Ste v úrade približne osem mesiacov, oľutovali ste to už?
Určite nie, ba naopak. Začiatok bol ťažký, hľadal som sa, ale za krátky čas som uvidel to svetielko na konci tunela. Má zmysel tu robiť a môcť úrad posunúť dopredu.
Hovorili ste o zmenách v nastavení a pôsobení úradu. Patria k tomu aj podstatnejšie personálne zmeny?
NKÚ, keď to tak zjednodušene poviem, išiel tou ľahšou cestou odporu, a do komplikovanejších vecí sa predtým veľmi nepúšťal. Čiže to skôr súvisí so vzdelávaním a zmenou mentálneho nastavenia ľudí. Dovzdelať kontrolórov a latku nastaviť vyššie, predovšetkým pre veľké a zložité projekty, kde ide o veľké peniaze.
To, že NKÚ išiel cestou ľahšieho odporu, súvisí s politickými vplyvmi alebo objednávkami?
To si nemyslím. Jednoducho, venovali sme sa skôr tým jednoduchším veciam. Ešte to aj dobieha, keďže úplne prestaviť úrad nie je jednoduché. Veľmi kvalitne sa však venujeme samospráve. Ale keď sa pozrieme na celý štátny rozpočet, kde sa minie zhruba niečo cez 15 miliárd eur a samosprávy sa z toho týkajú asi tri miliardy, tak ja sa pýtam, či nikoho nezaujíma tých zvyšných 12. A práve týmto miliardám sa chceme venovať.
Čo podstatné ešte úradu chýba?
My máme napríklad obrovské množstvo exaktných zistení z terénu a dôležitých dát, ktoré však nemá kto profesionálne analyticky spracovať. To je však problém celej krajiny a vytklo nám to už aj OECD – kľúčové rozhodnutia sa na Slovensku robia buď politicky, alebo ad hoc, ale nie na základe kvalifikovaných analýz. Takéto analytické skupiny nemajú ministerstvá, nemá ich ani úrad vlády a ani my. Uchádzame sa o eurofondy, aby sme vybudovali analytické pracovisko, ktoré dokáže vďaka kvalitným „kontraanalýzam“ účinne posudzovať a oponovať rozhodnutiam rôznych subjektov.
Spomenuli ste samosprávu – v akej fáze je kauza petržalského parkovacieho systému za takmer päť miliónov eur?
Pre nás je táto téma už v podstate uzavretá a nič na tom nezmenili ani námietky starostu Vladimíra Bajana k výsledkom kontroly. Protokol aj so zisteniami sme štandardne zaslali vedeniu úradu, ktoré to má povinnosť prerokovať v mestskom zastupiteľstve. Tam je teraz tá hlavná tribúna.
Už v decembri ste však naznačili možné porušenie zákona…
To musia teraz posúdiť poslanci. Je to v rovine úvah a nie sme ďaleko od toho názoru, tie pomazané hlavy sú však tam, v zastupiteľstve. Pokiaľ by išlo o štátny úrad, možno by sme konali aj inak, ale tam sú volení zástupcovia, ktorí musia rozhodnúť, ako sa s tým naloží ďalej.
Tak inak, z vášho pohľadu došlo k zneužitiu právomocí verejného činiteľa?
Isté indície tam boli, lebo ten proces bol netransparentný. Už toto samo osebe hovorí, že čosi sa v zákulisí dialo.
Môže sa stať, že sa to celé skončí len týmto konštatovaním?
Je to v prvom rade na poslancoch. Okrem toho, na rokovaní sa môže zúčastniť aj prokuratúra a orgány činné v trestnom konaní, ktoré majú k dispozícii všetky verejné informácie, z ktorých môžu čerpať a následne konať. Mimochodom, naši kontrolóri neriešili iba obídenie zastupiteľstva pri podpise zmluvy, ale napadli napríklad aj to, ako sa vypočítala suma tak, aby o jediné euro podliezla verejné obstarávanie. Akokoľvek to prepočítavali, vždy skončili nad sumou päť miliónov.
Ešte horúcejšou témou, ktorú máte rozohratú, sú zmluvy VšZP. Pred časom ste vyhlásili, že vás teta Anka nezaujíma. Čo vás teda zaujíma?
NKÚ zaujímajú zmluvy. Nielen teta Anka, ale aj ďalšie subjekty, ktoré sme si vytypovali, aj ďalšie zmluvné vzťahy. Posudzujeme procedúru, či sú zmluvy štandardné, či sa pri porovnateľných subjektoch postupovalo podobne. Kontrolovať iba zmluvu z právneho hľadiska by nestačilo. Sme v procese kontroly, dodatkovanie zmlúv je pomerne komplikované, sám som zvedavý, kam sa dopracujeme. Očakávame, že tak do mesiaca by sa to azda mohlo ukončiť.
Zdravotníctvo však ani potom nenecháte na pokoji. Už onedlho rozbehnete veľký kontrolný záťah, o čo ide?
Chystáme veľkú vec – prierezové kontroly v 43 nemocniciach po celom Slovensku, štátnych aj súkromných. Je to široký záber a ak by sme si chceli posvietiť na všetko, tak možno by to trvalo aj tri roky. Nepôjdeme do špeciálnych a odborných oblastí, ktoré nám neprislúchajú, ale chceme sa tomu venovať skôr z pohľadu pacientov a toho, čo im znepríjemňuje život. No zároveň aj z pohľadu hospodárenia nemocníc od ich zadlžovania cez modernizácie, nákupy techniky… Chceme z tejto kontroly dať aj systémové odporúčania a opatrenia, aby sa nepriaznivý stav v našom zdravotníctve odstránil a aby sme posúdili, či sú toky financií transparentné, koľko z každého eura ostáva v systéme a koľko prípadne tečie niekam mimo.
Očakávate pri tom aj nejaké tlaky?
Ja na sebe zatiaľ necítim a ani nebudem cítiť politické tlaky.
Ale zdravotníctvo je dosť spájané s politikou a špeciálne s niektorými politikmi…
Je spájané, ja si to plne uvedomujem. Ale Karol Mitrík je slobodný človek na Najvyššom kontrolnom úrade, ktorý vyžaduje rovnú čiaru a nepripúšťa výnimky. Ak stratím svoj kredit tu, tak pregazdujem zo svojho imidžu a zo svojho postavenia. Za posledných desať rokov neprišli žiadne systémové transparentné opatrenia, ktoré by boli na prospech pacienta a pre zlepšenie služieb zdravotníctva.
Hovoríte o sebe, že ste nezávislý človek a že „nepregazdujete zo svojho imidžu“. Už vašu voľbu však sprevádzali veľké kontroverzie, ktoré vám ten imidž určite nevylepšili. Ako to vnímate s odstupom času?
Dať sa na verejný pranier je vždy isté riziko. Musíte sa obrniť trpezlivosťou a musíte počítať s tým, že sa na vašu hlavu vyleje kýbel splaškov, čo sa aj udialo. Ja som išiel do súťaže, nešiel som do žiadnej vopred pripravenej akcie. Postoj istej skupiny poslancov vo vzťahu k mojej osobe a vo vzťahu k môjmu veku ma iritoval. Ak sa človek cíti pri sile, a ja to zatiaľ o sebe môžem povedať, tak akoby bol len pre vek diskriminovaný.
Pre mnohých ste však boli jasným kandidátom Roberta Fica.
To je ich videnie. To ja nemôžem nijako ovplyvniť.
Ale predsa, pred časom vás práve on odporúčal na túto funkciu.
Je otázka, či to nebola skôr medvedia služba v tom čase. Vtedy som s tou funkciou ani nekoketoval, takže to bol taký výstrel do tmy.
No pravda je, že nejaký čas predtým ste záujem mali, keď sa blížil riadny koniec funkčného obdobia vášho predchodcu.
Áno, vtedy som sa ponúkal v rámci SDKÚ. Ale odkázali mi, že to neprichádza do úvahy, že to nie je téma.
No dobre, a prečo to naraz začala byť téma?
Pretože Palo Frešo ma s odstupom času oslovil, že čo by som povedal, keby oprášil tú starú myšlienku. Trošku ma to šokovalo, povedal som mu, že to sa po telefóne nedá vybaviť, tak sme sa stretli, vypýtal som si krátky čas na rozmyslenie a potom som povedal, že idem.
Myslíte si, že Pavol Frešo má na túto tému nejaké dohody s Robertom Ficom?
Nemyslím si. Musím povedať, že ho obdivujem, že držal tú líniu, ktorú dohodol so mnou, a že vydržal aj ten tlak, ktorý bol neuveriteľný. A preukázal vysokú mieru odolnosti.
To ale iba posilňuje tú otázku o jeho možnej motivácii…
Ja neviem, akú ju mal. Ale z rozhovorov s ním viem, že mi úprimne dôveroval, že ma vidí ako človeka, ktorý môže ten úrad pohnúť ďalej.
Keď sa už rozprávame aj o Pavlovi Frešovi. Je zhruba mesiac do volieb, ktoré môžu byť poslednými pre SDKÚ. Stáli ste pri zrode ešte jej predchodcu – SDK. Čo si myslíte o tom, ako táto reformná a kedysi vládna strana skončila?
Priznám sa, už som sa s tým vnútorne vyrovnal, ale je mi to ľúto, lebo to bola dobrá značka a bolo to dobre naštartované. Od roku 2010, keď som sa stal šéfom SIS, som úplne mimo straníckeho života. Pozoroval som to zvonku a vnímal som samozničujúci proces, lebo proces trieštenia k ničomu dobrému nevedie. Platí to všade, pokiaľ sa neťahá za jeden povraz, končí sa to záhubou.
Poviem to možno tvrdšie, kto je však teda podľa vás tým hrobárom SDKÚ?
Ja si to netrúfam povedať, lebo tých symptómov je tam viac. To nie je len otázka Pavla Freša. Myslím si, že je tam viac súvislostí, ale nerád by som sa do tejto témy už nechal zatiahnuť, neprislúcha mi to.
Vráťme sa ešte k vašim plánom v úrade – na čo okrem zdravotníctva si ešte posvietite?
Plán kontrol na tento rok je pomerne široký. Ideme aj do hospodárskej sféry, spolu s Inštitútom finančnej politiky na ministerstve financií sme sa nakoniec pustili do projektu bratislavského obchvatu, budeme robiť zatepľovanie, vo zvýšenej miere sa budeme venovať eurofondom…
Ako veľmi sa s vami chcú stretávať politici?
Nejaké veľké podávanie kľučiek tu nie je. Ja ani netúžim po tomto stretávaní, my si robíme svoju robotu.
Nefunguje ani také to, že ak chce niekto niekomu trošku zavariť, tak sa mu „postará“ o kontrolu?
V rámci politického boja tu mávame dosť rôznych podnetov. Na miestnej, ale aj na vysokej úrovni. Všetky evidujeme a venujeme sa im. Spravidla však neprichádzajú od aktívnych politikov, skôr sú anonymné alebo cez tretiu osobu. Podnety, samozrejme, závisia aj od toho, aká politická udalosť sa práve blíži. Keď sú to parlamentné voľby, prichádzajú veľké témy, keď je okolo komunálnych volieb, idú úspešní alebo neúspešní starostovia, alebo ich ľudia… Zdá sa, že ten najväčší boom pred týmito parlamentnými voľbami bol asi pred dvomi týždňami.
Aké podania ste dostali?
Teraz ide skôr o organizácie, ktoré sa venujú transparentnosti. Prišiel podnet napríklad na bratislavský obchvat, na nákup tonerov v STU, na zdravotníctvo, napríklad aj na eHealth, kde sa však už kontrola koná…
Transparency International už avizovalo podnet k aktuálnej téme Klinika Kostka. Čo si myslíte o tejto kauze a o obrovských ziskoch pre vyvolených opäť vďaka VšZP?
Ako som už povedal, ideme si posvietiť na fungovanie celého systému zdravotníctva, nevynímajúc z toho jeden z rozhodujúcich subjektov, ktorým je VšZP. Už dnes tam sme na kontrole a musím priznať, že rozlúsknuť niektoré zmluvné vzťahy je zložité. Desiatky rôznych dodatkov a neprehľadný systém vyvoláva množstvo otáznikov o hospodárnosti a transparentnosti.
Hovoríte, že chcete zvýšiť vážnosť úradu. Myslíte si, že špeciálny parlamentný výbor vám k tomu pomôže?
Každá správa z veľkej kontroly by mala byť prerokovaná v takomto výbore, kde bude paritné zastúpenie, nie väčšinové, že poslanci vládnej strany rozhodnú o všetkom a žiadna kontrola nebude. Takto to funguje napríklad v Českej republike. Ak poslanci dostanú napríklad správu z kontroly v zdravotníctve, zavolajú si ministra, riaditeľov nemocníc a budú ich konfrontovať s výsledkami, s tým, aké opatrenia prijali… Tým pádom sa témy kontrol stanú verejnými a bude aj verejný tlak na zodpovedných.
Už ste o tom s niekým hovorili?
Oslovil som predsedu vlády, ktorého to zaujalo aj predsedu parlamentu. Samozrejme, že teraz to už nikto riešiť nebude a musí byť na to aj politická vôľa. Ale malo by sa na to myslieť, keď bude nový parlament kreovať svoje výbory. Veď predsa najvyššou zákonodarnou a zároveň kontrolnou inštitúciou v tomto štáte je práve parlament. Malo by teda byť v záujme samotných poslancov, aby takýto výbor fungoval. Majú najvyššiu kontrolnú moc, je ale otázka, ako ju naozaj využívajú.
Predseda NKÚ už nemôže chodiť ani na rokovania vlády. Ako sa vám komunikuje s jednotlivými ministerstvami?
Je dobre známe, že pred časom bol konflikt medzi generálnym prokurátorom a predsedníčkou vlády a aby to nevyzeralo, že je to pre neho, tak sa účasť na rokovaniach vlády zrušila globálne. To znamená, že keď sa predseda NKÚ potrebuje stretnúť s nejakým ministrom, tak často to trvá aj 2-3 týždne, lebo nemá čas. Niekedy to, samozrejme, závisí aj od rozsahu našich zistení – keď je to dobré, tak to ide rýchlejšie, keď je to problematické, tak to trvá. V samospráve je to nastavené lepšie. Tam musia prerokovať naše zistenia nielen úradníci, ale protokol ide tiež do zastupiteľstva a poslanci rokujú o opatreniach pod dohľadom verejnosti. Ale na najvyššej úrovni je to často len veľmi formálne. Minister povie, že príjme päť opatrení, ale už to nikto nekontroluje, lebo je to niekde na konci v bode Rôzne. Ak by na rokovaní vlády bol predseda NKÚ, ktorý rovno povie, že je to už tretie zistenie a nič sa nedeje, tak minister, ale aj jeho podriadení, sa k tomu budú správať inak.
