Ustupujeme moslimom, dostanú sa do vlád, varuje uznávaný doktor

11.10.2017 6:00

ROZHOVOR „Mnoho veľmi významných osobností upozorňovalo na tienisté stránky islamu. Či už to bol Winston Churchill, alebo niekdajší turecký štátnik Mustafa Kemal Atatürk,“ hovorí v rozhovore pre Parlamentné listy bývalý český minister zdravotníctva, uznávaný hematológ, profesor Pavel Klener. „Veľa ľudí v Európe to nechápe, my sa migrantom prispôsobujeme. Napríklad v Anglicku plynie mnoho problémov z toho, že ľudia ustupujú moslimom, napríklad v nemocniciach umožňujú, aby moslimskí lekári odišli napoludnie z operačnej sály a išli sa klaňať Alahovi a podobné výstrelky,“ kritizuje správanie európskych politikov.

Ustupujeme moslimom, dostanú sa do vlád, varuje uznávaný doktor
Foto: Hans Štembera
Popis: Profesor Pavel Klener

Po katalánskom referende a zásahu španielskej polície proti voličom sa vo verejnom priestore rozprúdila debata. Mala podľa vás španielska polícia zasiahnuť, keď ústavný súd označil referendum za protizákonné, alebo nie?

Keď som videl zábery z Katalánska, zásah mi pripadal tvrdý a dramatický. Na druhej strane si myslím, že nemáme dostatok informácií o situácii v Španielsku a Katalánsku. Nie som žiadny odborník na Hispániu, ale viem, že Katalánsko malo autonómiu. A že tamojšie demonštrácie, ktoré vyzerajú veľmi dramaticky, nemožno porovnávať s demonštráciami v roku 1989 u nás, lebo u nás išlo o demonštrácie proti totalitnému štátu, zatiaľ čo Španielsko je demokratický štát, ktorý má určité pravidlá, a ja mám obavy, či to niekto nezneužil. Pretože bolo vidieť, že prevažnú časť protestujúcich tvorili mladí ľudia. Referendum nebolo povolené a ani nenaplnilo všetky znaky referenda, pretože sa na ňom nemohla zúčastniť celá populácia. Navyše občania Katalánska sú nejednotní, ale týmto krokom sa španielska vláda zachovala zle v kontexte Európskej únie, lebo ten zákrok podľa mňa presahoval demokratické metódy. V Španielsku je, mimochodom, viac autonómnych oblastí, ktoré majú viac právomocí ako zvyšok krajiny, okrem Katalánska je to napríklad aj Baskicko. A ako som sa z komentárov dozvedel, Katalánsko má pomerne vysoký stupeň autonómie. Ale myslím si, že dramatickou reakciou si španielska vláda v Európe zavarila, urobila si zlú reklamu, je však isté, že je to predovšetkým záležitosť Španielska. Problémy sa však majú riešiť diskusiou, táto cesta neprospeje ani Španielsku, ani Európe.

Fotogaléria: - Referendum v Katalánsku

Zásah polície počas referenda v Katalánsku.
Polícia zasahuje proti stúpencom referenda pred vo...
Polícia zasahuje proti stúpencom referenda pred vo...
Polícia zasahuje proti stúpencom referenda pred vo...
Polícia zasahuje proti stúpencom referenda pred vo...
Ošetrovanie muža zraneného po policajnom zásahu pr...

Ale snahy o odtrhnutie časti krajiny sa z času na čas objavujú aj v ďalších európskych štátoch. Nie je túžba po samostatnosti niektorých národov legitímna?

V drobení Európy nenachádzam žiadnu racionalitu. Už prvý americký prezident Lincoln povedal, že poriadok bez slobody je otroctvo a sloboda bez poriadku je chaos. Napríklad v Španielsku boli dané nejaké mantinely, myslím si, že katalánska vláda sa mala v prvom rade pokúsiť rokovať o nejakom zlepšení podmienok autonómie. Nezdá sa mi rozumné chcieť sa odtrhnúť. Je pravda, že tých separatistických tendencií v Európe je strašne veľa, každá väčšia skupina hovorí o tom, že chce byť samostatná, mám na mysli napríklad Belgicko, Škótsko, severné Taliansko – tam všade sa objavujú tendencie odtrhnúť sa od centrálnej vlády.

Napokon aj my sme si tým v nedávnej histórii prešli, keď z jednej krajiny vznikli dve. Neukázalo sa, že to bol nakoniec pozitívny krok?

Bolo prekvapivé, ako sa rozdelenie Československa zaobišlo bez referenda. Ja som nebol zástancom delenia štátu, dnes sa na to dívam inak, myslím si, že sa tým predišlo mnohým nedorozumeniam, ale nemôžem poprieť, že spojenie Českej a Slovenskej republiky malo oveľa väčšiu váhu a bolo oveľa výhodnejšie. Možno by tie výhody nepresiahli tie riziká, keby sme zostali spolu, lebo problémov a nezrovnalostí bolo veľa, aj keď išlo často o maličkosti, ale neprispievalo to k pokojnej atmosfére. Teraz sú vzťahy medzi Českou a Slovenskou republikou perfektné.

Nie je zvláštne, že Európa ako celok smeruje k väčšej integrácii, na druhej strane sa jednotlivé štáty delia alebo sa o to aspoň snažia? Nie je to predzvesť toho, že dôjde aj k drobeniu Európskej únie, ako niektorí predpovedajú?

Ono to tak vyzerá. Ale väčšinou ide o moc, o vládne funkcie. Ja si myslím, že integrácia Európy je užitočná, ale Brusel sa, bohužiaľ, často venuje podružným veciam, ktoré ľudí štvú. Ako keď chce zladiť veci, ktoré sa v danej krajine osvedčili, ale pritom nie sú dôležité pre zjednotenú Európu. Potom sa poukazuje na nevýhody a nezdôrazňujú sa výhody, ktoré z tohto členstva máme. Finančná podpora, čo všetko sa z peňazí Európskej únie postavilo, sa opomína. Ale keď EÚ požaduje zmenu názvu nátierkového masla alebo má výhrady k esencii v rume, čo sa vie desať rokov a nič sa v tej veci u nás nerobilo, nafúkne sa to. Mrzí ma, že informovanosť verejnosti je často jednostranná a neúplná, často vychádzame z faktov, ktoré nie sú overené a úplne validné. V tom finálnom úsudku to môže skresliť pohľad na aktuálnu situáciu. Sú kruhy, ktoré takúto situáciu zneužívajú vo svoj prospech.

Čo hovoríte na to, že kritici Európskej únie vinia z toho, čo sa stalo v Katalánsku, Európsku úniu? Tvrdia, že je to začiatok konca demokracie v Európskej únii. Ale nejde skôr o zneužitie problému v jednej členskej krajine proti Bruselu?

Podľa mňa je to zneužitie problému, že to niekto dokonca manipuluje, podporuje, aby sa napĺňali varovania euroskeptikov. Aj keď, samozrejme, bruselská byrokracia je prehnaná, takže súhlasím s tým, že by nejaká reforma mala nastať. Ale je zaujímavé, že veľa kritikov Európskej únie je medzi europoslancami, ktorí využívajú rôzne benefity a vysoký plat, to im neprekáža, ale inak kritizujú všetko, čo ide z Bruselu. Ja už sa bojím zapnúť televíziu alebo pustiť rozhlas, pretože tam sú stále nejaké jóbovské správy. Či už to bolo Španielsko, alebo terorizmus v Bruseli, vo Francúzsku, v Londýne. Keď sa začala migračná kríza, upozorňoval som v jednom rozhovore pre ParlamentníListy.cz, že medzi migrantmi, ktorí sem prichádzajú sčasti z politických alebo ekonomických dôvodov, môžu byť darebáci, ktorí tu budú páchať trestné činy. A že by sme mali byť opatrní, lebo ľudia z úplne odlišných kultúrnych podmienok k nám môžu zaniesť aj veľa chorôb, ktoré sa inak u nás nevyskytujú. V tejto súvislosti som súhlasil s výrokmi pána prezidenta, ktorý bol ostro proti migrácii. A nechápem, že nás Brusel kritizuje, že neprijímame migrantov, ale veď oni u nás nechcú byť. Keď sme niekomu ponúkli azyl, za týždeň alebo mesiac odišiel na Západ. Zmysel prijímania migrantov nemôže byť v tom, že ich tu zavrieme do nejakých lágrov a budeme ich nútiť tu ostať. Chcú ísť do Nemecka, do Švédska. Myslím si, že návrhy Českej republiky, že by sme mali podporovať krajiny, odkiaľ migranti prichádzajú, zlepšiť tamojšie podmienky, aby nemuseli migrovať, sú oveľa účinnejšie, ako prijímať nejaké kvóty na ich rozdeľovanie do členských krajín Únie. To nemá logiku.

Mnohí ako dôvod toho, že utečenci smerujú do západoeurópskych krajín, uvádzajú, že tam dostávajú oveľa vyššie sociálne dávky. Ale nie je významným dôvodom aj to, že v mnohých týchto krajinách sú už početné moslimské komunity?

Určite, majú tam príbuzných, nejaké zázemie, preto tam chcú ísť. Preto nemá zmysel nútiť migrantov žiť niekde, kde nechcú. Nejde len o nás, to sa týka aj Poľska, Slovenska a ďalších stredoeurópskych a východoeurópskych krajín. Tu nemajú zázemie, ešte je tu pre nich ťažký jazyk. Druhá vec je to, že keď chce niekto emigrovať do nejakej krajiny, mal by akceptovať jej zvyklosti, snažiť sa splynúť s miestnou komunitou a nevnucovať svoje zvyky a pravidlá. Súhlasím s tým, čo povedala austrálska premiérka voči migrantom: Buď sa prispôsobíte, alebo sa vráťte. Nebudeme sa prispôsobovať my vám. Veľa ľudí v Európe to nechápe, my sa migrantom prispôsobujeme, stavajú sa tu napríklad aj mešity. Pochybujem, že by v Saudskej Arábii postavili nejaký kresťanský kostol.

Myslíte si, že sa mení atmosféra voči migrantom? Teraz už aj nemecká kancelárka Angela Merkelová mení svoju pôvodne veľmi ústretovú rétoriku, v Rakúsku prijali zákon, ktorý zakazuje zahaľovanie tvárí žien...

Áno. Aj náš súd dal za pravdu riaditeľke zdravotníckej školy, že zakázala nosenie šatky. Keď idem študovať do zahraničia, musím sa prispôsobiť štýlu, ktorý tam funguje. Využijem možnosť vzdelania a nebudem presadzovať nejaké svoje maniere, čo sa, bohužiaľ, deje na mnohých miestach v Európe. Počul som, že napríklad v Anglicku plynie mnoho problémov z toho, že ľudia ustupujú moslimom, napríklad v nemocniciach umožňujú, aby moslimskí lekári odišli napoludnie z operačnej sály a išli sa klaňať Alahovi a podobné výstrelky. A to by sme nemali, lebo to im len dvíha ich sebavedomie a vieru, že oni budú manipulovať okolím.

Na rozdiel od štátov, ktoré odmietajú prijímať migrantov, v mnohých európskych krajinách, ktoré boli koloniálnymi mocnosťami, žijú už roky obyvatelia bývalých kolónií, či už Ázie, alebo Afriky. Nie je to teda úplne odlišná situácia?

Preto sa obyvatelia bývalých kolónií obracajú na tie krajiny, ktoré im kedysi vládli. Teda krajiny, ako sú Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, tie všetky mali kolónie, takže je logické, že sa obyvatelia týchto kolónií obracajú na svojich bývalých pánov. Vo Francúzsku bolo veľa Arabov zo severnej Afriky už v 60. rokoch, mešita tam fungovala už od 50. rokov. Takže arabská menšina tam už žije dlho, ale v priebehu rokov sa aktivizovala, pretože im to francúzsky režim dovoľoval. A dnes na to dopláca, lebo v Paríži, ako som počul, sú štvrte, kam sa Parížan ani polícia neodvážia vstúpiť, je to nebezpečné. Strávil som v 60. rokoch v Paríži rok a pol a strašne rád spomínam, aká to bola pohoda, s dneškom sa to nedá porovnať. Čítal som o manželskom páre, ktorý si chcel oživiť spomienky, vydal sa do Paríža a bol veľmi sklamaný, pretože všetky miesta, ktoré poznali, už vyzerali inak, všade boli policajti. Jedna rodina zase chodila pravidelne do luxusného päťhviezdičkového hotela v Egypte, ale vlani sa vrátili znechutení, lebo v hotelovom bazéne povolili kúpanie v burkách, zahalené ženy v bazéne trávia aj tri hodiny, to znamená, že tam vykonávajú aj potrebu. Tí turisti hovorili, že to bolo hrozné a že už tam nikdy nepôjdu. Niektorí ľudia u nás neberú do úvahy skúsenosti zo západnej Európy a snažia sa ustupovať agresii moslimov. Je veľa náboženstiev, ktoré sa dokážu prispôsobiť a sú tolerantné. Ale islam je veľmi agresívny. Ja som bol pred časom na Srí Lanke, ktorá je prevažne hinduistická, ale v mnohých mestách sú už moslimovia, sú veľmi agresívni a utláčajú hinduistov. A pretože sú podporovaní finančne zo Saudskej Arábie, stavajú si tam aj mešity.

Záleží aj na počte moslimskej menšiny v krajine, do ktorej prídu, lebo keď ich komunita prekročí určité množstvo, začne mať aj politické požiadavky. Považujete to za rizikové?

Určite. Dostanú sa do európskych parlamentov a postupne aj do vlád. Pritom mnoho veľmi významných osobností upozorňovalo na tienisté stránky islamu. Či už to bol Winston Churchill, alebo niekdajší turecký štátnik Mustafa Kemal Atatürk, ktorý videl nebezpečenstvá, ktoré z islamu vyplývajú, preto z Turecka vytvoril sekulárny štát, teraz sa však Turecko vracia k islamu. Fanatizmus je nebezpečný v každom náboženstve, v každej spoločnosti. Ale, bohužiaľ, fanatici ovládnu väčšinou nevzdelané masy, tie sa chytia na pekné sľuby, radikalizujú sa a zničia všetko, čo bolo predtým.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Libuše Frantová
Diskusia obsahuje 0 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

Exminister Mikolaj:  Žilinský župan je vo funkcii už dvanásť rokov. A očakávať, že vyrieši problémy, ktoré pretrvávajú dlhodobo, asi nie je reálne

19:00 Exminister Mikolaj: Žilinský župan je vo funkcii už dvanásť rokov. A očakávať, že vyrieši problémy, ktoré pretrvávajú dlhodobo, asi nie je reálne

ROZHOVOR Má za sebou pestrú politickú kariéru, pričom svoje skúsenosti by rád zužitkoval aj na poste…