Varovanie hydrológa, ktoré sa ťažko počúva: Naša bezbrehá betónová kultúra je už veľmi malý krôčik ku kolapsu. Ak nezastavíme vysušovanie Slovenska...

2.8.2017 6:00

ROZHOVOR Zmena prístupu k vode musí nastať okamžite a hlavne v mestách, varuje hydrológ Michal Kravčík. Podľa neho by mal každý majiteľ či správca pozemku dbať o to, aby mu neunikala dažďová voda. Pretože ak nezastavíme vysychanie Slovenska, hrozia nám katastrofy.

Varovanie hydrológa, ktoré sa ťažko počúva: Naša bezbrehá betónová kultúra je už veľmi malý krôčik ku kolapsu. Ak nezastavíme vysušovanie Slovenska...
Foto: Facebook, Malokarpatské 700vky
Popis: Procesu vysušovania našej krajiny pomáha aj rigolovanie potokov a riek

Aký máme rok? Môžeme hovoriť o extrémnom suchu?

Predtým, ako povieme, aký máme rok, by sme mali niečo vedieť o tom, ako vzniká sucho. Sucho vzniká vtedy, keď dlhšie neprší. To všetci vieme. Mali by sme však vedieť aj to, prečo v posledných rokoch častejšie dlhšie neprší. A tiež by sme mali vedieť, že keď prší, tak až tak, že sú z toho povodne.

V porovnaní s minulosťou zmeny rozdelenia zrážok nastali v čase i v priestore. V čase sa predlžujú periódy bez dažďa, prevažne v jarnom a jesennom období, ktoré v lete prerušujú intenzívne prívalové dažde. V priestore je zas dlhodobý pokles zrážok v nížinných oblastiach a nárast výdatnosti zrážok v horských lesnatých oblastiach.

Za mnohé si môžeme sami svojou neohľaduplnou činnosťou voči prírode...

Určite, dlhodobo sa Slovensko vysušuje nielen pre spomínané zmeny v zrážkach, ale aj z dôvodu poškodenia krajiny, ktorá nedokáže udržať intenzívnejšie zrážky. Z toho vzniká nielen sucho, ale aj  častejšie a extrémnejšie povodne. Proces vysušovania krajiny sa začal nástupom holorubov v lesoch, rozorávaním medzí a odvodňovaním poľnohospodárskej krajiny, pečatením zemského povrchu či rigolovaním potokov a riek.   

Ako sme na tom v porovnaní s minulosťou? Keď som si pozeral históriu, veľké suchá sa opakujú, z nedávnej minulosti spomeňme tie z roku 1993 alebo 2003. Do akej miery je to výnimočný jav?

Z výskumu, ktorý urobila moja skupina, vyplýva, že každým rokom sa vplyvom poškodenia slovenskej krajiny stráca v priemere 250 mil. metrov kubických vody, ktorá v minulosti vsakovala do pôdy, doplňovala zásoby i cez vegetáciu sa vyparovala a ovplyvňovala formovanie mrakov a pravidelnejšie tvorila zrážky. Takto sa do roku 1990 zo Slovenska stratilo cca 7 mld. metrov kubických vody. To bol náš príspevok k stúpaniu hladín oceánov.

Keďže sme po revolučných zmenách v roku 1989 v starostlivosti o krajinu neurobili ani za mak a nechali sme ju naďalej devastovať, a dokonca ešte pritvrdzovať jej poškodzovanie rigolovaním a asfaltovaním zemského povrchu, kde sa len dá, tak Slovensko sa ochudobnilo o ďalších viac ako 8 mld. metrov kubických tej vody, ktorá bola súčasťou obehu v malých vodných cykloch.

Tak sme sa úspešne dopracovali nielen k suchu, ale aj prehriatu krajiny. Treba si uvedomiť, že v takom vysušenom Slovensku, aké zažívame v tieto dni, sa do atmosféry zo sucha produkuje viac ako 200 TWh tepla denne.

Pripomeňme si, že všetky slovenské elektrárne dokážu denne vyprodukovať až 0,1 TWh energie.

Zaujímavý odkaz nášho ministerstva životného prostredia. Žiaľ, podľa hydrológa sa správame voči prírode nezodpovedne. Zdroj: Facebook, Ministerstvo životného prostredia SR  oficiálna stránka

Pomohli lokálne dažde v posledných dňoch?

Ak je krajina poškodená a vysušená, jednorazové dažde nedokážu vykompenzovať sucho, ktoré sa postupne formovalo a rozvíjalo niekoľko desaťročí. Pripomínam, že dažďová voda z krátkodobých výdatných dažďov rýchlo odteká z poškodenej krajiny do roklín a potokov a už po niekoľkých hodinách je krajina zas vysušená a prehriata.

Takže takéto prudké búrky a prívalové dažde nemajú z pohľadu hydrológa až taký význam pre krajinu?

Prudké búrky a prívalové dažde majú na krajinu devastačné účinky. Z ekosystémov rýchlo odteká nielen voda, ale aj živiny a pôda. V krajine sa znižuje intenzita fotosyntézy, čím sa ochudobňuje pôda o uhlík.

Akosi máme stále problém pochopiť, že uhlík, teda CO2, je základný stavebný kameň fotosyntézy a ak sa z krajiny stratí voda naším pričinením, potom CO2 ostáva v atmosfére. Na konci tohto príbehu je ešte intenzívnejšia strata úrodnosti.

Nielen odnosom živín a pôdy z krajiny, ale aj obmedzením fotosyntézy.

Toto je údajne druhý najteplejší rok v histórii. Horšie je, predpokladám, sucho. Aký je medzi suchom a teplom priamy vzťah? Bývajú napríklad teplé dni v časoch sucha v dlhšom neprerušenom období?

Proces vysušovania je dlhodobý so štartom premeny krajiny. To znamená, že každým rokom narastá vysušovanie, a tým aj zvyšovanie produkcie tepla do atmosféry zo sucha. Preto každým rokom zaznamenávame vyššie a vyššie teploty.

Pripomínam, že stratou každého metra kubického vody z ekosystému je prírastok 700 KWh tepla. To znamená, že ak budeme naďalej vysušovať krajinu, bude len teplejšie.

Problémom z pohľadu prístupu štátu je podľa vás slabé zabraňovanie odtoku dažďovej vody z prirodzeného kolobehu formou kanalizácie, odtekaní do potokov a podobne. Voda tak nemá čas vsiaknuť späť do zeme a cez flóru na odparovanie do podoby zrážok. Hovoríte o narušení malého vodného cyklu. Čo by sme mali v rámci lepšieho vodného hospodárenia s vodou robiť?

Na úrovni štátu treba urýchlene prijať takú legislatívu, aby každý vlastník či správca pozemku bol motivovaný zadržať dažďovú vodu na svojom pozemku. Jednoducho vodným hospodárom by sa mal stať každý vlastník či správca pozemku.

Najhoršie je na tom mestský typ krajiny, kde sa najhoršie zachytáva takáto voda. Čo by mohli naše väčšie mestá spraviť? Napríklad budovať vodné plochy?

Slovensko je urbanizované na ploche 4,8 % z územia. Práve v urbanizovanom prostredí je najintenzívnejší proces vysušovania a podiel na vysušovaní je 26 %. To znamená, že je najvyšší čas sa sústrediť na urbánne prostredie, pretože v ňom trávime dominantnú časť svojho života a vnútorná krajina miest a obcí má vyššiu teplotu ako vonkajšia krajina.

S vysušovaním miest rastie nielen teplota, ale aj sa znižuje vlhkosť a s tým je spojený zvýšený výskyt znečistenia rôzneho druhu až po alergénne peľové zrniečka, ktoré naše deti dýchajú.

Ako sme na tom v tomto v porovnaní so zahraničím?

Všetky štáty, ktoré historicky zažili spriemyselňovanie poľnohospodárskej krajiny, majú podobné symptómy ako my. Niektoré štáty drastickú premenu začali o niekoľko storočí skôr a v tých krajinách je veľmi poškodená a vysušená krajina.

Za pozornosť stojí si pripomenúť Sýriu, v ktorej od roku 2005, čo je viac ako 10 rokov, dramaticky poklesli zrážky o viac ako 25 % a výsledok sa dostavil v podobe vojny a masovej migrácie.

Podobnú situáciu zažíva Roh Afriky, kde žije v neznesiteľnom suchu viac ako 50 miliónov ľudí. Treba si pripomenúť aj Kaliforniu, kde celý poľnohospodársky priemysel stojí na postavených priehradách. Tam však tiež zabudli, že dážď sa tvorí iba tam, kde sa do neba niečo vyparí, a pršať začne až vtedy, keď sa bude plošne zadržaná dažďová voda vyparovať z krajiny.  

Dá sa niečo poradiť aj občanom? Mali by zachytávať dažďovú vodu? Napríklad budovať nejaké zásobníky pri rodinných domoch?

Ak nechceme vyschnúť a štát tu zlyháva, tak odporúčam, aby sa každý vlastník nehnuteľnosti stal vodohospodárom a urobil všetko pre to, aby všetka dažďová voda, ktorá padá na nehnuteľnosť či na pozemok, ostala na pozemku. 

Zlepšujeme sa v prístupe k pitnej vode? Všímate si v okolí šetrnejšie správanie oproti minulosti?

K pitnej vode sa správame šetrnejšie len preto, že patríme ku krajinám s najdrahšou vodou v Európe. Druhá vec, ktorú si vôbec nevšímame, je odpadová voda. Problém je v znehodnotení pitnej na odpadovú vodu, v lepšom prípade ju vyčistíme a „vylejeme“ do rieky.

Tým sme ju navždy poslali do mora a prispeli k ubúdaniu vody zo Slovenska. Mali by sme sa preorientovať na technológie, ktoré dokážu čistiť odpadové vody výparom vody cez vegetáciu.

Čo prístup štátu, respektíve ministerstva? Ten sa zlepšuje?

Človek by očakával, že v štátnom aparáte či na ministerstvách pracujú špičkoví odborníci, ktorí dokážu predvídať i vytvárať priestor, aby sa problémy riešili komplexne, multisektorovo a integrovane.

Žiaľ, v tejto oblasti štát dlhodobo zaostáva a ignoruje poznanie, ktoré prinášajú nezávislí odborníci v oblasti integrovanej ochrany vôd, prevencie sucha i zmien klímy. Dokonca sú indície, že to robia preto, aby z verejných zdrojov „cucli“ čo najviac peňazí.

Je to ozaj smutné a mali by sa všetci zainteresovaní nad tým zamyslieť. 

Ako je na tom projekt budovania hrádzok? Do akej miery môžu v tomto pomôcť?

V roku 2010 vláda Ivety Radičovej schválila Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny. Tento program trval krátko, iba jeden rok, no dosiahol to, že zásadným spôsobom ovplyvnil smerovanie vodohospodárskej politiky celej EÚ.

V rámci cyperského predsedníctva EÚ bola prijatá Nová vodná politika EÚ (17. 12. 2012), ktorá progresívne reflektovala to, čo sa na Slovensku robilo, orientáciu vodného hospodárstva na ekosystémovú plošnú ochranu vody prostredníctvom zadržiavania vody v krajine.

Tento rok dokonca Američania nominovali slovenský vládny program revitalizácie krajiny na Future Policy Award ako najlepšiu vládnu politiku v boji proti suchu, ktorá bude udeľovaná v septembri v Číne.

Slovenský program bol vylúčený, pretože vláda, ktorá nastúpila po vláde Radičovej, ho zastavila. Tak Slovensko prišlo definitívne o globálne líderstvo v boji proti suchu.

Hrozí ďalšia Terchová 2015 či iné povodne, ktoré si pamätáme z posledných rokov? V akom type krajiny môže k takému niečomu najskôr dôjsť?

Prvá blesková povodeň na Slovensku bola v júli 1998 na riečke Svinka. V Jarovniciach zahynulo pri povodni 50 detí. Už vtedy som na fenomén extrémne vysokých vertikálnych mrakov, ktoré keď sa vylejú na malú plochu, spôsobia povodňovú katastrofu, upozorňoval.

Ani vtedy, ani teraz tí, ktorých platíme z našich daní, to neberú vážne. V Terchovej, chvalabohu, boli zrolované len autá, nie ľudia.

Ak nezastavíme vysušovanie Slovenska, zažijeme podobné katastrofy zas a možno aj na tých istých miestach.

Čo  bude z pohľadu ochrany vody v budúcnosti určite nevyhnutné?

Hrdé sebavedomé kultúry v rôznych častiach sveta, ktoré si neuvedomovali, že vodu si treba chrániť ako oko v hlave, napokon zanikli. To čaká aj nás.

Naša bezbrehá betónová kultúra je už veľmi malý krôčik ku kolapsu. Ešte za nášho života zažijeme kolapsové situácie, ktoré sú blízko priepasti nezvratných zmien v globálnom ekosystéme planéty Zem práve pre vodu.

Dobrou správou však je, že riešenie existuje a je ľahko aplikovateľné, lacné a efektívne. V priebehu 10 rokov je možné obnoviť vodný režim planéty Zem až tak, že aj tam, kde sa stratila voda, sa dá ju obnoviť.

Hrdé sebavedomé kultúry v rôznych častiach sveta, ktoré si neuvedomovali, že vodu si treba chrániť ako oko v hlave, napokon zanikli, tvrdí Michal Kravčík. Facebook: Ministerstvo životného prostredia SR – oficiálna stránka

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ľudovít Kusal
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Generál Šedivý jasne: EÚ spravila necitlivé kroky. Ukrajinu sme si predstavovali ako štát, do ktorého môžeme invertovať naše predstavy o riadení spoločnosti

18:00 Generál Šedivý jasne: EÚ spravila necitlivé kroky. Ukrajinu sme si predstavovali ako štát, do ktorého môžeme invertovať naše predstavy o riadení spoločnosti

ROZHOVOR „Predstavili sme si Ukrajinu ako štát, do ktorého môžeme invertovať naše predstavy o riaden…