Bratislava má za sebou samit lídrov EÚ. Ako ho hodnotíte?
Neviem, čo kto očakával, ale podľa mňa to bol normálny neformálny samit 27. Každý, kto býva v dome aspoň so siedmimi nájomníkmi, vie, že dohovoriť sa o spoločnom postupe je namáhavé. A to je nás v EÚ dvadsaťsedem.
Ako vnímate výsledky samitu?
Premiér Orbán je nespokojný, lebo ho čaká referendum a potrebuje dostatočne vystrašiť chudákov Maďarov, lebo prehra v ňom bude znamenať začiatok jeho pádu. Trochu mi to pripomína Cameronovu hru, ktorá sa skončila nepredvídateľne pre celú Veľkú Britániu. Ostatní lídri si povedali svoje, stretli sa v kuloároch a vyslali aj signály, aby upokojili populistami strašené národy. Výsledky, ktoré ohlásil predseda Komisie, sa dali čakať, takže všetko v poriadku.
Samit – to nie je popový koncert
Myslíte si, že bratislavský samit bude patriť medzi tie, o ktorých sa hovorí ešte dlho po skončení?
Prečo? Pre plavbu po Dunaji? Občas niekto napíše do diplomatickej správy formulku: „Podľa záverov bratislavského samitu,“ ale to bude všetko. Aj to je normálne. Neviem, čo by ste ešte chceli? Veď samit nebol ani pretekmi na 100 metrov, ani popový koncert, ani zviditeľnenie Bratislavy. Sme členmi EÚ už 12 rokov a mohli by sme si na to už zvyknúť.
Na ústavnom súde chcú mať poslušných ľudkov
Európsky parlament v stredu schválil rezolúciu o Poľsku, v ktorej sa konštatuje, že paralýza ústavného súdu v Poľsku ohrozuje demokraciu, základné práva a vládu zákona v krajine. Vy máte špecifický vzťah k Poľsku. Prekvapilo vás to?
Neprekvapilo ma to, pretože som vedela, kto to vyhlásenie v Európskom parlamente iniciuje. Bolo len otázne, kto všetko ešte bude zaň hlasovať. Ústavný súd nie je veľmi populárna inštitúcia medzi občanmi, ale jeho úloha je pre kvalitu právneho štátu kľúčová. Preto všetci populisti a politici v našej časti Európy, ktorí dostanú príliš silný mandát od voličov, vedú prvý útok na posilnenie svojej moci voči ústavnému súdu. Potrebujú tam mať poslušných ľudkov. Urobil to Orbán a teraz Kaczynski, teda jeho strana PiS, ktorej je neobmedzeným vládcom. Mimochodom, ide o problém, kto má byť novým ústavným sudcom – známa vec, však? My sme zažili podobný útok na právny štát, keď Smer presadil nového generálneho prokurátora napriek už v parlamente zvolenému inému kandidátovi. Ale v Poľsku ide o sériu veľmi podivných krokov a vo veľmi krátkom čase.
Stanovisko V4, za ktoré sa musíme hanbiť
Vlani ste upútali svojím vyjadrením pre Českú televíziu. Vyčítali ste našej spoločnosti, že nie sme kresťania. Povedali ste, že radšej by sme pomáhali psom ako sýrskym deťom. S odstupom času, neboli to až prisilné slová?
Naopak, bolo to nepripravené vyhlásenie v diskusii, ale bolo, bohužiaľ, príliš presné. Presviedčam sa o tom každý deň. Pripomínam si, ako pri jednej debate s pánom biskupom Balážom v Banskej Bystrici mi tento ťažko HZDS skúšaný muž povedal: „My ešte nie sme kresťania, to je len folklór.“ Odchádzala som od neho šokovaná. Ale nakoniec veď naši hierarchovia sa ešte ani nezmierili s II. vatikánskym koncilom, a ten sa konal v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Dokonca neposlúchajú svojho pápeža, tak čo chceme od ľudí, ktorí sa neorientujú v rôznych manipuláciách a ekonomicky motivovaných hrách.
Odmietavý postoj Slovenska voči kvótam stále považujete za politiku navodenia strachu v spoločnosti?
Ako predsedníčka Živeny – spolku slovenských žien, ktorý má 148 rokov a ženy v ňom už všeličo videli a preskákali – som rada, že negatívny nános na slove kvóty sa presunul na chudákov migrantov. Pamätáte sa ešte na hystériu okolo kvót pre ženy? Zabudnuté! My môžeme, samozrejme, posielať svoje deti ako ekonomických migrantov po celom svete, ale k nám, oficiálne, nesmie prísť nikto. Neoficiálne prichádzajú stovky z nich do našich fabrík, lebo nemáme dosť pracovných síl. Takže migranti tu budú, ale nie tí, ktorí utekajú pred bombami. Kvóty uznávame len pri prísune peňazí od západoeurópskych občanov do našich rozpočtov, ktoré nám umožňujú chváliť sa hospodárskym rastom. Tam nám neprekážajú. Škoda, že V4 pred kulmináciou problému nezaujala stanovisko, za ktoré by sme sa nemuseli dnes hanbiť. Aspoň teda tí, ktorí sa cítia byť kresťanmi.
Ak by nebolo v parlamente napätie, vrátili by sme sa do komunizmu
Keď sme spolu v piatok telefonovali, uviedli ste, že máte jednoznačný názor na to, čo sa deje v parlamente v súvislosti s koalično-opozičným napätím. Aký teda je váš pohľad?
Opozícia sa zviditeľňuje a koalícia sa bráni – a popritom sa niektorí ministri snažia aj niečo urobiť. To je tiež normálne a takto by to malo v parlamente vyzerať. Na to ho predsa máme, a preto vítam, že sa debaty po lete zase presunuli na túto pôdu. Ak by nebolo medzi dvomi tábormi v parlamente napätie, znamenalo by to, že sme sa vrátili do komunistických čias. Tam bolo napätie zakázané.
Opozícia vyčíta predsedovi parlamentu, že namiesto moderovania schôdze sa snaží riadiť celý parlament – to povedal napríklad poslanec OĽaNO Jozef Viskupič. Dankov návrh rokovacieho poriadku označili viacerí opoziční poslanci za náhubkový. Vnímate to podobne?
Dôležité je uvedomiť si, či pri všetkých debatách o obmedzení času v pléne pre poslancov nám v jeho návrhu neuniká nejaký skrytý zámer, ktorý dostal pán predseda za úlohu od…, dosaďte si ľubovoľne podľa vašich preferencií. Nepovažujem obmedzenie času alebo nečakaný príklon k savoir vivre pána Danka za vec hodnú niekoľkotýždňových debát. Kladiem si skôr otázku, čo tým chce docieliť pre svoju SNS. Bude rozprávať babičkám – voličkám, že kontroluje, či majú poslanci správne uviazané kravaty? Pre mňa bol rozhodujúci rozhovor pána premiéra na túto tému, keď vyhlásil, že poslanci chodia do roboty! Veľmi by ma zaujímalo, kto je ich zamestnávateľ. Nemohol by mi to pán Fico objasniť? Posilňovanie predstavy, že poslanci sú len niečí zamestnanci a nie slobodní predstavitelia svojich voličov, patrí do prvej polovice 19. storočia, keď sme mali ešte poddanstvo. Ale aj vtedy boli v Uhorskom sneme slobodne hovoriaci poslanci. Napríklad Ľudovít Štúr.
Na druhej strane, z úst väčšiny koaličných poslancov sa ozýva ostrá kritika smerom na niektorých opozičných poslancov, hromozvodom je Igor Matovič. Považujete jeho správanie za adekvátne poslancovi NR SR?
Pán Matovič loví hlasy voličov ako všetci ostatní. Voľby síce ešte nie sú na obzore, ale podľa vzoru pána Fica sa deň po voľbách začína nová kampaň. Voliči poslanca Matoviča majú radi divadelné výstupy a tie im pripravuje. A ako vidíte, úspešne, lebo je už po tretí raz v parlamente. Teda druhý raz si po 18 mesiacoch zrušil svoju vlastnú vládu, na to netreba zabudnúť.
SaS je zvláštne riadená
Aké má podľa vás možnosti súčasný pravicový volič, ktorý kedysi volil SDKÚ-DS ako proreformnú pravicovú stranu? Ktorá z dnešných strán je podľa vás k bývalému SDKÚ najbližšie?
SDKÚ-DS bola programová strana a jej členovia boli ambicióznymi ľuďmi. Chceli vytiahnuť Slovensko z čiernej diery, ako našu situáciu výstižne pomenovala Madeleine Albrightová. A to sa aj podarilo. Volebný program Smeru mal päť viet, takže oni to asi nebudú. SNS mala program celkom čitateľný, ale orientácia tejto strany a jej členovia za pánom Dankom sú v príkrom rozpore s členskou základňou a programom SDKÚ. Pán Matovič nemá stranu, takže z konkurzu vypadáva, a SaS je pre mňa ešte stále neuchopiteľná a zvláštne riadená. Niektorí poslanci by mohli patriť do bývalej SDKÚ, napokon aj patrili, ako pán Jurzyca, ale predseda, a najmä voliči sú z iného cesta. Ich voliči hľadajú stále niekoho ideálneho, až nakoniec skončili v antieurópskej rétorike. Asi sami seba považujú za ideálnych. SDKÚ malo veľmi rozumne uvažujúcich voličov, hoci vždy ma šokovalo, že veľká časť z nich ako druhú voľbu uvádzala Smer. Zostáva Most-Híd ako dnes jediná stabilná politická formácia s jasným programom, prehľadnými štruktúrami a fungujúcim sekretariátom. Prajem jej, aby na rozdiel od SDKÚ-DS ona prežila ťažkotonážne novinárske útoky, ktorým je vystavená.
