Žiadna armáda policajtov ľudí nezastaví. Šéf komunistov Ruska bez obalu o 90. rokoch aj o tom, čo sa deje dnes

0
Predseda Komunistickej strany Ruskej federácie (KPRF) Gennadij Zjuganov (Autor: Archiv KPRF)

Ako premýšľate o budúcnosti našej planéty a perspektívach komunistického hnutia na nej?

Vidíme, že vo svetovej aréne zápasia dva smery vývoja. Globalisti posilňujú svoje pozície, ale stretávajú sa s rastúcim odporom. Myslím si, že rovnováha svetových síl sa môže zmeniť a vychýliť v prospech socializmu.

Všeobecná kríza kapitalizmu sa predĺžila a trvá už celé storočie. To ho oslabuje, ale zároveň aj priostruje. Na konci dvadsiateho storočia kapitalizmus rozvrátil Sovietsky zväz a zabezpečil sa dočasnou stabilitou. Avšak jeho systémové protiklady stále narastajú. Nedávno USA a Európskou úniou otriasla silná finančno-ekonomická kríza. Bohužiaľ, je na ich ekonomiky násilne napojené aj Rusko. Sociálna základňa kapitalizmu sa zužuje. S presvedčením vám môžem povedať, že žiadna armáda policajtov nezastaví obrat miliónov ľudí k socializmu.

Kapitalizmus nie je schopný riešiť vlastné rozpory. Chod udalostí dokazuje aktuálnosť pozície marxizmu-leninizmu. Čas zmýva potoky bahna a klebiet, ktoré hanobia časť veľkého učenia. Vo svete sú čím ďalej, tým viac žiadané ľavicové myšlienky. Ohromné úspechy pod vedením komunistických strán dosiahla Čína a Vietnam. Aj napriek zúrivému odporu Washingtonu sa posilňujú ľavicové nálady v Latinskej Amerike. Dokonca aj v USA – tej bašte kapitalizmu – stále viac ľudí sympatizuje s ideami sociálnej spravodlivosti, čo dokazuje aj úspech Bernieho Sandersa v demokratických primárkach volieb prezidenta.

Už v roku 1992 vyšla kniha amerického politológa Francisa Fukuyamu Koniec dejín a posledný človek. V nej dokazuje, že liberálna demokracia po rozpade ZSSR na celej čiare zvíťazila. Čo vy na to?

Naozaj dlhé roky bola módnym ideologickým krytím všeobecného rozšírenia nového svetového poriadku koncepcia „konca dejín“ amerického profesora Francisa Fukuyamu. Podľa neho sa súčasná civilizácia Západu vo forme liberálnej demokracie s jej hodnotami egoistického individualizmu, slobodného trhu a všeobecných práv človeka javí ako konečné štádium rozvoja ľudstva. Nakoniec sa táto filozofia globalizácie redukuje na to, že za akúkoľvek cenu zakonzervuje rozvoj spoločnosti v úzkych kánonoch liberálneho fundamentalizmu.

Navyše sám Fukuyama bol nútený priznať unáhlenosť svojich záverov. Ako sám pred pár rokmi napísal, téza o údajne bezvýhradnom víťazstve kapitalizmu a liberálnej demokracie sa ukázala byť veľmi slabá. Táto myšlienka vyrástla uprostred viac-menej širokých zástupov západnej intelektuálnej elity. Stačí menovať len priezviská ako Stiglitz, Krugman, Wallerstein, Žižek atď.

V Rusku viedol úspech liberálnej ideológie v deväťdesiatych rokoch minulého storočia k obrovským stratám. Rozpad ZSSR sa stal aj geopolitickou katastrofou a skutočnou tragédiou pre náš národ. V honbe za zvonku vnútenými západnými hodnotami sme odsúdili krajinu na recesiu. Liberálny fundamentalizmus priniesol obrovský nárast korupcie, degradáciu priemyslu a poľnohospodárstva, ale aj úpadok duchovnosti a morálky. Existuje tu však alternatíva a tou je socializmus.

Keď už spomíname na Sovietsky zväz, ako ste vnímali, keď nové vedenie menilo symboly krajiny?

K štátnej symbolike sa správam s úctou. Treba však povedať, že súčasná ruská zástava bola svojho času vytvorená Petrom Veľkým ako obchodná a nie štátna zástava Ruska. Krajine ju vnútil Boris Jeľcin, ale nie je veľmi zžitá s našou históriou. Zároveň treba mať na pamäti, že svojho času vlasovskí zradcovia, ktorí bojovali na strane Hitlera, si vybrali túto zástavu ako svoju vlajku.

V týchto súvislostiach si myslím, že symbolika, ktorá potvrdzuje štát, by mala vyjadrovať celý chod histórie krajiny, a nielen jednotlivé udalosti. Sedemsto rokov sme prežili vo vojenských ťaženiach a červená vlajka víťazstva plne zodpovedá našej historickej tradícii. U Alexandra Nevského aj Dmitrija Donského bola hlavným symbolom červená vlajka. Rovnako to bolo aj s Kuzmom Mininom a Dimitrijom Požarským, ktorí pred 400 rokmi oslobodili Moskvu od Poliakov.

Červenú vlajku víťazstva poznajú na celom svete. Ide o symbol slávnych udalostí v dejinách ľudstva – Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie a Veľkej vlasteneckej vojny. V súvislosti s tým som rád, že hymne Ruska sa vrátila impozantná hudba Alexandra Alexandrova, pri melódii ktorej pracovali, bojovali a víťazili naši otcovia a dedovia.

Ako sa staviate k tomu, že symbol päťcípej červenej hviezdy je používaný vo svete aj na komerčné účely, napríklad pivovarníckou spoločnosťou Heineken a inými firmami?

Červená hviezda je symbol komunizmu, symbol budúcnosti. Znamená jednotu proletariátu všetkých piatich kontinentov zemegule, oslobodenie pracujúcich od hladu, vojny, núdze a otroctva.

Nemôžeme zabúdať ani na to, že s týmto symbolom bránili červenoarmejci Brestskú pevnosť a Stalingrad, hájili Leningrad a Moskvu, útočili na Berlín a oslobodzovali od nacizmu európske štáty. S touto hviezdou zvíťazili v najstrašnejšej vojne v histórii ľudstva.

Komunistická strana Ruskej federácie (KPRF) je medzinárodná strana. Snažíme sa o to, aby sa pracujúci celého sveta združovali pod červenou päťcípou hviezdou a spoločne viedli boj proti kapitalistickému jarmu globalistov.

Vraj sa v Rusku uvažuje o natočení filmu o Vladimirovi Iľjičovi Leninovi, ktorého by mal hrať Leonardo DiCaprio. Ste za?

Komunisti vždy podporovali filmovú kultúru a zaslúžilých filmových umelcov. Vladimir Iľjič Lenin hovoril: „Zo všetkých umení sa pre nás jedným z najdôležitejších stáva kino.“ Filmový priemysel sa stal jedným z dôležitých stĺpov kultúrneho osvietenia pracujúceho človeka. Sovietske filmové umenie bolo uznávané v celosvetovom meradle ako unikátny fenomén. Filmy natočené sovietskymi režisérmi dostávali dôležité ceny na svetových filmových festivaloch. Doslova sa do nich zamilovali milióny ľudí.

Čo sa týka Leonarda DiCapria, tak je nesporne obdarovaný veľkým talentom, vďaka ktorému sa stal veľmi obľúbeným, a za herecké umenie bol niekoľkokrát ocenený. Zaslúžene dostal aj Oscara. O jeho profesionálnych počinoch niet pochýb. Oveľa dôležitejšie však je, aký bude obsah filmu o V. I. Leninovi. Bohužiaľ, existuje mnoho príkladov, keď bola história voľne vykladaná a prepisovaná v zhode so živými predstavami scenáristov a režisérov. Dúfam, že sa toho v súvislosti s Leninom dokážu vyvarovať.

- Reklama -