Súhlasíte s vaším otcom, exprezidentom Václavom Klausom, že Briti svojím rozhodnutím o odchode z Európskej únie tretíkrát zachránili Európu od monštra?
Zatiaľ ju ešte nezachránili. Je to pre nás taká situácia, ako keď Chamberlaina vystriedal Churchill, že to prináša nádej pre slobodných ľudí. Ale nemyslím, že už tým zachránili Európu. Zatiaľ ešte nie.
Hovorí sa o negatívnych dôsledkoch brexitu nielen pre Európsku úniu, ale aj pre samotnú Veľkú Britániu. Zatiaľ sa to prejavuje pádom libry, nebude to ešte horšie?
Pád libry nie je negatívny. Po prvé podľa mňa ide len o krátkodobé turbulencie a po druhé je pád libry negatívny pre britských dovozcov, ale výhodný pre britských vývozcov. A keď pôjdete na dovolenku do Anglicka, je to pre vás tiež výhodné. Ja si myslím, že brexit bol obrovská príležitosť pre všetkých bankárov, lebo oni vždy čakajú a kým sa niečo dramatické udeje a keď nie je jasné, ako sa to skončí, dosť často potom kurzy začnú kolísať. Špekulanti si potom zarobia nejakú korunu.
Nejaké dramatické dôsledky brexitu na Veľkú Britániu nie je možné očakávať. Ani zo strany Európskej únie, lebo si musíme uvedomiť, že Veľká Británia ďaleko viac dováža (asi desaťkrát viac) z Európskej únie, než do nej vyváža, takže keby Európska únia chcela trestať Veľkú Britániu a zavádzať nejaké clá, tak potrestá, samozrejme, len kontinentálnu Európu a Británia bude veselo vyvážať ďalej do Ameriky, do Indie, do krajín Commonwealthu a nič vážne sa jej nestane.
Ale politické dôsledky už brexit má. Odstupuje premiér David Cameron, začína sa boj, kto povedie konzervatívcov aj krajinu. Rezignoval britský eurokomisár, turbulencie sú aj u opozičných labouristov. Nespôsobí to v Británii politickú nestabilitu?
David Cameron, ktorý bol pre zotrvanie Británie v Európskej únii, bol silný hráč. Zohral nejakú hru, aby vyhral voľby, prisľúbil referendum o odchode krajiny z Európskej únie a potom zase vystupoval pomaly eurofederalisticky. Ale voliči rozhodli inak. Je také britské a pekné, že ten človek z toho vyvodí osobnú zodpovednosť. To my, v Českej republike máme politikov, či už je to Pospíšil alebo Zaorálek, ktorí teraz hovoria inak ako predtým. Keby hovorili tak ako dnes pred dvoma rokmi, tak by sami na seba podali udanie za herézu. A teraz, keď otvoríte noviny, všetci hovoria o tom, ako sa Únia musí reformovať. To je to, čo priniesol brexit. Silný posun názorov, ak sú to teda názory, a nie nejaké politické kľučky.
Vidíte tento posun názorov na Európsku úniu po brexite ako nejaký impulz k reformám vnútri európskeho spoločenstva?
Ja vnímam Európsku úniu ako rýdzo nedemokratické teleso, ktoré prináša ekonomickú stagnáciu, obmedzuje demokraciu, prináša regulácie. Ale brexit prináša zmenu. Ako príklad uvediem analógiu s komunizmom, keď všetci papaláši melú o tom, že je potrebná nejaká prestavba, perestrojka, aj keď tomu sami neveria. Je to známka toho, že v tej chvíli už je ten systém trochu nanič. A v rovnakej situácii je dnes Európska únia.
Snaha o reformu nedáva logiku, lebo aby to bolo zmysluplné, bolo by vhodné zachovať voľný pohyb tovaru a obchodu a vrátiť politické veci na úroveň národných štátov, do ich parlamentov. To by dávalo zmysel, to by potom bola skutočná reforma, ale myslím, že k nej nemôže dôjsť, lebo je priamo proti záujmu európskych elít a tomu, ako Európsku úniu dvadsať rokov budujú. To je rovnaké, ako keby ste od komunistov chceli, nech zavedú slobodné voľby a slobodu podnikania, v tej chvíli to umrie. Európska únia čelí podobnej kvadratúre kruhu, ako sa reformovať.
V televíznej diskusnej relácii ČT Otázky Václava Moravce dokonca český minister zahraničia Lubomír Zaorálek vyhlásil, že predseda Európskej komisie Juncker musí skončiť, lebo je zodpovedný za brexit. Kritizoval, že sa Jean-Claude Juncker choval arogantne a prispel tak k rozhodnutiu Britov opustiť európske spoločenstvo. Súhlasíte s tým?
Na tento program sa zo zásady asi tridsať rokov nepozerám. Európski úradníci sa, samozrejme, budú správať arogantne ďalej. Nemci zvolali nejakú skupinu zakladajúcich členov Európskej únie, kde by sme zase čakali v nejakej lokajskej predizbe na to, čo sa uznieslo. Z toho je vidieť, ako veľká časť západoeurópskych elít vníma celý ten projekt. Česká republika je len taká štafáž, ak vykonáva všetko, ako sa žiada. Keď začne na Junckera príliš tlačiť, aby odstúpil, tak sa tá pozícia ešte nejako zmení. Ale považujem to skôr za také tančeky po brexite, keď sa k tomu chce každý nejako vyjadriť; koniec koncov, aj vy chcete rozhovor na túto tému.
Takže vy neveríte v možnosť nejakej reformy, ktorá by zmenila postoj ľudí v európskych krajinách k Európskej únii?
Ja som nezožral všetku múdrosť. Do štvrtka do polnoci som si myslel, že brexit nebude, že masírovanie médií a všetkých tých politických strán Briti neprehlasujú. Takže rovnako ako vlastne nikto netuším, čo bude za tri, štyri alebo päť rokov. Ale ako som už povedal, reforma Európskej únie, ktorá by mala zmysel, ide priamo proti tým ideovým základom samotného projektu, preto neviem, ako by sa to mohlo uskutočniť. Skôr budeme svedkami toho, ako sa to v histórii stalo mnohokrát: všetky veľmoci hrajú svoje záujmové hry, potom sú menšie krajiny ako Poľsko alebo ešte menšie ako my, a potom je ťažké odhadovať, kam ten vývoj pôjde.
Je krátko pre brexite, ale volanie po referendách o odchode z Európskej únie sa objavuje aj v ďalších európskych krajinách. Nebudú sa tomu ale vládnuce elity, aspoň kým budú vládnuť, po skúsenosti z Veľkej Británie skôr snažiť zabrániť? Nemecká kancelárka Angela Merkelová už vyhlásila, že Európska únia musí zabezpečiť, aby ju po Británii neopustili ďalšie krajiny.
Keď to sledujeme, vyjadrení ľudu v Európe strašne ubúda. Keď sa schvaľovala tá nešťastná Lisabonská zmluva, konali sa asi tri referendá, všetky sa skončili negatívne, tak sa to potom hrnulo parlamentmi alebo nejakými okľukami, takže tu podľa mňa dlhodobo panuje tendencia v zmysle “hlavne, nech sa tí ľudia k tomu radšej nevyjadrujú, lebo by to mohlo ohroziť európsku myšlienku”. Teraz tie hlasy počujeme zase: nech sa to hlasovanie opakuje, keď milión ľudí alebo koľko je nespokojných; alebo: to tí hlúpi hlasovali za brexit, a tí múdri pre zotrvanie v Európskej únii. To sú neuveriteľné konštrukcie.
Boli by ste vy osobne za referendum o odchode Českej republiky z Európskej únie?
Myslím si, že to je vec, kde Česká republika stratila suverenitu a stráca ju čím ďalej, tým viac. To je jedna z vecí, o ktorej by referendum byť mohlo. Ak je možné aspoň trochu veriť prieskumom verejnej mienky, dnes je popularita Európskej únie nízka, a keď bude ešte klesať, dlhodobo to bude politicky neudržateľné. Budú vznikať nové politické strany alebo tie súčasné budú akcentovať niečo také ako UKIP v Británii, budú to mať ako veľkú časť svojej činnosti a v budúcnosti bude musieť k referendu dôjsť. Ale v najbližšej budúcnosti neočakávam, že by to vládnuci establishment pripustil.
Nebude to ale dôvod na to, že sa zmení politická mapa v mnohých európskych krajinách, lebo voliči budú dávať vo voľbách prednosť euroskeptickým alebo dokonca nacionalistickým a extrémistickým stranám?
Vo Veľkej Británii to trvalo viac rokov v rôznych európskych voľbách, takže nemyslím, že by to nastalo tak rýchlo.
Nebude mať vplyv na ostatné krajiny v Európskej únii aj to, ako rýchlo a ako dobre sa s odchodom z Európskej únie vyrovná samotná Veľká Británia? Keby napríklad došlo k rozpadu krajiny, ak by sa chceli skutočne odtrhnúť Škótsko alebo Severné Írsko, neviedlo by to k obavám z podobného scenára inde?
To sú hypotetické otázky. Škótsko má pomerne silné separatistické tendencie už niekoľko desiatok rokov, takže tam sa toho veľa nezmení, táto vec s tým podľa mňa nesúvisí. To je rovnaké ako v Belgicku alebo Španielsku, kde má podobné tendencie Katalánsko; s Európskou úniou to v zásade nesúvisí. Ale myslím si, že vo všeobecnosti existencia Európskej únie prináša podporu atomizácie týchto národných štátov, pretože by si to po prvé trochu priala a za druhé to vyplýva z povahy veci.
Preto bola taká silná podpora krajom, preto sa presadzoval tzv. Princíp subsidiarity, lebo keď je krajina rozdrobená do nezmyselných samosprávnych celkov ako napríklad u nás – malé a veľké kraje a absolútne nelogické hranice medzi nimi – lepšie sa vládne. Tieto veci sú teda trochu posilnené Európskou úniou, ktorá sa snaží znížiť váhu národných štátov a vytvoriť nové štruktúry. Potom sa nikto nemôže čudovať, že Katalánci, Škóti alebo Baskovia a ďalší vyvíjajú silnejšie politické aktivity ako pred desiatimi rokmi.
Dnes sa objavili v médiách informácie, že sa vo Veľkej Británii množia útoky na cudzincov, hlavne Poliakov, ktorých je v krajine najviac. Ostatne aj nechuť k prisťahovalcom zo strednej a východnej Európy bola jedným z rozhodujúcich dôvodov, prečo Briti hlasovali pre odchod z Únie. Úrady už od štvrtkového hlasovania o brexite zaznamenali viac než stovku prípadov vyhrážania a zastrašovania. Nie je to nebezpečný trend, ktorý sa môže rozšíriť po Európe?
Ja o tom nič neviem. Ale nejaké útoky na základe národnosti treba odsúdiť.
