V legislatívnej oblasti si ministerka Žitňanská vytýčila ciele, ktoré boli precízne definované s ohľadom na rozsah možného a maximálny politický výtlak, ktorý je ich realizáciou (za takých okolností) možné dosiahnuť. Prítomnosť oboch dvoch uvedených kategórií, teda toho, čo je možné, a politickej výhodnosti, je zrejmá aj z priorít legislatívnej agendy pani ministerky tak, ako bola táto dosiaľ realizovaná za rok 2016:
(A) Tzv. Protischránkový zákon je v rozhodujúcej časti len politický ťah, ktorého čistý efekt pre zlepšenie právneho štátu v danej oblasti (obchodovanie s verejným sektorom) bude prinajlepšom neutrálny. Túto výhradu je potrebné temperovať a na druhej strane zdôvodniť nasledujúcim:
(i) Ak by došlo v budúcnosti k naozajstným zmenám vo vymožiteľnosti práva (iným ako bezvýznamným), môže sa stať, že aj historické informácie získané na základe tohto zákona sa môžu stať cennými pre dosiahnutia potrestania (trestno-právne či inak) tých, ktorí sa porušení tohto zákona, a v tej súvislosti aj iných zákonov, dopustili.
(ii) Všetky právne predpisy tohto druhu, ktoré súčasná vládna garnitúra predkladá (teda tie, ktoré ukladajú ďalšie a ďalšie povinnosti podnikateľom, usilujúcim sa o obchodovanie s verejným sektorom čestne – pokiaľ je to u nás vôbec možné), vychádzajú z politicky pre vládnu garnitúru nevysloviteľnej premisy, že je takáto úprava nutná, pretože trestno-právna represia fakticky neexistuje. Inými slovami, ak by fakticky existovala trestná represia, napr. v oblasti verejného obstarávania, žiadne podobné úpravy by neboli nutné, pretože odstrašujúci efekt trestného stíhania by bol úplne postačujúci (napr. z ročenky GP SR ľahko zistíme, že s ohľadom na počty obstarávaní, sa súvisiace trestné činy prakticky nestíhajú a ak aj áno, tresty, ukladané takmer vždy formou dohody o vine a treste, teda bez blamážového efektu pre obžalovaného, sú extrémne nízke – úplne bez odstrašujúceho efektu).
(iii) V rozpore s filozofiou zákona, ktorú prezentovala ministerka Žitňanská a ktorú si mnohí nekriticky osvojili, nie je primárnym problémom Slovenska v tejto oblasti to, že nevieme dohľadať, kto je skutočným konečným užívateľom výhod, ale to, že v obchodnom styku so štátom dochádza k trestnej činnosti na úkor štátu s dôsledkom obrovských národohospodárskych škôd. Striktne povedané, prijímateľom služieb štátu (bežným ľuďom) je jedno, kto je konečným užívateľom výhod, ak bude zabezpečené, že náklady štátu v takom styku sú najnižšie možné. To však je výrazne ťažšie dosiahnuť za našich okolností, pretože to vyžaduje fungujúce súdnictvo a trestnú represiu, z ktorých nemáme ani jedno. Preto je možné tzv. Protischránkový zákon považovať za nielen zbytočný, ale aj za škodlivý tiež v tom zmysle, že zakrýva skutočný problém, ktorým je vyciciavanie verejných rozpočtov organizovanými zločineckými skupinami, ktoré sú prepojené na politikov a pod ochranou skorumpovanej polície, prokuratúry a súdov.*
(B) Novelu exekučného poriadku a úpravu reštrukturalizácie a osobného bankrotu je potrebné považovať za pozitíva. Ich reálny efekt sa však ešte len ukáže. Opäť, obe tieto oblasti, ktoré do významnej miery aj vzájomne súvisia, sú tiež pod vplyvom aktivít kriminálnych indivíduí, často z radov politických chránencov, a tak len časom zistíme, ako sa v situácii absencie trestnej represie a ovládnutia súdov konkurznými (a neskôr reštrukturalizačnými) mafiami budú tieto indivíduá adaptovať na novú právnu situáciu. Je totiž iluzórne si myslieť, že advokáti, exekútori, sudcovia a iní, ktorí si zvykli na príjmový štandard v doterajšom celkom skorumpovanom systéme, budú odteraz čestne vykonávať svoje povolania za zlomok doterajších nečestných príjmov, najmä ak vieme, že existujú pevné prepojenia medzi týmito indivíduami a osobami pôsobiacimi v orgánoch trestného konania.
(C) Celkový trend legislatívy a iných opatrení ministerky Žitňanskej je možno považovať za pozitívny, ale len v rozsahu možností, ktoré rezort s ohľadom na svoje postavenie v súčasnej vláde má. Teda (ako je zjavné z výrokov straníckeho šéfa pani ministerky a denne potvrdzovanej nezlomnej jednoty koalície), nie je možné očakávať žiadne také zmeny, ktoré by sa akokoľvek významne negatívne dotkli tých, ktorí sú v ich kriminálnej činnosti a nedotknuteľnom postavení chránení orgánmi štátu. Tvrdé jadro nemennosti tohto stavu tak hovorí všetko o výhľade na to, kedy môžeme očakávať, že Slovensko bude právnym štátom.
Stav právneho štátu je totiž dôležitým elementom posúdenia toho, do akej miery sú doterajšie úspechy pôsobenia pani ministerky Žitňanskej ozajstné. Prostredie, ktoré sa svojimi krokmi rezort spravodlivosti snaží ovplyvniť, totiž nie je statické. Preto kroky, ktoré by boli vhodné alebo dokonca aspoň čiastočne dostačujúce možno pred niekoľkými rokmi, sú dnes vnímané týmto prostredím do značnej miery len ako politikum bez toho, aby sa očakávali podstatné zmeny v stave právneho štátu.
Reálni vlastníci Slovenska, teda tí, ktorí stanovili limitácie toho, čo pani ministerka smie realizovať, sú si (a tu musím, logicky, uviesť, že nepochybne spolu s pani ministerkou) dobre vedomí toho, že bude dlho trvať dokiaľ sa legislatíva pani ministerky nejako prejaví na tvorbe právneho štátu. Vtedy oni budú v postavení, že ich neohrozí nič – ani právny štát, ktorý by v budúcnosti prípadne u nás vznikol.
A tak, vo svetle skutočnosti, že nedochádza k zmenám vo vedení relevantných inštitúcií (súdy, prokuratúra, polícia) a na druhej strane sa vyhrocujú celospoločenské problémy, ktoré tieto inštitúcie majú za povinnosť riešiť, je možné urobiť záver, že situácia sa nezlepšuje, ale v najlepšom prípade stagnuje. A pritom sa v dôsledku z toho plynúceho napätia v spoločnosti zvyšuje pravdepodobnosť bezprecedentných politických a spoločenských situácií. Ak k nim dôjde, bude to daň za desaťročia tolerovania bezprávneho štátu.
Jediným svetlým bodom na súdnictve je prijímanie nových mladých sudcov, ktorí všetci majú bezpečnostnú previerku** a z ktorých sú mnohí mimoriadne nadaní a po prvý krát v našich dejinách zaslúžiaci si svoje postavenie sudcu. Toto sa však významnejšie prejaví na stave nášho súdnictva až po tom, čo títo mladí sudcovia z prevažnej časti nahradia intelektuálne a morálne nevyhovujúcich sudcov na krajských súdoch a Najvyššom súde.
_______
* Tu je vhodné si pripomenúť ako ministerka Žitňanská reálne využíva svoje právomoci na zlepšenie vymožiteľnosti práva: Aj tam, kde má nielen možnosť, ale podľa mnohých aj povinnosť odvolať predsedov súdov za zjavné porušenia zákona, to odmieta urobiť. Aj keď sa jedná o také semenište korupcie a kráľovstvo prieťahárov, akým je Krajský súd v Bratislave.
** Toto je dobrá pripomienka hystérie, ktorú rozpútal kde-kto v médiách o tom, ako nám budú previerky sudcov škodiť. V skutočnosti, ak by sme mali previerky celoplošne tak, ako to stanovuje novelizovaná Ústava SR, teda aj pre existujúcich sudcov, nielen novovymenovaných (čo sa, vďaka zástupcom štátomafie na ústavnom súde, nepodarilo), mohli by sme dúfať v právny štát behom niekoľko málo rokov.
