Ako podľa vás vyzerá ruská propaganda na Slovensku a v Česku?
Ja môžem hovoriť za českú republiku, ktorú dlhodobo sledujem. Tam sú nositelia, medzi ktorými je Miloš Zeman, väčšina predstaviteľov KSČM a niektorí konkrétni poslanci ČSSD, ako je napríklad poslanec Huml, ktorí opakovane obhajujú proruskú pozíciu. Z jednej strany je to v poriadku. V slobodnej spoločnosti to môžu robiť. Oni však opakovane neodkazujú na zdroje, z ktorých vychádzajú. Príkladom je prezident Zeman, ktorý pre čínsku štátnu televíziu povedal, že to, čo sa deje na Ukrajine, bolo reakciou na schválenie jazykového zákona, ktorý navrhla ukrajinská vláda. Ukázalo sa však, že to nebola pravda. Prezident iba zopakoval to, čo vtedy tlačila Moskva.
Podobným príkladom je téma banderovcov, ktorú tiež Moskva vytiahla, a ktorú tiež prezident zopakoval. To nám iba ukazuje, že akú líniu on obhajuje a ako spochybňuje západný postoj. Samozrejme, na Ukrajine nič nie je dokonalé. Nikto nič také netvrdí, ale prezident spochybňuje to, že Ukrajine by mala byť poskytovaná pomoc. Tiež spochybňuje, že Ukrajina by mala mať právo na vybranie si svojej vlastnej budúcnosti, či už je to cesta k NATO, alebo k Európskej únii. V tom spochybňuje českú zahraničnú koncepciu, ktorú vláda schválila.
Sú postoje českého prezidenta dôsledkom ruskej propagandy alebo vyplývajú z jeho vlastného presvedčenia?
To nemôžem povedať, musíte sa to spýtať jeho. Ja len opisujem konkrétne jeho konanie. Jeho hovorca vám, samozrejme, povie, že to je prezentácia jeho postojov, čo nepochybne je. Je však preukázané, že ako hlavný ekonomický poradca v jeho kancelárii pôsobí pán Martin Nejedlý, predstaviteľ firmy s ruským štátnym podielom menom Lukoil, čo je de facto lobista za ruské národné záujmy. Pokiaľ je tento človek hlavným ekonomickým poradcom prezidenta republiky, predpokladám, že ten vplyv je veľmi jednoznačný. Česká kontrarozviedka však opakovane varuje o prítomnosti ruských agentov v Prahe, ktorí sa dlhodobo pohybujú okolo prezidentskej kancelárie.
Nie je ruská propaganda skôr takým zúfalým pokusom o obranu proti masívnej prevahe západných médií?
Zúfalá podľa mňa rozhodne je. Cieľovou skupinou informačnej vojny je obyvateľstvo Ruskej federácie. Ruské médiá sa ho snažia presvedčiť, že Rusko je ohrozené Severoatlantickou alianciou, že Rusko sa pripravuje na vojnu, a že je to veľký ruský národ, ktorý má legitímne záujmy na Ukrajine. Či už ide o samotné ovládanie Ukrajiny, alebo prípadne o zabránenie jej v tom, aby utiekla na Západ. To je jednoznačným záujmom ruskej informačnej mašinérie, ktorá je cieľavedomo vedená z jednotlivých miest okolo Kremľa. Preto ja tým ruským portálom a televíziám, ktoré sú priamo financované a riadené ruským štátom, nemôžem hovoriť médiá. Médium je niečo čo sa snaží hľadať pravdu. Opakujem, že majú právo to robiť. Máme tu slobodu prejavu, ale my zas máme právo na to, aby sme to rozoberali. Čo myslím, že sa v Česku a celkom aj na Slovensku deje.
Darí sa ruským médiám presadzovať prokremeľský názor aj na samotnej Ukrajine?
Myslím, že sa im to darí. Je tam veľký boj, preto aj Ukrajina reagovala veľmi krajným postojom, keď sa snažila vypínať, zakazovať niektoré konkrétne médiá, prípadne na nich zaviesť isté obmedzenia. To však robí v zúfalej situácii preukázanej ruskej agresie.
Takže ruské televízie nemôžu na Ukrajine vysielať?
Niektoré môžu, ale z ukrajinskej strany vychádzajú snahy ich prístup na Ukrajinu limitovať. My sa na to na Západe dívame, samozrejme, s pozdvihnutým obočím, pretože sloboda prejavu predsa len znamená, že aj tieto médiá majú prístup. K takémuto kroku však väčšinou štáty siahnu až v okamihu tej najväčšej núdze.
Je potvrdená existencia tzv. ruskej armády trolov, teda blogerov a internetových diskutérov, ktorí šíria propagandu Kremľa?
Pokiaľ viem, minimálne na území Ruskej federácie je potvrdená. Mnohé západné médiá už niekoľkokrát vykreslili, ako konkrétne vyzerajú tie firmy, ktoré sú nepriamo platené ruským štátom, aby fungovali napríklad na sociálnych sieťach v západnom svete.
Môže si Rusko dlhodobo informačnú vojnu dovoliť?
Rusko jednoznačne zvyšuje rozpočet pre svoju informačnú vojnu. Či si to dovolí, to už bude otázka priorít. Rusko masívne zbrojí, dáva peniaze do informačnej ofenzívy, ale je tu otázka, že ako dlho to vydrží. Jeho ekonomická pozícia nie je závideniahodná práve aj pre ekonomické sankcie. Vladimír Putin sa začiatkom roka vyjadril, že asi tretina alebo štvrtina ruských ekonomických problémov má pôvod v sankciách. To si myslím, že Západ môže považovať za úspech.
