Na začiatku treba povedať, že cieľom eurofondov je znížiť rozdiely medzi regiónmi či krajinami EÚ. „Slovensko dostalo šancu, aby získané financie investovalo do modernizácie ciest, železníc atď. Tým by sa prilákali nové investície, vytvorili by sa aj nové pracovné miesta a v konečnom dôsledku by sa tak znížili aj priepastné rozdiely medzi Slovenskom a západnými krajinami,” uviedol Branislav Škripek. Následky rozkradnutých peňazí z EÚ sú viditeľné nielen v otázkach tresto-právnej zodpovednosti. Eduard Heger pokračuje: „Dnes riešime to, či majú IC vlaky zastavovať v Liptovskom Mikuláši a v Trenčíne. Ale nepýtame sa na základný problém – prečo sú naše vlaky stále pomalé a cesta vlakom z Košíc do Bratislavy trvá tak dlho?” Podľa Hegera za to môže zastaraná železničná sieť. Ak by sme mali rýchlejšie trate, tak by bolo jedno, či IC budú zastavovať aj v iných mestách. Vyjadril sa i ku kultúre cestovania. „Napriek tomu, že na mnohých úsekoch vidno nové železničné súpravy, stále sa stretávame nie s vlakmi, ale s vrakmi. Niekoré súpravy si pamätajú dávnu minulosť. Napr. aj na trati z Banskej Bystrice do Bratislavy.”
Nový poslanec za hnutie OĽANO-NOVA Ján Marosz upozorňuje na zanedbané cestné komunikácie: „Cesta prvej triedy v Turci, známy “tankodrom”, rozbité komunikácie pri Lučenci, mosty v havarijnom stave na Orave, Kysuciach a v ďalších regiónoch sú zlyhaním štátnej správy. Neexistuje dlhodobé plánovanie opráv ciest a tiež sa nedá zistiť, koľko opravy v praxi skutočne daňových poplatníkov stoja.”
Ján Marosz tiež poukazuje na výstavbu dialničného úseku pri Žiline za 400 miliónov eur, ku ktorému chýba privádzač. A tak vodiči nebudú môcť túto komunikáciu využívať. „Ako aj v iných prípadoch, ťažko povedať, či ide o babráckosť a lajdáckosť, alebo o cielené konanie ako sa vyhnúť transparentnej súťaži. Považujem to za zneužívanie systému. Ak sa takéto veľké projekty robia na poslednú chvíľu bez výberového konania, tak môžeme povedať, že sa lejú naše peniaze do deravého hrnca korupcie a úplatkov,” rozhorčene dodáva aktivista Ján Marosz.
V EP sa včera hlasovalo o správe, v ktorej sa upozorňuje na záväzok Komisie z bielej knihy z roku 2011. Pripomína dlhodobý cieľ a to prevedenie 30 % objemu cestnej dopravy nad 300 km na železničnú alebo vodnú dopravu a to do roku 2030. A do roku 2050 by sa malo dopravovať cestnými komunikáciami menej ako 50 %. Všetci traja poslanci za OĽANO-NOVA sa zhodujú v tom, že takýto krok by veľmi pomohol k odľahčeniu dopravy a prispel by aj k vytvoreniu nových pracovných miest na železnici. „Kohézny fond pre regióny je navýšený na 11 miliárd €. Toto je druhá šanca pre Slovensko. Buď naozaj zlepšíme infraštruktúru alebo dovolíme rozkradnúť aj tieto peniaze. Myslím si, že už ďalšiu šancu na zlepšenie dopravy nemusíme dostať,” zdôrazňuje na záver Branislav Škripek.
