Že vraj tak ako do roku 2004? Debata o únii sa často zužuje na dve oblasti – eurofondy a povinnosti. Skúsme sa pozrieť na to, akým problémom čelia obce dnes a čo im dovoľujú ich miestne rozpočty. A spýtajte sa starostu, čo by vedel pre občanov zabezpečiť bez európskych peňazí. Neraz je pre nich problémom zaistiť čo i len spolufinancovanie.
K druhej oblasti. Viac ako 12 rokov nášho členstva v EÚ si vecnú polemiku určite zaslúži. Bolo by chybou, ak by sme vedome zostali len v pozícii akýchsi pasívnych pozorovateľov. Ľudia často nevedia rozlišovať v kompetenciách a zodpovednosti členov a EÚ. Domácim politikom bez ohľadu na stranícku príslušnosť to veľmi vyhovuje a o vysvetľovanie sa väčšinou vôbec nepokúšajú. Vyhováranie sa na Úniu im padne vždy vhod, keď nevedia obhájiť uskutočnené rozhodnutia a kroky pred svojimi voličmi.
Ani jeden odporca EÚ však okrem produkcie, či vášnivého zdielania hoaxov nevie povedať, akým spôsobom by krajina, ako Slovensko fungovala bez nej ďalej.
Záplava regulácií z dielne EÚ je bohužiaľ v niektorých prípadoch realitou. Áno, často môžu predstavovať bremeno komplikujúce život firmám, živnostníkom, ako aj ostatným bežným ľuďom. Vo väčšine prípadov však naopak pomáhajú. Faktom tiež zostáva, že žiadna z európskych inštitúcií sa pri ich príprave nerozhoduje svojvoľne a dohoda volených zástupcov z členských štátov je podmienkou. V legislatívnej oblasti totiž zastáva najdôležitejšie postavenie Rada Európskej únie, ktorej sa zúčastňujú ministri členských štátov. Tej bude Slovensko už čoskoro po prvý krát predsedať. Spolupracuje s Európskym parlamentom, ktorého úloha je však v mnohých prípadoch len konzultačná. V závislosti od prerokúvaných okruhov sa na nich zúčastňujú ministri z členských krajín. Ministri v Rade EÚ zastupujú záujmy svojej krajiny, regulácie konzultujú, pripomienkujú a hlasujú.
Radu Európskej únie si netreba zamieňať s Európskou radou. Tá má nezastupiteľné postavenie z hľadiska politického smerovania Únie a sedia v nej premiéri, respektíve prezidenti členských štátov. V drvivej väčšine prípadov sú zásadné politické rozhodnutia prijímané konsenzom – teda rokuje sa o nich a kreujú sa dovtedy, kým s prijatým rozhodnutím nie je stotožnený každý predstaviteľ národného štátu.
Za stolom tak stále rovnoprávne sedia zástupcovia všetkých členských štátov. Skutočne zostáva len na nich ako a na čom sa dohodnú. Európska únia má svoje problémy a stoja pred ňou viaceré výzvy. Vyplýva to určite aj z toho, že počet partnerov za rokovacím stolom je skutočne široký. Z hľadiska smerovania, kompetencií a prípravy regulácií v EÚ však vonkoncom nie je pravdou, že by niekto svojvoľne rozhodoval o nás a navyše bez nás. Na začiatok toľko na margo anti EÚ stránok a iniciatív množiacich sa ako huby po daždi.
