Vieme o hrôzostrašných prípadoch zastrašovania pedagógov. Kočan z Iniciatívy slovenských učiteľov pre PL.sk aj o tom, kde nájsť peniaze na školstvo

13.9.2016 17:00

ROZHOVOR Keď zriaďovateľ nechce, tak to naznačí príslušnému riaditeľovi, a ten to naznačí svojim zamestnancom. Aj takto funguje zastrašovanie učiteľov, aby sa nezapojili do stupňovaného štrajku, podľa Branislava Kočana z Iniciatívy slovenských učiteľov. Tvrdí, že tlak prichádza z najvyšších miest.

Vieme o hrôzostrašných prípadoch zastrašovania pedagógov. Kočan z Iniciatívy slovenských učiteľov pre PL.sk aj o tom, kde nájsť peniaze na školstvo
Foto: pk
Popis: Vladimír Crmoman a Branislav Kočan.
Je stupňovaný štrajk učiteľov nevyhnutnosť, nedala sa situácia riešiť ďalšími rokovaniami s kompetentnými?
 
Problémy v školstve sa hromadia už dlhé roky. Minimálne od roku 2012 stále upozorňujeme na tie isté problémy, čo sa týka hodnotenia pedagogických a odborných zamestnancov, aj čo sa týka celkového financovania školstva. Veci sa nehýbu vpred. Zatiaľ nevidíme ani žiadny náznak, že by vláda bola ochotná uvažovať o riešení týchto problémov. Z našej strany je teda štrajk nevyhnutnosť.  

Zastrašovanie učiteľov 

 
Ako si vysvetliť, že najnižšia angažovanosť škôl do štrajku je v Prešovskom kraji? Predsa len, je to chudobný kraj, o to ťažšie sú tam zrejme aj celkové podmienky učiteľov, a tí, paradoxne, akoby nemali záujem podporiť váš štrajk. 

Súvisí to možno s celkovou ekonomickou situáciou v tomto kraji, ale čo nás veľmi mrzí, rovnako ako počas predchádzajúceho štrajku máme zistenia, že v niektorých regiónoch a obciach dochádza k veľkému zastrašovaniu zo strany zriaďovateľa. Je to veľmi smutné. Vláda  minulý rok zaviedla pre zriaďovateľa právo veta pri voľbe riaditeľa, v mnohých prípadoch sa to zneužíva. Zriaďovateľ má proste moc nad riaditeľom, ten sa stáva len prevodovou pákou toho, čo si želá zriaďovateľ.

Ako to v praxi vyzerá?
 
Keď zriaďovateľ nechce, tak to naznačí príslušnému riaditeľovi, a ten to naznačí svojim zamestnancom. Vieme o hrôzostrašných prípadoch, ako to prebieha v niektorých školách. Riaditeľ zastrašuje svojich zamestnancov možnými právnymi postihmi.
 
Môžete byť konkrétnejší, kde sa takéto prípady vyskytli?
 
Dotknutí učitelia nás prosia, aby sme zachovali istú dôvernosť informácií, z celkom pochopiteľného hľadiska. Vo viacerých školách sme sa stretli s tým, že riaditelia povedali, že je to nezákonný štrajk. Vieme, že štrajk môže byť nezákonný, len keď tak rozhodne súd. Je to jednoducho zastrašovanie, a navyše prichádza aj z najvyšších miest. Pán premiér povie, že naša iniciatíva je nelegálna, pričom občianske iniciatívy sú predsa súčasťou demokratickej spoločnosti.
 
Ako vnímate tento postoj niektorých zriaďovateľov?
 
Je to absolútne nefér a nerozumiem tomu. Aj tým zriaďovateľom a riaditeľom by predsa malo záležať na tom, aby mali dobre vybavené školy, kvalitný a motivovaný pedagogický zbor.
 

Vedia, ako nájsť peniaze pre školstvo

 
Čo budete považovať za úspech štrajku? 
 
Keby sa nám podarilo sadnúť si s vládou a ministrom a dohodnúť sa na tom, ako zvýšiť atraktivitu učiteľského povolania, ako zabezpečiť rovnaký prístup pre všetkých žiakov k materiálno-technickému vybaveniu škôl.
 
Zopakovali by ste vaše najzásadnejšie požiadavky, ktoré presadzujete?
 
Prvá požiadavka sa týka platov. Žiadame pre rok 2016 navýšenie do taríf o 140 eur pre všetkých pedagogických aj odborných zamestnancov, následne od 1. januára navýšenie o 90 eur. Druhá požiadavka sa týka navýšenia rozpočtov rezortov školstva a vnútra, pretože školstvo patrí pod dve ministerstvá, v celkovej sume o 400 miliónov eur. Hlavným cieľom je vyrovnať priepastné rozdiely vo vybavenosti škôl. Tretia požiadavka sa týka kreditového systému kontinuálneho vzdelávania, chceme odstrániť najväčšie skrivodlivosti systému, napríklad obmedzenú 7-ročnú platnosť kreditov, skutočnosť, že nemôžeme získať kredity overením kompetencií, ale musíme si školenia fyzicky odsedieť a prehodnotiť celý systém kontinuálneho vzdelávania. 
 
Štát sa môže prikryť len takou dekou, na akú má. Aj to jedna z reakcií kritikov, ktorí vám vyčítajú, že v otázke zvyšovania platov opomínate finančnú realitu.
 
Je to mýtus. Jednak vieme, aký je vývoj daňovej prognózy na tento rok. Peniaze sú, a navyše my stále hovoríme, že ide o mieru prerozdeľovania. To je to, aké percento HDP dávame na vzdelávanie, a tam zaostávame v porovnaní s ostatnými krajinami. Pýtame sa, keď je to možné v ostatných krajinách, prečo to nie je možné aj u nás? Nehovoríme o absolútnych číslach, ale o podiele. To je jeden spôsob, ako zabezpečiť peniaze. To sa týka aj porovnania platov. Najlepším dôkazom je štatistické porovnanie Eurydice, ktoré každý rok robí Európska komisia. Predstavuje podiel ročnej mzdy pedagóga k HDP na obyvateľa. To vyjadruje reálne možnosti krajín a tam zaostávame nielen za krajinami V4, ale za absolútnou väčšinou východoeurópskych krajín. Svedčí to o tom, že všade tam si viac vážia prácu pedagógov ako u nás. Okrem toho vidíme veľké rezervy v efektivite výberu daní a v redukcii prebujnenej štátnej a verejnej správy – sme úradnícka veľmoc. 
 



Pozor na negatívne dosahy racionalizácie 

Ako sa vám spolupracuje so súčasným ministrom školstva Plavčanom? 
 
My sme kvitovali, že na začiatku prebehlo niekoľko stretnutí, na ktorých sme si mohli vyjasniť stanoviská. Momentálne žiadna spoluprácu neprebieha. Je to škoda, že širšia verejnosť nemôže participovať na pripravovaných reformách. Obávame sa situácie, že budeme postavení pred hotovú vec a bude existovať veľmi malý priestor na pripomienkovanie a vyjadrovanie sa k návrhom. 
 
 
Minister školstva nepredložil na septembrovú schôdzu parlamentu ani jeden návrh zákona. Ako to vnímate?
 
Z legislatívneho plánu úloh mal predložiť novelu zákona o financovaní. To je tá téma, ktorá rezonuje v spoločnosti, a pán minister vyzval, aby sa široká verejnosť vyjadrila k plánovej optimalizácii škôl. Neviem, prečo zákon nepredložil, možno ešte hľadá rozumné riešenie.
 
Vám sa ten návrh zákona pozdáva?
 
Analýza, ktorú uverejnil Inštitút vzdelávacej politiky patriaci pod ministerstvo školstva, prognózuje, že maximálne možné úspory predstavujú sumu 16 miliónov eur. To je necelé percento z rozpočtu školstva. Je to ďalší mýtus, že školstvo sa dá zachrániť zracionalizovaním školskej siete. Navyše analýza poukázala na viaceré možné negatívne dosahy. Obávame sa, že plošná racionalizácia školskej siete by mohla priniesť viac škôd ako úžitku. K optimalizácii treba pristupovať veľmi citlivo. V prvom rade treba mať na zreteli záujmy a potreby žiakov – teda čo potrebujú žiaci, aby v čo najlepších možných podmienkach dosahovali čo najlepšie výsledky. Rovnako by sme mali brať do úvahy, aký to bude mať dosah na kvalitu života v jednotlivých obciach. 
 
Mrzí vás, že do štrajku sa nezapojil Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku a nepodporila ho ani Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky?
 
Odborový zväz sa cíti viazaný kolektívnou zmluvou, my však bojujeme aj za zvýšenie mzdy v budúcom roku a za ďalšie požiadavky, takže mohli sa pridať. V každom prípade rešpektujeme ich stanovisko. Na druhej strane, ich vyjadrenie z tlačovej konferencie vnímame ako podporu našim požiadavkám a aktivitám. Ku Konfederácii odborových zväzov sa nebudem vyjadrovať, pretože by sme sa mali držať toho, čo sa deje v školstve. 
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: RB

Ďalšie články z rubriky

Samson pre PL:  Voliči AfD sa odmietajú vzdať Európy bez boja. Nie sú to neonacisti. Užšie jadro by znamenalo koniec Európskej únie

6:00 Samson pre PL: Voliči AfD sa odmietajú vzdať Európy bez boja. Nie sú to neonacisti. Užšie jadro by znamenalo koniec Európskej únie

ROZHOVOR Nemci si zvolia nové zloženie parlamentu. Angela Merkelová si zrejme ide po štvrté volebné …