Dianie na prelome rokov 1947/48 v Československu predstavuje zlom, ktorý spoločnosť takpovediac zastavil v priestore a čase. Priebeh udalostí je síce zmapovaný, ale nespravodlivé čistky, hanebné súdne procesy, väznenia i popravy, ktoré sprevádzali udalosti z týchto rokov, aj dnes pôsobia mimoriadne dramaticky. Ťažiskové udalosti sa odohrali od 17. do 25. februára 1948, mocenský stret vyvrcholil výmenou nekomunistických ministrov česko-slovenskej vlády za nominantov KSČ. „Poznávacím znamením tohto obdobia sa stala politika strachu, policajná brutalita a odhaľovanie triednych nepriateľov, ktoré prinášalo neprávosti, narúšalo vzťahy v rodinách aj na pracoviskách. Štandardom bola dvojtvárnosť a nezáujem o veci verejné.“ Skonštatoval predseda parlamentu Andrej Danko.
Zločiny domácej komunistickej vlády charakterizuje aj smutná bilancia: Na Slovensku bolo do r. 1989 popravených, zastrelených, umučených asi 120 nevinných občanov. Pri pokusoch o prekonanie zadrôtovanej československo-rakúskej hranice prišlo o život asi 130 ľudí (niektoré odhady hovoria až o 450 mŕtvych civilistoch). Záznamy uvádzajú takmer 7 500 ľudí odvlečených do gulagov, ale v skutočnosti ich bolo oveľa viac. Na Slovensku bolo za údajné politické zločiny odsúdených vyše 70- tisíc občanov…
„Aj tento krátky dejinný exkurz ukazuje, že zabúdať na roky totality, ktoré sprevádzalo potláčanie ľudských a občianskych práv, by bolo veľmi neprezieravé. Lebo naša prítomnosť zhmotňuje aj našu históriu. Zároveň je jedinečná, preto ju vnímam ako výzvu. Aby sme sa o svoju mladú slobodu starali a chránili demokratické nástroje i hodnoty, ktoré dnes máme k dispozícii.“Povedal na záver Andrej Danko a svoj príhovor uzavrel slovami, že je aj na nás, aby sme vysvetľovali, prečo sa tragédie, pod ktoré sa podpísala komunistická ideológia, udiali. Zároveň je to výzva na nekompromisné potláčanie akýchkoľvek prejavov neznášanlivosti a nátlaku, ako aj výzva zaujímať sa o veci verejné a prejaviť občiansku angažovanosť.
