Frasch (OĽaNO): Kedy konečne začnú podnikatelia bojovať proti korupcii?

0
OĽaNO (Autor: OĽaNO)

Šéf WebSupportu, Michal Truban, je ďalším podnikateľom, ktorý vykríkol do éteru, že tu sa brutálne kradne a korumpuje a médiá si to všimli. Pred ním mal podobnú odozvu výkrik Miroslava Trnku,  spoluzakladateľa ESETu. Pán Trnka do politiky nevstúpil (zatiaľ) a asi ani v budúcnosti nevstúpi. Vybral si cestu malých krokov, ktoré cez odhaľovanie malých káuz, podporou obetí korupcie, či investigatívnym písaním aj o väčších kauzách otvorí občanom oči. Nech mi je prepáčené, ale nemám pocit, že by jeho nadácia Zastavme korupciu čo i len o milimeter posunula Slovensko do časov bez korupcie. Ale možno som len nedočkavý a zle informovaný. Problém vidím v tom, že čisté poukazovanie na kauzy bez potrestania vinníkov len naďalej prehlbuje tzv. blbú náladu v spoločnosti, čo korupčníkom vyhovuje, keďže zvyšuje mieru ignorancie spoločnosti voči tomuto javu. Proste bežný človek nadobudne pocit, že sa stále viac kradne, keďže v novinách je stále viac svinstiev.

Šéf WebSupportu to trochu posunul ďalej. Asi pochopil, že korupcia sa šíri zhora. A hoci to hneď nemusí znamenať, že čo minister to zlodej, avšak už len zatváranie očí ministrov (a ďalších vrcholových politikov a úradníkov) pred korupciou, resp. rétorické cvičenia ako vláda veľmi bojuje a vzápätí príjme nepoužiteľný zákon, akože antikorupčný, podporuje rast korupcie v spoločnosti. Aby sa niečo zmenilo, sú potrebné čin, ktoré prinesú zmenu tam hore. Podľa blogu pána Trubana, o. i., nemáme voliť tých, ktorí korupciu programovo vytvárajú a sú vzorom pre ostatných. Dobre, ale koho tým myslel? Keď napísal slovo nevoliť, asi myslel na politikov. Oni, resp. tí čo sedia v parlamente a vo vláde, vytvárajú pravidlá fungovania spoločnosti a mali by byť aj nejakým vzorom. No konkrétne ktorých politikov podľa neho nemáme voliť už ale nenapísal. A to je problém. Pre väčšinu bežných voličov.

Bežný volič totiž buď prebral pokrytecký názor, že všetci politici sú rovnakí, lebo všetci kradnú (čo nie je pravda), alebo nemajú čas, či náladu dlhodobo sledovať, kto vlastne je ten čistý a ktorí politici majú niečo za ušami. A politici robia všetko preto, aby podozrenie z korupcie a nekalých aktivít padlo na každého. Napríklad Fico tvrdí, že jeho sa gorila netýka. Teda tí čo kradnú sú tí v opozícii. Novinári, polícia, opoziční politici, či hocikto iný Ficovo tvrdenie presvedčivo nevyvrátil, preto si potom veľa ľudí komplet celú opozíciu označkuje ako korupčníkov. Na druhej strane opozičný politici, novinári, mimovládky vyťahujú na Fica kauzu za kauzou. Navyše aj opoziční politici sa medzi obhadzujú bahnom. V takejto atmosfére si asi ťažko vie bežný volič vybrať neskorumpovaného politika. Preto je dôležité, aby niekto mimo politického spektra a bez nejakých veľkých závislostí od štátu sa postavil a jasne povedal, že toto sú politici, či dokonca strany, ktorých môžete voliť bez obáv, že prekrúžkujete do parlamentu korupčníkov. Ale kto má byť ten niekto, kto dokáže pohnúť názorom más?

Na Slovensku nemáme autority, ktoré otvorene pomenujú problém, označia vinníkov (nespochybniteľnými argumentami) a tým dajú jasný signál ľuďom, ktorí si jeho názor vážia, že kde je to pomyselné dobro a kde zlo. Poslednou autoritou, ktorá mala politický názor, jasne ho vyslovovala a tým ovplyvňovala masy ľudí bol Július Satinský. V časoch najťažšieho mečiarizmu chodil medzi ľudí, napĺňal veľké sály zvedavých ľudí a neúnavne vysvetľoval a presviedčal. Takúto osobnosť Slovensko nemá. Ešte aj prezident Andrej Kiska by musel prekročiť rubikon, otvorene vystúpiť voči Ficovi (i niektorým opozičným stranám) a predniesť brilantnú reč, aby sa priblížil k pánovi Satinskému. Čo teda robiť? Už som to písal pred vyše dvomi rokmi.

Podnikatelia sa musia spojiť, začať sledovať alebo najať si bezúhonných ľudí, ktorí budú namiesto podnikateľov sledovať detailne politiku a identifikovať politikov, prípadne strany, ktoré konajú nekorupčne a navrhujú najefektívnejšie kroky proti korupcii. Týchto politikov a strany začať verejne podporovať, pomôcť im financovať (samozrejme transparentne) a organizovať predvolebnú kampaň a ich politickú činnosť (aj fungovanie politika, či strany niečo stojí). Ak podnikateľov bude dostatok a zoznam bude plný zvučných mien, potom cieľ, spoločnosť s nízkou mierou korupcie sa podarí dosiahnuť.

Otázkou zostáva, kedy súkromné firmy, teda ich majitelia a vrcholový manažéri, pochopia, že spoločenská zodpovednosť nie sú len frázy, ktoré sa patrí mať na webe svojej firmy, ale reálne dobrovoľné záväzky voči prostrediu, v ktorom žijú a podnikajú, medzi ktorými by nemali chýbať aj boj proti korupcii a snaha o čistejšiu politickú scénu.

- Reklama -