Nuž ale ťažký prepad sociálnodemokratických strán v západnej Európe je zrejmý fakt – už roky tvrdím, že tento prepad je výsledkom neoliberálnej politiky a zlej voľby priorít, ktorými jednoducho v ére zúriaceho globálneho kapitalizmu nemôžu byť manželstvá gejov, ale musí to byť boj proti vykorisťovaniu, chudobe, vojnám a sociálnej nerovnosti. Do toho uletené postoje v migračnej či ukrajinskej kríze a máme to tu: holandskí labouristi spadli z 25% pod 10%, nemecká SPD, kedysi 40-percentná strana, sa motá okolo 20%, francúzski socialisti na trápnych historických minimách. V Grécku, Poľsku a Maďarsku sociálna demokracia prakticky vypadla z hry. Historický prepad schytali Dáni aj Fíni. To, že The Economist radí sociálnym demokratom zastaviť prepad, ktorý je dôsledkom neoliberálnej politiky, ešte väčšou dávkou neoliberalizmu, to je asi nejaký svojský britský humor.
Ale že je sociálna demokracia v EÚ v ťažkej kríze, to vidí každý. Sebavedomie však naším vzácnym západným bratom rozhodne nechýba. Namiesto toho, aby sa nad sebou zamysleli, tak nie – oni zo všetkého najradšej kopú do stredoeurópskych sociálnych demokratov, ktorí – mimochodom – patria k jedným z mála so solídnou podporou verejnosti. Gratulujem, toto západnú sociálnu demokraciu bezpochyby zachráni! Dlhodobo som presvedčený, že sociálna demokracia sa musí posúvať doľava – musí sa jasne postaviť proti neoliberalizmu, proti imperializmu, proti fašizmu.
Tak ako kedysi, kedy sa ešte sociální demokrati od pravičiarov ozaj líšili… Späť k ľuďom práce. Je najvyšší čas.
