Vražda novinára Kuciaka a jeho partnerky je nepochybne ťažkým kriminálnym činom. Máte už nejaké indície, že nešlo napríklad o lúpežnú vraždu, ale o popravu mafiánskym spôsobom?
Tomu, že by išlo o zločin s majetkovým či finančným pozadím, neverí asi žiadny novinár na Slovensku. Ján Kuciak s Martinou Kušnírovou si len nedávno kúpili starší rodinný dom, ktorý svojpomocne opravovali. Ich príjmy odrážali život strednej triedy, teda úplne bežný život väčšiny obyvateľov krajiny. Spôsob realizácie tohto ohavného zločinu napĺňa všetky atribúty premysleného činu so snahou zanechať odkaz.
Proti všetkým kauzám, ktoré sa dejú na Slovensku od únosu syna bývalého prezidenta až napríklad po strieľanie kalašnikovom na jednom bratislavskom sídlisku, je toto čin hodný talianskeho Palerma alebo Ameriky v čase prohibície. Premiér Fico sa mal stretnúť s nakladateľmi a vydavateľmi. Aké sú výsledky tohto stretnutia a aké je stanovisko SSN?
Premiér Robert Fico sa stretol so šéfredaktormi médií, ktorým tlmočil, respektíve mal tlmočiť, určité informácie. Nakoniec z toho bol skôr výsluch zo strany zástupcov médií, ktorí však čakali podrobnejšie informácie či odpovede na vlastné otázky. Skôr išlo akoby o apel na upokojenie situácie, aby sa neprezentovali rýchle závery. Chápem, že sa vláda Slovenskej republiky snaží komunikovať s médiami, ale príliš veľa otázok zostáva nezodpovedaných a bežní občania čakajú odpovede.
Uvažujete o nejakej zbierke pre pozostalých, a hoci je ešte skoro, napríklad o zriadení nejakého nadačného fondu alebo ceny?
V tejto chvíli je ešte priskoro hovoriť o konkrétnej zbierke. Aktuálne treba smerovať úsilie k tomu, aby sa médiá nenechali zastrašiť a zostali verné pamiatke zavraždeného novinára. Samozrejme, objavili sa už aj snahy o to, aby pamiatka J. Kuciaka a M. Kušnírovej zostala živá, napríklad v podobe výročnej ceny či ocenenia v oblasti investigatívnej žurnalistiky.
Ako hodnotíte zlúčenie Slovenskej televízie a rozhlasu? Je to na prospech veci alebo má štát, respektíve politici, lepšiu manévrovaciu schopnosť voči médiám?
V rámci krajín Vyšehradskej štvorky nejde práve o najšťastnejší stav na poli verejnoprávnych médií. Už len samotný spôsob voľby riaditeľa RTVS u nás je príliš spolitizovaný. Politici sa snažia túto voľbu obhajovať potrebou proslovenského obsahu, ale čoraz častejšie možno počuť hlasy volajúce po nezávislej voľbe nielen riaditeľa, ale aj ďalších osôb v rámci výkonných funkcií. Aktuálny stav by som prirovnal napríklad k vplyvu samospráv v oblasti mestských televízií či novín. Každý si potrebuje zachovať určitú pozíciu, v rámci ktorej sa nezávislou voľbou cíti byť ohrozený.
Je pre vás akýmsi odstrašujúcim spôsobom regulácie štátnych médií stav v Poľsku?
Poľsko je v súčasnosti, čo sa týka regulácie štátnych médií, najviditeľnejším prípadom v rámci EÚ. Vláda jednej politickej strany vrátila krajinu, čo sa týka nezávislosti médií, o desiatky rokov späť. Poľsko je zároveň príkladom toho, ako sa môžu za búrlivého potlesku zrútiť demokratické princípy, a to nielen v oblasti médií, ale aj justície či výkonu štátnej správy.
SSN má veľmi rozdielnu situáciu než český syndikát, ktorý je finančne „za vodou“. Napriek tomu sa zdá, že pracuje lepšie, operatívnejšie, a to sa netýka len internetových stránok, vydávaných akcií alebo napríklad baru v suteréne vášho Domu novinárov…
Nemyslím si, že sme na tom, čo sa týka našej činnosti, v ideálnej pozícii. Je tu veľmi veľa oblastí, napríklad v práci s členskou základňou, v spolupráci s médiami, školami a tak ďalej, kde treba podniknúť množstvo krokov, aby sa situácia začala podobať tej, ktorú chceme dosiahnuť. Na Slovensku má žurnalistika svoju tradíciu, svoje ikony a svoju lásku k tejto práci. V uplynulých rokoch okrem toho posilňovali snahy o likvidáciu organizácie samotnej. Bohužiaľ, musím povedať, že aj za prispenia činnosti polície, prokuratúry a súdov. Za posledné tri roky som sa osobne presvedčil, že Slovensko nie je právny štát. Právny systém, v ktorom chýba princíp spravodlivosti, nemôže byť prezentovaný ako ten, ktorý je v prospech občana vlastnej krajiny.
