Ústav však dlhodobo pracuje v existenčnom ohrození, nemá dostatok odborných pracovníkov a za 12 rokov svojej existencie sa už 7-krát sťahoval a aj v súčasnosti je iba v provizórnych prenajatých priestoroch.
„Priami svedkovia a obete obidvoch totalít pomaly odchádzajú do večnosti a my nie sme schopní sa postarať o to, aby sme im vyslovili úctu, uznanie a ospravedlnenie. Tým menej sa snažíme, aby súčasné a budúce generácie vedeli, čo sa dialo, čo sú schopní ľudia robiť iným ľuďom, aké hrôzy spôsobuje totalita. Práve dnes, keď znova narastajú extrémistické hrozby, je činnosť tohto ústavu nenahraditeľná,“ hovorí poslankyňa za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA) Erika Jurinová, predsedníčka výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. „Preto by mal štát podporovať jeho činnosť materiálne aj morálne a nie ho oslabovať a laxným prístupom ohrozovať jeho existenciu. Lebo národ, ktorý nepozná svoju minulosť, je odsúdený na to, aby ju opakoval.“
