Teda minimálne pre tých, ktorí si to podľa socialistického pravidla o trestaní vystrkujúcich z davu „zaslúžia“. Nateraz má ísť o odberateľov plynu s objemom 2000 m3 ročne a viac. Tak to aspoň vychádza po zvýšení cien za distribúciu plynu, ktoré schválili na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Pritom vôbec nejde iba o veľkoodberateľov, ale zvýšenie sa paradoxne dotkne aj veľkej časti slovenských domácností, kde na plyne nielen varia, ale ním aj kúria a ohrievajú vodu. Úplne najhoršie však na tom budú napríklad bytové domy s vlastnou kotolňou, kde zvýšenie bude dokonca niekoľkonásobné.
Podobné zvýšenie sa očakáva taktiež v prípade cien za distribúciu elektriny. A to aj napriek tomu, že ÚRSO v tomto roku za 1,6 milióna eur vykonalo kontrolu práve v distribučných spoločnostiach, ktorého výsledkom mal byť pokles cien energií. Opak sa však ukazuje byť pravdou. Hoci nie pre všetkých a všade, ale v sume platieb vybraných od spotrebiteľov s najväčšou pravdepodobnosťou áno. Vďaka dlhodobému znižovaniu trhových cien elektriny a plynu sa zvýšenie distribučných poplatkov v koncových cenách možno v budúcom roku až tak neprejaví, ale ako sa minimálne v elektrine v posledných týždňoch ukazuje, každé klesanie má svoje dno.
A ako to celé súvisí s ministrom financií Petrom Kažimírom? Tento týždeň mu koaličná väčšina schválila ďalší zo série žmýkacích zákonom, takzvaný osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Tento odvod by sa dal kľudne premenovať aj na podvod. Pôvodne bol zavedený v roku 2012 na časovo obmedzené obdobie do roku 2016 a mal slúžiť na konsolidáciu verejných financií. Štátom regulované spoločnosti ako napríklad už zmienené distribučné spoločnosti, prepravca plynu Eustream, štátna akciovka zodpovedná za prenos elektriny SEPS, ale aj telekomunikačný operátori, poisťovne, banky, títo všetci pomohli posledným štyrom štátnym rozpočtom príspevkom asi 80 miliónov eur ročne.
Pritom výška ich zisku bola vždy závislá hlavne od nastavenia štátom regulovaných cien. Takže na jednej strane štát rozhodol koľko má spotrebiteľ platiť, na strane druhej si z takto nastavenej regulovanej ceny hneď zobral svoj desiatok. Toto malo na budúci rok skončiť. Avšak prečo by sa mal pán minister Kažimír vzdať tak ľahko zarobených peňazí? A keď to ide tak ľahko, prečo to rovno nezdvojnásobiť? Verejné financie však už máme oficiálne konsolidované, preto si tentoraz vymyslel nové zaklínadlo – odstraňovanie nedokonalosti regulácie.
Tej istej regulácie, ktorá má byť nezávislá, systémová a transparentná. Keď je v očiach Petra Kažimíra nedokonalá a vie lepšie ako na to, prečo rovno regulačný úrad nezrušiť? V prípade ÚRSO by sme tak hneď štátnemu rozpočtu ušetrili ročne 3,5 milióna eur. Napokon k zodpovednosti za stabilne najvyššie ceny energií sa iba nedávno prihlásil aj ďalší ohýbač regulácie Robert Fico.
Pre korektnosť treba ale dodať, že osobitný odvod nie je oprávneným výdavkom, ktorý vstupuje do cenovej regulácie a dotknuté spoločnosti si ho nemôžu premietnuť do cien. A tak aby ovca zostala celá a dala sa šklbať aj nabudúce, kompenzácia ako som písal v úvode bude, nateraz aspoň pre SPP distribúcia, a.s. Či sa táto metóda cukru a biča uplatní aj na ostatné regulované spoločnosti sa dozvieme v najbližších týždňoch. Ovca tak zrejme ostane celá, niektorá ošklbaná viac, iná menej. Vlk bude sýty do prasknutia. A čo občan? Ten sa tomuto nechutnému divadlu v réžii Petra Kažimíra nielenže môže iba mlčky prizerať, ale ešte zaňho bude musieť aj mastne zaplatiť v cenách energií, poistného, či iných štátom regulovaných tovarov a služieb.
