Keď sa zamýšľame nad stavom, aký je v našej justícii, je namieste otázka, či tento princíp sa uplatňuje aj v našom právnom systéme. Prečo je taká nedôvera v justíciu? Prečo je vysoké percento (takmer 70%) občanov nespokojných s rozhodnutiami súdov? Prečo nie je reálne možné vykonať už právoplatné rozsudky a tieto sa stávajú len zdrapom papiera (v konečnom dôsledku)? Prečo sú mnohí občania presvedčení, že súdy rozhodli nespravodlivo a nedali im za pravdu? Chýba tu to umenie, ktoré je spoločným menovateľom spájajúcim pravdu a spravodlivosť?
Takýchto a podobných otázok je veľmi veľa. Nie je mojím cieľom sa zaoberať filozofickými pojmami a to, čo je pravda, spravodlivosť a umenie. Zaujíma ma predovšetkým riešenie, čo treba urobiť, aby si občania takéto otázky nekládli a aby dôverovali nášmu právnemu systému a aby sme v konečnom dôsledku žili v právnom štáte. Rozhodujúcou je v tomto smere reforma justície, o ktorej som už niekoľkokrát písal. Jej súčasťou je aj zákonodarný proces.
Prednedávnom vláda SR predložila na rokovanie do NR SR návrh vládneho zákona v podobe Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku. Tvrdí, že tieto vládne návrhy zákonov boli vypracované na základe Legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného (Občianskeho súdneho poriadku – O.s.p.). V tejto súvislosti treba povedať, že u nás ešte stále platí Občiansky súdny poriadok čís. 99/1963 Zb. K rekodifikácii tejto dôležitej právnej normy teda došlo po viac ako 50-tich rokoch. Je pravda, že O. s. p. bol novelizovaný už viac ako 80-krát, čo malo určite vplyv na kvalitu tejto právnej normy.
O to viac celá spoločnosť, ale najmä odborná právna verejnosť, očakávala, kedy už konečne bude O. s. p. rekodifikovaný. Vláda SR v tejto súvislosti poukazuje na to, že cieľom novej právnej úpravy civilného procesu je vytvoriť také procesno-právne inštitúty, ktoré umožnia účastníkom súdneho konania priblížiť sa čo najviac k spravodlivej a rýchlej ochrane práv a záujmov, kde konečným cieľom je vymožiteľnosť práva.
Po úvodnej eufórii, ktorá nasledovala po snahe o rekodifikáciu O. s. p. sa ozývajú z radov odbornej verejnosti oprávnené názory spochybňujúce mnohé inštitúty tejto rekodifikácie a oprávnene sa pýtajú, či tieto zmeny sú tie, ktoré sme tak očakávali budú vôbec v prospech občanov. Odpadá napríklad zákonný princíp zisťovania objektívnej pravdy (materiálnej). Súd teda nebude musieť zisťovať, či účastník má skutočne pravdu alebo nie, pokiaľ nesplní mnohé formálne náležitosti. Súdy majú rozhodovať podľa novej úpravy spravodlivo. Tým sa dostávame na začiatok tohto článku, kde poukazujem na základný princíp práva ako takého. Ja sám mám vážne pochybnosti, či došlo touto rekodifikáciou k naplneniu vyššie spomenutého rímskeho princípu, z ktorého vyplýva, že právo je umením pravdy a spravodlivosti.
Na záver chcem uviesť, že po tomto úvode sa budem nabudúce v ďalších článkoch zaoberať konkrétnymi inštitútmi O. s. p., ktoré boli rekodifikované, aby občania sami mohli posúdiť, či sú moje pochybnosti oprávnené alebo nie.
(Autor je predseda OPK pre legislatívu a právo.)
