Vysoké školy si budú môcť samostatne vytvárať nové študijné programy, nebudú už musieť žiadať o akreditáciu každého z nich, prezrádza minister

0
Minister školstva Peter Plavčan (Autor: TASR)

V čom je podstata reformy vysokých škôl, ktorú pripravuje váš rezort? Ako by sa mali pripravované legislatívne zmeny prejaviť v praxi?

Pripravené návrhy dvoch zákonov výrazne menia systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania tak, ako ho poznáme dnes.

Prvým návrhom je zriadenie Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo ako verejnoprávnej inštitúcie, ktorá bude nezávisle posudzovať funkčnosť vnútorných systémov vysokých škôl pri zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a napomáhať  ich zlepšovanie.

Ďalším je samostatné vytváranie nových študijných programov. Vysoké školy, ktoré budú mať funkčný vnútorný systém zabezpečovania kvality, budú môcť samostatne vytvárať nové študijné programy, prípadne upravovať existujúce vo vymedzených študijných odboroch a stupňoch. Nebudú teda musieť požiadať o akreditáciu každého študijného programu.

Výraznou zmenou má byť otváranie vysokoškolského prostredia pre odborníkov, ktorí pôsobia v zahraničí alebo mimo vysokoškolského prostredia. Na obsadenie funkcie profesora alebo docenta sa nebude vyžadovať, aby mal uchádzač titul docent alebo profesor. Vedecká rada vysokej školy vopred určí kritériá na obsadenie miesta vysokoškolského učiteľa vo funkcii profesor alebo docent a ten, kto ich splní, bude môcť toto miesto obsadiť. V prípade, že nebude mať titul docent alebo profesor, má šesť rokov na absolvovanie habilitačného konania.

Podstatným krokom je aj rušenie začleňovania sa vysokých škôl. Znamená to, že vysoké školy už nebudú na základe hodnotenia akreditačnou agentúrou začleňované medzi univerzitné vysoké školy a odborné vysoké školy. Vysoká škola, ktorá prejde hodnotením jej tvorivej činnosti a splní dané kritériá, bude môcť získať dočasnú značku „výskumná univerzita“.

Dôležitou súčasťou reformy má byť zavedenie nového typu bakalárskeho študijného programu – interdisciplinárne štúdiá, čo umožní poskytovať štúdium vo forme liberálnych štúdií. To znamená, že študent si až počas štúdia vyberie konkrétny odbor z ponuky fakulty, na ktorú nastúpil, v ktorom získa vysokoškolské vzdelanie. Vytvoria sa tak nové možnosti pre študentov získať hlbšie poznanie z viacerých študijných odborov a tento interdisciplinárny prístup budú vedieť aplikovať pri riešení problémov v praxi.

Pripravujeme aj zrušenie povinnosti študentov verejných a štátnych vysokých škôl v dennej forme štúdia platiť za prekročenie štandardnej dĺžky študijného programu, ak ide o jeden rok.

V zahraničí sú vysoké školy dlhodobo lídrami aj v oblasti vedy a výskumu. Aký posun by mala priniesť reforma na Slovensku v tomto smere?

Veda a výskum na vysokých školách, respektíve aj iné tvorivé činnosti, ktoré uskutočňujú vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci, sú podstatným predpokladom pre zabezpečovanie kvalitného vzdelávania najmä na druhom a treťom stupni vysokých škôl. Vzhľadom na rôznorodosť študijných odborov a ich potrieb je ponechané na vnútornej organizácii vysokých škôl, ako zabezpečia prepojenie či zosúladenie rôznorodých úloh, ktoré plnia pri poskytovaní vysokoškolského vzdelávania a uskutočňovaní tvorivých činností.

Ako čo najlepšie priblížiť vysoké školy zamestnávateľom?

Zákon o vysokých školách už niekoľko rokov umožňuje vytváranie profesijne orientovaných bakalárskych študijných programov, ktoré by sa mali zamerať na poskytovanie poznatkov potrebných pri výkone povolania. Práve v rámci týchto študijných programov by sa na vzdelávaní mohli podieľať i odborníci z praxe. Zamestnávatelia a študenti by mohli prípadne absolvovať časť vzdelávania či prax napríklad v podniku. Ministerstvo školstva pripravuje stimuly na zvýšenie počtu tohto typu študijných programov.

Predložený návrh zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania predpokladá tiež intenzívnejšie zapojenie zainteresovaných subjektov, medzi ktoré patria i zamestnávatelia, do procesu tvorby a aktualizácie študijných programov. Cieľom je zlepšiť nastavenie študijných programov a dosiahnuť lepšie uplatnenie absolventov v praxi.

Tím expertov navrhuje v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania Učiace sa Slovensko uskutočniť revíziu sústavy študijných odborov na vysokých školách aj s prihliadnutím na flexibilitu pracovného trhu.

Má zmysel viac zblížiť, prípadne časom sfúzovať Slovenskú akadémiu vied (SAV) a vysoké školy?

V súčasnosti o zlúčení SAV a vysokých škôl neuvažujeme. Pozitívne však vnímame, že SAV a vysoké školy v mnohých oblastiach úspešne spolupracujú. Novinkou v tomto smere je, že sme otvorili cestu k transformácii SAV. Na májovom rokovaní vlády sa totiž schválil zákon o verejnej výskumnej inštitúcii, ktorý prináša SAV nové možnosti pre výskum a vývoj, viaczdrojové financovanie, ako aj efektívnejšiu spoluprácu s podnikateľským sektorom.

Tento návrh zákona totiž subjektom, ktoré robia výskumnú a vývojovú činnosť, otvára nové možnosti, ako napĺňať svoje poslanie a obstáť v národnej i medzinárodnej konkurencii. Umožní im predovšetkým získavať zdroje na svoju činnosť z nadnárodných projektov, ale aj z podnikateľského prostredia, čo by sa malo prejaviť v zefektívnení prenosu výsledkov výskumu a vývoja do praxe. Viaczdrojové financovanie prispeje aj k väčšej ekonomickej stabilite týchto inštitúcií, ktoré sa dosiaľ dotovali prostredníctvom štátneho rozpočtu.

Verejné výskumné inštitúcie budú môcť nakladať so svojím majetkom a okrem výskumu budú vykonávať aj iné činnosti, ako napríklad zabezpečovanie a správu infraštruktúry výskumu a vývoja, účasť na pedagogickom procese vysokých škôl, ale aj spoluprácu s nimi v oblasti vedy a techniky. Rovnako príspevok získaný od štátu budú môcť regulovať podľa skutočne odvedených výkonov a získajú tiež možnosť efektívnejšie odmeňovať vedecko-výskumných pracovníkov, aby ich motivovali.

Autor: Vladimír Bačišin 

 

- Reklama -