Dnes dopoludnia som vystúpil na konferencii v Bratislave s príspevkom o slovenskom predsedníctve a brexite. Kritizoval som EÚ za odtrhnutosť od ľudí a za neoliberálne smerovanie. Špeciálnu kritiku som venoval TTIP. Europoslanec Zala mi vytkol, vraj som voči EÚ priveľmi kritický. A vraj TTIP nie je dobré odmietať. A vraj TTIP kritizujem, lebo straším Amerikou. A nepáčia sa mu moje komentáre na FB. Nedali mi možnosť reagovať, tak špeciálne pre Borisa: TTIP kritizujem preto, lebo môže ohroziť európsky sociálny model a posilniť nadnárodné korporácie. Nijako to nesúvisí s mojím vzťahom k USA. Často citujem aj kritikov TTIP ako sú slávni ekonómovia Krugman či Stiglitz.
Neviem o tom, že by títo americkí ekonómovia nenávideli svoju rodnú krajinu, ale áno, odmietajú TTIP. Prepánajána, lebo sú ľavičiari. Čo je na tom také ťažké pochopiť?! Kritika TTIP nie je útokom na USA, ale útokom na neoliberalizmus. To isté platí pre EÚ: ak ju kritizujú ľavičiari ako Corbyn či Tsipras za to, že je elitárska a neoliberálna, nie je to preto, že by boli neeurópski, nacionalistickí či málo ľavicoví, ale je to pre to, preboha, že sú skutoční ľavičiari a neodtrhli sa od ľudí. Žiaľ, toto sa nedá povedať o každom, kto sa dnes hlási k sociálnej demokracii…
Nuž, vedel som, že Európsky parlament je odtrhnutý od reality, ale situácia je očividne vážnejšia, než som si myslel.
