastráčmi nie je všetko v poriadku, svedčí aj to, že „Vo februári musel zasahovaťprotimonopolný úrad, keď piatim spoločnostiam (Sodexo, Vaša Slovensko, Edenred, Doxx a Chéque Déjeuner) uložil pokutu 2,96 milióna eur za kartelové dohody.“

Aj vám sa zdá čudné, ako je možné, že ich súčasná koalícia bráni zubami nechtami a že náš návrh opäť potopili? Nuž, lobing bol zjavne silný.

- Reklama -