Už aj v najmenej rozvinutých okresoch sa zvyšuje dopyt po pracovnej sile, hovorí splnomocnenec vlády Marcinčin

0
Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) a splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov Anton Marcinčin (Autor: TASR – Maroš Černý)

Ako o najmenej rozvinutých okresoch hovoríme dnes o  Kežmarku, Lučenci, Poltári, Revúcej, Rimavskej Sobote, Veľkom Krtíši, Sabinove, Svidníku, Vranove nad Topľou, Rožňave, Sobranciach, Trebišove, Gelnici, Bardejove a Medzilaborciach. Líšia sa nejako tieto okresy medzi sebou?

Najmenej rozvinuté okresy (NRO) sú podobné vysokou mierou nezamestnanosti, odchodom mladých, závislosťou od príjmu z týždňoviek, zlým nastavením národných politík napríklad v pôdohospodárstve, cestovnom ruchu či školstve. Na druhej strane sa líšia veľkosťou, prístupom k infraštruktúram, vzdialenosťou od trhov, ale aj históriou a existenciou špecifických zručností a vedomostí súvisiacimi s tradičnými odvetviami v danom regióne.

Práve Medzilaborce sa dostali do zoznamu najmenej rozvinutých okresov ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny len pred dvoma mesiacmi. Čo sa v okrese musí zmeniť, aby sa zo zoznamu naopak dostal?

Systematická práca na akčnom pláne okresu Medzilaborce sa podľa mojich vedomostí zatiaľ nezačala, aj keď som už mal rokovania priamo v Medzilaborciach ešte koncom júla. Preto len všeobecne môžem povedať, že okres musí primárne ťažiť zo svojej polohy – blízkosť Poľska a Ukrajiny, horského charakteru územia, rozvíjať živočíšnu výrobu spolu so spracovaním výrobkov, sústrediť sa na priemysel v okresnom meste so zameraním na vývoz a skvalitňovať ponuku miestnej pracovnej sily.

Nad 20 percent dosahuje nezamestnanosť už len v troch z týchto okresov. Je reálne, že aj tu sa situácia v dohľadnom čase zlepší?

Miera nezamestnanosti klesá vďaka celkovému hospodárskemu oživeniu a vysokému dopytu po pracovnej sile. Dnes už aj v NRO čelíme opačnému problému – previsu dopytu po pracovnej sile, na ktorý existujúci nezamestnaní nie sú schopní reagovať, či už pre ponuku nízkych miezd, alebo nesúlad požadovaných zručností a pracovnej disciplíny. Tam odporúčame dať väčšie právomoci samospráve a ponúknuť im flexibilné nástroje, vrátane finančných, aby mohli pracovať s vylúčenými komunitami.

Do akej miery a hlavne v čom konkrétnom môže týmto zabudnutým kútom Slovenska pomôcť váš úrad?

Môj sekretariát má spolu len troch zamestnancov na plný úväzok, má však aj externých zamestnancov, ktorí sú špičkovými odborníkmi v oblastiach ako pôdohospodárstvo, sociálna ekonomika, cestovný ruch, školstvo, priemysel, regionálny rozvoj, životné prostredie a energetika, architektúra a sociálne bývanie a vylúčené komunity. Našou úlohou je koordinovať prípravu a realizáciu vybraných pilotných projektov, pomáhať pri príprave a monitorovať realizáciu akčných plánov a poskytovať spätnú väzbu a návrhy na potrebné zmeny národných politík. Podarilo sa nám napríklad dostať do uznesenia vlády úlohu riešiť osobné bankroty ešte v roku 2015.

Čo najvýznamnejšie sa pre NRO spravilo v roku 2017?

Myslím, že najviac sa udialo v školstve: príprava nastavenia a žiadostí stredných odborných škôl o financie z IROP (Integrovaný regionálny operačný program), ktoré by mali umožniť lepšie vybavenie škôl a zosúladenie dopytu a ponuky na miestnom trhu práce, podpora výstavby niekoľkých základných škôl a financovanie projektovej dokumentácie pre výstavbu materských škôl. Zároveň sa odkrylo mnoho problémov, ktoré sa dlhý čas neriešili a ktoré dusia rozvoj v NRO, od nastavenia plánovacích, rozhodovacích a technických kapacít v regiónoch po nastavenie národných regulácií a noriem a samotný prístup vlády a jej úradníkov voči potrebám regiónov.

Kým región východného Slovenska vykazuje 9 500 eur hrubého domáceho produktu na osobu, v Bratislave je to 34-tisíc eur. Má vôbec zmysel hovoriť o nejakej snahe potierať regionálne rozdiely, v krajine, ktorá je takto polarizovaná na Bratislavu a zvyšok?

Otázka možno stojí inak: Má zmysel využívať hospodársky potenciál ležiaci vo všetkých regiónoch Slovenska?

Slovensko patrí podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) medzi štáty s najväčšími regionálnymi rozdielmi v hodnote príjmov a v miere nezamestnanosti. Príčinou sú najmä dlhodobo nižšie príjmy regiónov v porovnaní s Bratislavou, ako aj dlhodobé zaostávanie regiónov východného a juhu stredného Slovenska v miere nezamestnanosti. Dá sa teda povedať, že regionálne rozdiely v tomto rozsahu začali po revolúcii 1989?

Regionálne rozdiely existujú vždy, dôležitá je reakcia spoločnosti, či sa regionálnym rozdielom vôbec venuje a či k nim a akým spôsobom pristupuje. Rôzne opatrenia komunistickej strany neboli udržateľné, ale zdá sa, že minimálne existovala nejaká snaha sa touto témou zaoberať a riešiť ju. Po roku 1989 nastal druhý extrém, keď pre vlády bolo veľmi pohodlné odvolávať sa na neviditeľnú ruku trhu a záujmy súkromných investorov a v skutočnosti nastaviť národné politiky tak, ako by žiaden rozumný a svedomitý hospodár nedopustil – vezieme sa na zahraničných investíciách a eurofondoch, domáci potenciál v ľuďoch, pôde, surovinách, klimatických a prírodných podmienkach, výskume a vývoji nechávame ležať ladom.

Kedy sa tie nožnice sociálnej nerovnosti začali dramaticky otvárať?

Podľa odborných štúdií s rastúcou nezamestnanosťou a tá sa dostavila skoro po roku 1989. Ale pozor, aj predtým tu existovala obrovská nerovnosť, aj keď štatistiky by tvrdili skôr opak. Potvrdzuje to však hodnota barterovej výmeny a sociálnych väzieb, bez ktorých bol postup v sociálnom rebríčku výrazne spomalený, ak nie nemožný. Mimochodom, dodnes je najväčším predpokladom pre dobré študijné výsledky sociálne postavenie rodičov, ktoré otvára aj dvere do dobrého zamestnania.

Čo by mohlo v tejto zhoršujúcej sa depresii z regionálnych rozdielov pomôcť? Vzdelanie? Investície? Tieto veci sa pomenovali už dávno a k vyrovnávaniu nedochádza…

Práca, vzdelanie a spolurozhodovanie. Ak investujete veľa financií do vzdelania, a nemáte pre absolventov uplatnenie, tak vlastne financujete únik mozgov. Potrebujeme prácu, vyššiu mieru zamestnanosti ako motiváciu aj pre ďalšie generácie vylúčených komunít aj ako základný zdroj príjmu a kumulácie kapitálu na Slovensku. Zároveň, ak nepustíme mladých do rozhodovacích procesov, tak spomaľujeme prirodzený vývoj a podporujeme revolúcie.

- Reklama -