Rozprávkam, ktoré nám o právnom štáte dokola opakuje koalícia (oli-koali), predpokladám, už neverí nikto, minimálne od doby, čo sa pomaly každý deň dozvedáme niečo nové o tom, ako naša prokuratúra v skutočnosti „funguje“.
Preto sa natíska otázka: Je prokuratúra mafia?
Treba povedať, že prokuratúra nie je mafia. I keď, na druhej strane, sa javí, že ako mafia je organizovaná:
prísne hierarchické riadenie, prakticky a v rozhodujúcich veciach celkom mimo zákon,
absolútna tajnosť o jej činnosti (transparentnosť len naoko) a prísne dodržiavanie nie zákona, ale úcty k hierarchii a zvyklostiam založeným dávno v minulom storočí,
výber nových členov organizácie a ich kariérny postup len na základe potenciálu vernosti k organizácii (pôvodne len nomenklatúrne komunistické kádre, teraz ich deti a deti a príbuzní mafiánov),
rešpektovanie práva len formálne a reálne len v krajných prípadoch a, naopak, zneužívanie a prekrúcanie práva k vlastnému prospechu a v záujem zachovania organizácie a
krížová kontrola tých, ktorí by chceli pravidlá prísnej vernosti a tajnosti porušiť.
Ak teda prokuratúra nie je mafiou, čím je?
Zdá sa, že je servisnou organizáciou pre trestno-právnu ochranu štátnej mafie, teda terajšiemu smerácko-snsácko-mosťácko-sieťkarskemu oligarchickému zlepencu ale aj všetkým, čo boli pre ním, teda čisto smeráckej mafii a predtým kdhácko-dzurindovskej a predtým mečiarovskej.
Iste sa nájdu tí, ktorí budú poukazovať, nepochybne spolu s oficiálnym stanoviskom prokuratúry, na to, čo všetko „dobré“ prokuratúra v minulosti urobila a teraz robí. Samozrejme, aj také bolo a aj je. Ale takéto „dobré“ aktivity prokuratúry treba vidieť len ako jej „denný chlieb“, ktorý je nutný na zakrývanie skutočnej úlohy prokuratúry (krytie štátnej mafie) a ako nutnosť pre formálne zdôvodnenie existencie prokuratúry.
Legitímne aktivity prokuratúry sú zároveň sprevádzané reálnou korupciou prokurátorských pešiakov, ktorí, logicky, vychádzajú z toho, že sa im nič nemôže stať. To tiež preto, že si uvedomujú, že trestno-právny systém nefunguje a že vedia veci, kvôli ktorým budú zo strany ich nadriadených podržaní za všetkých okolností. Typickým príkladom je nedávna 30-dňová lehota daná generálnym prokurátorom istému prokurátorovi na (akože) vysvetlenie nevysvetliteľného, teda v skutočnosti na vymyslenie legendy a získanie času, kým vec nepôjde „dostratena“.
Inými slovami, na to, aby aj terajšia vládna mafia mohla fungovať ako doteraz, musí jej niekto zabezpečovať trestno-právne krytie. Tým niekým je prokuratúra.
Kvôli tomu, že prokuratúra takto “funguje” aj v prípadoch, kde nepôsobí systémová korupcia ani individuálna korupcia jednotlivých prokurátorov, sú aktivity prokuratúry extrémne pomalé a neefektívne, pretože sa robia len z povinnosti a každý prokurátor vie, že organizácia, pre ktorú pracuje, je tu v skutočnosti na niečo iné ako na stíhanie zločinnosti. Preto aj sa závratným tempom rozmáha zločinnosť na všetkých úrovniach spoločenského života. To je síce pre štátnu mafiu nepríjemné (najradšej by mali na zločinnosť takpovediac exkluzivitu), ale nevyhnutné – inak sa to nedá urobiť.
Samotná prokuratúra sa s týmto zlom vyrovnala po svojom. Teda tak, ako to zodpovedá jej postaveniu – kašle na to a robí len to, na čo upozorní televízia Markíza alebo čo považuje za nutné na udržiavanie doterajšieho stavu.
