Fico asi zabudol na to, že za svoje doterajšie volebné úspechy vďačí svojej ľavicovej a dovolím si povedať komunistickej rétorike a sociálnym sľubom. Ku „gottwaldovskému“ politickému vrcholu jeho a jeho politickej strany ho nepochybne priviedli politické zápasy proti neoliberálnym reformám, ktoré hlavne v rokoch 2002 – 2006 zavádzala vláda Mikuláša Dzurindu. Fico sa ukázal ako šikovný a talentovaný politik schopný občanom naservírovať všetko to, čo chcú počuť.
Nezabudnuteľné z tohto obdobia sú reformné zákony Ivana Mikloša v oblasti daňovej politiky, ktorých výsledkom bola zvýšená DPH a rovná daň. Nedá sa zabudnúť na slávneho ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, ktorý zo zdravotníctva urobil byznis a jednu z hlavných oblasti ekonomického záujmu finančných skupín. Do zoznamu našich slávnych reformátorov sa zapísal aj slávny Ľudovít Kaník, v tom časa minister práce sociálnych vecí a rodiny, ktorému vďačíme za zvýšenie veku odchodu do dôchodku ako aj za dôchodkovú reformu, znamenajúcu privatizáciu dôchodkových fondov. V neposlednom rade mu vďačíme za sériu „sociálnych“ zákonov, ktorými stratil náš štát svoj sociálny charakter. Nehovoriac o tom, že vládnutie pravice u nás, ktoré bolo pod totálnou kontrolou EU, MMF a Svetovej banky umožnilo privatizáciu strategických podnikov, ako aj všetkých ostatných na ktorých sa dalo veľmi dobre profitovať..
Reformy takéhoto typu požadujú európsky lídri od Grécka. A tu sa na jazyk mnohým derie otázka: čo sa stalo, keď slovenský premiér označujúci sa za ľavičiara, sociálneho demokrata slovne zaútočil na Grécko a gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa, ktorý sa rovnako tak označuje za ľavičiara? Čo sa stalo, že sociálny demokrat Fico háji neoliberálne reformy a háji ich ako nekompromisnú podmienku gréckej „pomoci“.
Z jeho úst doslovne odzneli tieto perly, ktoré v samotnej podstate znamenajú potlačenie a popretie všetkého za čo sa slovenská sociálna demokracia skrýva: „My chceme vidieť v praxi, čo urobia (Gréci) s DPH, čo urobia s dôchodkovým systémom, čo urobia s príslušnými zákonmi. To je základná podmienka na začiatok akýchkoľvek diskusií a neznamená to ešte, že budeme súhlasiť s balíkom pomoci pre Grécko,“ „Hovorí sa o premostení z dôvodu pádu gréckych bánk, ale aj podnikania, pretože malé a stredné podniky v Grécku majú nedostatok hotovosti a nie sú schopné podnikať. Je to naozaj krízová situácia, ale ak mám byť úprimný, toto všetko si Gréci spôsobili sami“. „Táto vláda, ktorá v Grécku je, to nie je vláda, ktorá by si chcela urobiť poriadok, to je vláda, ktorá chce dobré preferencie a kašle na to, či bude alebo nebude poriadok vo verejných financiách,“.
Dnes už vieme, že Grécka vláda prijala podmienky summitu a teda tzv. veriiteľov, ktoré sú v totálnom rozpore s volebným programom Syrizy a čo je horšie, v totálnom rozpore s výsledkami gréckeho referenda. Vládna Syriza zradila svojich občanov, svoj národ a dokonca zradila grécku demokraciu. Vláda v Grécku sa vydala na cestu neoliberálnych reforiem, ktorých výsledkom bude radikálne rastúca nezamestnanosť, protiľudová dôchodková reforma, oslabenie vplyvu štátu v ekonomike, nárast cien tovarov a služieb. Nech bohovia z Olympu pred týmto všetkým ochraňujú Grékov..xxxxx Na záver mi nedá nezdôrazniť, že nakoniec ľavičiar Róbert Fico a ľavičiar Alexis Tsipras predsa len nie sú takí rozdielni ako by sa zdalo na začiatku tohto článku. Obaja sú sociálni demokrati, čo historicky dokumentovateľne znamená, že ľavicový populizmus ovládajú hlavne v predvolebnom období dokonale a v praktickej politike síce pohodia niečo aj bežným ľuďom, no v konečnom dôsledku vždy slúžia kapitálu.