Antošová (SNS): Podpora lazov v Slovenskej republike

0
Slovenská národná strana (Autor: SNS)

Cieľ tohto zákona, ktorý má podporiť, tzv. lazy/kopanice (resp. pomôcť obyvateľom zaostalejších regiónov či lokalít), aby tento v minulosti pre Slovensko typický a špecifický životný štýl zostal pre ďalšie generácie, prípadne svojou atraktivitou pre zahraničie podporil nárast cestovného ruchu, je nepochybne správny a prospešný. Uvedené však nie je možné dosiahnuť spôsobom, ako bol vyjadrený v návrhu lazníckeho zákona, a preto z mojej strany ako poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky za Slovenskú národnú stranu a členku parlamentného Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie nemohol dostať potrebnú podporu.

Návrh zákona by bol v aplikačnej praxi len veľmi problematicky aplikovateľný, keďže vytvára systém:
1. ktorý by mal nepredpokladateľný dopad na štátny rozpočet,
2. v ktorom dostanú dotácie subjekty, ktoré sledovaný cieľ sami neplnia (obce),
3. a to za absolútne nedostatočne formulovaných podmienok,
4. s možnosťou maximálne heterogénnej právnej úpravy pre každú obec,
5. pričom nie je dostatočne zabezpečený deklarovaný cieľ ani transfer prostriedkov konečnému prijímateľovi.

Výsledkom bude s najväčšou pravdepodobnosťou netransparentný systém nakladania s veľkým objemom verejných financií na účely celkom mimo deklarovaného účelu.

Táto iniciatíva navyše prichádza v čase, kedy plán rozvoja vidieka (ďalej len “PRV”) na roky 2014-2020 (PRV) je uzavretý, realizuje sa a nie je možné ho dopĺňať o nové opatrenia a nové finančné nároky. Tento zákon by sa mal predložiť až v čase rokovania o novom PRV, a to až na základe vyjednania týchto opatrení s Európskou komisiou. Dnes ide o úplne nerealistickú iniciatívu.

Návrh nebol z obsahového, systematického, formálneho ani legislatívno-technického hľadiska vôbec spôsobilý na predloženie do legislatívneho procesu, čo možno demonštrovať na viacerých príkladoch. Myslím si, že by nebolo účelné aby som teraz paragraf po paragrafe poukazovala na jeho nedostatky (aj keď by to bolo možné), a preto spomeniem zo zákona len niektoré časti, ktoré považujem za najproblematickejšie. Zákon je rozdelený do piatich časti a obsahuje celkom 22 paragrafov, pričom nižšie poukážem na jeho najzávažnejšie nedostatky. V prvej časti zákon upravuje Základné ustanovenia ako účel zákona (ktorý mimochodom štandardne zákony neobsahujú a účel je uvedený zväčša v dôvodovej správe), predmet zákona a vymedzenie pojmov. Práve vymedzenie pojmov v paragrafe 3 by podľa môjho názoru spôsobilo značné aplikačné problémy.

Písmeno a) paragrafu 3 obsahuje definíciu rozptýleného územia, ktorá znie:
Rozptýleným osídlením je usadlosť, ktorá sa nachádza mimo zastavaného územia obce ), ktorá je lazníckou obcou, alebo v zastavanom území obce, ktorá je lazníckou obcou, mimo jej centrálnej časti (ústredia), ak sa schválený územný plán obce) týka aj tohto územia obce (ďalej len „lazy“).

Definícia je nepostačujúca. Podľa navrhovateľa (ak teda vychádzam z dôvodovej správy) bola takáto definícia nevyhnutná, keďže niektoré územia sú v územných plánoch zahrnuté do zastavaného územia obce ale fakticky (v realite) sa nachádzajú mimo centrálnej časti (ústredia) obce. Centrálna časť (ústredie) obce nie je legálne definovaný pojem, tzn. nie je možné bez určitej formy dokazovania zistiť (prípadne svojvoľného uváženia), či je súlad medzi územným plánom a faktickým stavom. Podľa môjho názoru ak nie je už vymedzenie pojmov vo všeobecne záväznom právnom predpise exaktné, bude aplikácia spôsobovať v praxi problémy. Napríklad žiadateľ sa bude „cítiť“, že určité územie je mimo ústredia obce a poskytovateľ bude tvrdiť, že to ešte je ústredie obce. Výsledkom je spor spôsobený nejednoznačnosťou legálnej definície.

Zároveň považujem za vhodnejšie explicitne v prílohe určiť nielen obce, ktoré sú laznícke, ale aj cieľové časti územia obce, t.j. katastrálnym údajom presne špecifikovať parcely. Je to analogický postup, ako v prípade vyhlášok, ktorými sa vyhlásili napr. chránené vtáčie územia. Ďalším úskalím je skutočnosť, že mnohé obce nemajú vôbec územný plán, hoci túto povinnosť majú. Problémový je aj pojem „usadlosť“, pri ktorom vyvstáva viacero otázok. Má ísť o súbor stavieb a pozemkov? Alebo sa myslí aj jednotlivá obytná stavba? Alebo aj poľnohospodárska stavba?

Písmeno c) paragrafu 3 obsahuje definíciu obyvateľa lazov, ktorá znie:
Obyvateľom lazov je fyzická osoba, ktorá dosiahla vek 18 rokov a má na lazoch 1.trvalý pobyt ) a vykonáva na lazoch bežné obhospodarovanie ) na výmere najmenej 1 000 m2, 2.trvalý pobyt4) minimálne 20 rokov.

Definícia lazníka je podľa môjho názoru scestná. Vyfiltrovanie len uvedených subjektov bude mať vo výsledku len minimum aktívnych a hospodáreniaschopných subjektov. Ak má ísť o bežné hospodárenie podľa zákona č. 543/2002 z. z. o ochrane prírody a krajiny, ide v prípade poľnohospodárskej pôdy o veľmi široký pojem, ktorý nezabezpečuje, že naozaj pôjde o poľnohospodársky aktívny výkon s dosiahnutím cieľov zákona. Môže totiž ísť len o to, že hospodár bude z trvalého trávneho porastu a poľnohospodárskej pôdy ponechanej úhorom len odstraňovať nálety a kosiť burinu. Za toto by mal dostať dotáciu? Pri hospodárení v lesoch to paradoxne predstavuje možné obmedzenie cieľových subjektov, lebo by malo ísť o hospodárenie bez obmedzení ochrany prírody a krajiny, čo je v týchto oblastiach zrejme ťažšie dosiahnuteľné. Skôr by malo zmysel, aby hospodár dostal peniaze práve za to, že na úkor svojej hospodárskej činnosti obmedzuje svoje aktivity na účely dosiahnutia zisku. S tým súvisí nevyriešená otázka, či má ísť o hospodárenie akékoľvek, alebo len podnikateľské.

Avšak za najväčší problém považujem, že má ísť o obnovu a trvalo udržateľný rozvoj, t.j. nielen o zachovanie existujúcich lazníkov, ale aj o usadenie a rozšírenie počtu nových ľudí ochotných a schopných lazníctvo rozvíjať. To sa nedá dosiahnuť, ak je podmienkou trvalý pobyt a min. výmera 1000m2, alebo 20ročný trvalý pobyt.

A dôvody prečo sa to podľa navrhovaného znenia paragrafu 3 nedá dosiahnuť? Tých je hneď viacero:

Po prvé: hospodár môže byť pobytom z úplne inej obce, ale hospodáriť by chcel vo viacerých iných obciach. Uvedené podmienky ho však z cieľovej skupiny vylučujú, lebo sa chce, aby mal trvalý pobyt a hospodáril len v jednej obci.

Po druhé: výmera aspoň 1000m2 je diskutabilná, lebo jednak existuje zákaz drobenia parciel pod 2000m2 poľnohospodárskej a 5000m2 lesnej pôdy, čiže menšie parcely do budúcna nebudú vznikať;
ďalej je na lazoch však paradoxne veľký počet práve starých rozdrobených parciel s malou výmerou aj pod 1000m2, ktoré z tohto systému podpory vypadávajú;
naviac horný limit obhospodarovanej plochy nie je určený, takže podporou hospodárov na veľkých plochách vlastne podporíme veľkopodnikateľov, ale nie drobných lazníkov.

Po tretie: nový „mladý/nový“ lazník nikdy nesplní podmienku 20ročného pobytu v obci, to budú len starousadlíci, ktorí už zrejme nezmenia spôsob svojho hospodárenia a nebudú ochotný k inováciám a nejakému rozvoju.

Po štvrté: cieľové subjekty majú byť len fyzické osoby, čím sa vylúčia napríklad pozemkové spoločenstvá, ktoré hospodária na nezanedbateľných výmerách a združujú značné počty „starých“ lazníkov; to isté sa týka aj poľ. družstiev.

Písmeno d) paragrafu 3 obsahuje definíciu lazníckeho obydlia, ktorá znie:
Lazníckym obydlím je stavba ), ktorá sa nachádza na lazoch.

Tu si treba položiť otázku či napríklad aj veľká vila v štýle podnikateľského baroka s bazénom, tenisovým kurtom a dvoma garážami…. Alebo maštaľ, senník, stodola, skladovacia kapacita na pevné hnojivá… lebo toto všetko je stavba.

V druhej časti zákona sú upravené Dotácie lazníckej obce na podporu obyvateľov lazov. Konkrétne paragraf 5 v tejto časti zákona upravuje Spôsob, rozsah a podmienky poskytovania dotácií. K paragrafu 5 uvádza navrhovateľ v dôvodovej správe, že finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu sa poskytnú obci a tá ich následne vypláca obyvateľom lazov. Konkrétny postup (spôsob a podmienky) vyplácania si obec stanoví sama všeobecne záväzným nariadením obce (ďalej len „VZN“). V tomto prípade je podľa nás problém nejednotnosť podmienok, za ktorých obec poskytne dotáciu obyvateľovi. Skutočnosť, že podmienky budú stanovované rozdielne na základe VZN môže dôjsť k diskriminácií určitých obyvateľov alebo skupín obyvateľov. Napríklad obyvateľ určitej obce nezíska dotáciu, pretože nespĺňa niektorú podmienku zo VZN (podmienka mohla byť „ušitá“ presne na neho z rôznych dôvodov, v malých obciach sú totiž medziľudské vzťahy veľmi komplikované každý každého pozná a prijatie aj nezmyslenej podmienky tak, aby ju niekto konkrétny nesplnil sa dá predpokladať) a pritom vo vedľajšej obci by dotáciu bez problémov dostal. Domnievam sa, že pre takéto prípady by mali byť stanovené jednotné podmienky a to buď zákonom, príp. pre lepšiu flexibilitu podzákonnou normou vydanou ústredným orgánom štátnej správy. Ak by dochádzalo k diametrálnym rozdielom (diskriminácii), ustanovenie by mohlo mať problém aj s kompatibilitou s právom európskej únie.

Podmienky vyplácania a nakladania s dotáciami musia byť ustanovené jednotne, zákonom, s jednotnou administráciou, kontrolou a sankciami. Jednou zo zásad dotačných systémov je rovnosť podmienok a ich vymožiteľnosť. Pri navrhovanom systéme bude dochádzať iba k negatívnym javom (hlavne k diskriminácií). Pričom obdobné ustanovenia obsahuje návrh zákona na viacerých miestach.

Všeobecne v tejto časti návrhu zákona úplne chýbajú procesné ustanovenia o podávaní a posudzovaní žiadostí. Z navrhovanej úpravy nie je zrejmé, že čo má byť účelom tejto dotácie. Nie je uvedené, aké podmienky má prijímateľ plniť. Výsledkom je len to, že peniaze dostanú prijímatelia len preto, že sú lazníci alebo sú im rodina. Otázka znie aký prospech z toho teda plynie pre tú samotnú laznícku krajinu? Vôbec žiadny. Ak budeme realisti, tak výsledkom bude prestavba tradičného lazníckeho obydlia na moderný dom alebo akékoľvek iné prejedenie dotácie. Domnievam sa, že čestné vyhlásenie, že účel sa naisto dosiahne, nezaistí chcený stav.

Čo sa týka možnosti získať dotáciu, pre tzv. maloletého lazníka Nevidím žiadnu logickú kompatibilitu s podmienkami definície lazníka (nad 18 rokov, pobyt, pôda), pretože toto môže byť dieťa, ktoré s lazmi nemá a nebude mať nikdy nič spoločné, než že tam má len úradný trvalý pobyt (žiť bude napr. v Bratislave).

Návrh zákona umožňuje získať dotáciu aj na tzv. rekonštrukciu lazníckeho bývania, avšak absentuje legálna definícia. Napríklad v Devíne pred pár rokmi nový vlastník historickej budovy radnice vybúral všetok historický interiér okrem obvodových múrov, a prehlásil to za modernizáciu.

Za jeden z najväčších problémov druhej časti návrhu zákona (resp. možno aj celého zákona) možno považovať paragraf 8 – Podpora hospodárenia na lazoch

Paragraf 8 návrhu zákona uvádza:
Dotáciu na podporu hospodárenia na lazoch podľa § 4 písm. c) možno poskytnúť na činnosti upravené vo všeobecne záväznom nariadení obce vydanom na základe § 5 ods. 1, najmä na obstaranie poľnohospodárskych strojov nevyhnutných na vykonávanie bežného obhospodarovania lazníckej pôdy, na zachovanie a ochranu pôvodných ovocných stromov, údržbu vodných zdrojov, žriedel a prameňov a výrobu tradičných potravín až do výšky 90 % z oprávnených nákladov. Ustanovenia § 7 ods. 5 a 6 sa na poskytnutie tejto dotácie použijú rovnako
.

Ide o akési hybridné ustanovenie, ktoré jednak uvádza, že dotáciu možno poskytnúť na činnosť upravenú vo VZN obce, avšak následne na druhej strane demonštratívne (čo je podľa môjho názoru neprijateľné) vypočítava o aké činnosti by malo ísť predovšetkým. Problém by nastal, ak by obec prijala VZN, kde nezahrnie ani jednu z činností, ktoré sú demonštratívne uvedená v tomto paragrafe (t.j. v zákone ako norme vyššej právnej sily). Je potrebné si položiť otázku, či by mohol žiadateľ dostať dotáciu napr. na zachovanie a ochranu pôvodných ovocných stromov ak by toto nebolo upravené vo VZN obce, ale len v tomto paragrafe. Za lepšiu právnu úpravu považujem, ak by zákonodarca vymenoval na aké činnosti bude dotácia poskytovaná. Obec si totiž podľa tohto ustanovenia môže vymyslieť absolútne akékoľvek účely dotácie vrátane tých najabsurdnejších.

Tretia časť návrhu zákona upravuje Dotácie ministerstva lazníckej obci na podporu obyvateľov lazov.

Ustanovenia o konaní v tejto časti sú mimoriadne chaotické a nejednoznačné. To sa mimochodom týka aj štvrtej časti. Ide v tomto prípade o veľmi neštandardný a netransparentný spôsob, kedy žiadateľom je jeden subjekt, ale konečným prijímateľom iný subjekt.

Žiadosť o poskytnutie dotácie obsahuje len demonštratívny výpočet náležitosti. Domnievam sa, že formálne a obsahové náležitosti nemôžu byť ustanovené len demonštratívne a musia byť zrejmé, jasné a explicitne vyjadrené. Čo sa týka lehôt na posúdenie žiadostí možno považovať lehotu 30 dní za nedostatočnú z pohľadu zodpovedného posúdenia žiadosti.

Pri posudzovaní žiadosti navrhovateľ navrhol vylúčiť subsidiárne použitie správneho poriadku. Ak sa však vylúči pôsobnosť správneho poriadku, musí sa ustanoviť celé vlastné osobitné konanie so všetkými mysliteľnými detailmi a nie v pár odsekoch.

Čo sa týka kontroly, tá je upravená v jednom paragrafe a v dvoch odsekoch. Takto ustanovená kontrola nemá žiadny zmysel. Chýba jej totiž nadväznosť na jednotlivé druhy dotácie, predmet kontroly, proces kontroly, oprávnenia a povinnosti kontrolóra a kontrolovaného. Nie sú upravené postupy v prípade zistenia porušení podmienok, žiadne delikty, sankcie, atď.

To čo som uviedla k tretej časti zákona sa bohužiaľ plne vzťahuje aj na časť štvrtú. Ide rovnako len o rámcovú úpravu, ktorá pôsobí vytrhnuto z kontextu a chaoticky.

Nespochybňujem dobrý úmysel navrhovateľa, avšak forma a spôsob akým sa má tento úmysel zrealizovať, aj na základe vyššie uvedeného, sú nevhodné a vytrhnuté z právneho poriadku ako celku, skrátka akoby ušité „horúcou ihlou“. Treba si uvedomiť, že ide o veľmi rozsiahlu problematiku a nemožno ju upraviť len rámcovo v niekoľkých paragrafoch. Domnievam sa, že v praxi by zákon spôsobil v navrhovanom znení veľký chaos tak pre žiadateľov, ako aj samosprávy a štát. Problematika si vyžaduje podľa môjho názoru omnoho rozsiahlejšiu a podrobnejšiu úpravu, ktorá bude výsledkom dialógu medzi všetkými dotknutými subjektmi. Na záver je potrebné uviesť, že Slovenská národná strana je pripravená podporiť ľudí žijúcich v ťažkých podmienkach v zaostalejších regiónoch s nedostatočne vybudovanou infraštruktúrou, avšak spôsobom, ktorý im naozaj reálne podporu aj prinesie.

- Reklama -