Čo znamená, že na Spiši v rómskej osade zadržali policajti podozrivého cudzinca, Alžírčana, ktorý nelegálne prekročil naše hranice a okrem neho zadržali ešte ďalšie osoby? Znamená to, že hrozba terorizmu je už aj na Slovensku?
Policajná akcia v rómskej osade v Smižanoch patrí do rámca profylaktických opatrení, ktoré súvisia s prísnym bezpečnostným režimom na Slovensku po teroristických útokoch v Paríži. Až ďalšie policajné vyšetrovanie a operatívne aktivity spravodajských zložiek môžu priniesť poznatky, či zadržaná osoba z Alžírska môže byť dôvodne podozrivá z napojenia na extrémistických islamistov.
Nakoľko operatívne reaguje na podobné prípady SIS?
SIS určite už komunikovala so svojimi francúzskymi kolegami, či u nás zadržaný Alžírčan nefiguruje v ich databázach osôb z prostredia organizovaného zločinu alebo terorizmu. V spravodajskej komunite panuje síce zhoda v názore, že teroristické riziko na teritóriu Slovenskej republiky je potenciálne na nízkej úrovni, ale táto charakteristika nevylučuje, aby SIS a polícia aktívne konali v každom prípade, ktorý vzbudzuje dôvodné podozrenie, že porušenie cudzineckého režimu Slovenskej republiky podozrievanou osobou môže súvisieť s nebezpečnými aktivitami.
Ako hodnotíte prácu polície a tajných služieb najmä od piatkových krvavých udalostí v Paríži? Čo by malo byť úlohou SIS v otázke našej bezpečnosti?
Reakcia vlády na parížske udalosti bola primeraná situácii, ktorá vznikla v Európe. Na Slovensku však politici urobili z celej záležitosti politickú otázku, čo súvisí s tým, že o tri mesiace budú u nás parlamentné voľby. Namiesto vecného posudzovania potenciálnych bezpečnostných rizík sme svedkami toho, že na jednej strane sa bagatelizuje miera ohrozenia na Slovensku – a na druhej strane chýba takt pri komunikácii bezpečnostných opatrení, ktoré sa týkajú moslimskej komunity u nás.
Zaznamenali ste už nejaké reakcie tejto komunity u nás?
Podľa predsedu Islamskej nadácie na Slovensku Mohamada Safwana Hasna žije u nás zhruba 5000 moslimov. Predstavitelia moslimského spoločenstva na Slovensku verejne prezentujú kategoricky odmietavé stanoviská voči extrémnym prejavom islamského fundamentalizmu, ale z monitorovania sociálnych sietí (Facebook) na profiloch niektorých užívateľov zo Slovenska sa objavili fotografie, videozáznamy a odkazy na články, súvisiace s radikálnymi islamistami a aktivitami Islamského štátu. Ich komunikácia na internete sa presunula z otvorených do uzavretých – teda utajených – diskusných skupín.
Čo to podľa vás môže znamenať v praxi?
V podmienkach internetovej anonymity vzniká reálne riziko kontaktov s extrémistickými islamistami v zahraničí. V takom rámci fenomén tzv. osamelých vlkov, náchylných k teroristickým útokom, nemožno vylúčiť. A tu kdesi – okrem iného – existuje priestor aj pre pôsobenie SIS.
Metódy identifikácie potenciálnych teroristov a iných podozrivých osôb sa v súčasnosti výrazne sofistikovali. Drží Slovensko v tejto oblasti krok s dobou?
Slovenská informačná služba disponuje spravodajskými prostriedkami a technológiami, ktoré nie sú síce na takej úrovni, ako majú napríklad v USA, Izraeli alebo vo Veľkej Británii, ale napriek tomu možno ich považovať za primerané. Na druhej strane by však nebolo na škodu, keby v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016 došlo k navýšeniu prostriedkov, aby naše spravodajské a bezpečnostné štruktúry disponovali technológiami na úrovni spomínaných štátov.
Vy ste sa aj v minulosti vyjadrovali, že to celé by malo byť podložené primerane kvalitnou legislatívou. Je to tak?
Áno, je to tak. Bolo by v záujme zefektívnenia spravodajskej činnosti, keby sa prijali zákony týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti, vrátane legislatívnej úpravy zberu tzv. metadát. Francúzi prijali takýto zákon v máji tohto roku; Kongres USA schválil podobný zákon v októbri; začiatkom novembra predložila do Dolnej snemovne návrh legislatívnych opatrení na kontrolu podozrivých osôb a internetu britská ministerka vnútra Theresa Mayová. Žiaľ, na Slovensku sa opozícia nevie dohodnúť s vládou na tom, aby bol u nás prijatý zákon s takým zameraním, ako u našich spojencov.
Je podľa vás potrebné priebežne verejnosť informovať o tom, že polícia a bezpečnostné zložky zadržali podozrivé osoby? Nemôže to byť kontraproduktívne? Jednak preto, že ľudia môžu podľahnúť panike a tiež preto, aby sa prípadne nezmarilo odhalenie ďalších takýchto osôb?
Informačná politika bezpečnostných zložiek sa riadi viacerými zásadami. Ak by došlo k prezradeniu utajovaných zdrojov alebo postupu pri pátraní a vyšetrovaní, v takých prípadoch sa verejnosti informácie neposkytujú. Iné ohľady pri informovaní verejnosti o aktivite bezpečnostných zložiek majú predovšetkým politický charakter, a preto ich možno považovať za špekulatívne. Za vplyv informácií na verejnosť, ktoré o svojich aktivitách poskytujú spravodajské a policajné zložky, zodpovedajú predovšetkým príslušní ústavní činitelia. Paniku môžu vyvolať niekedy aj novinári, ak uverejnia informácie, ktoré boli neoverené – alebo ak išlo o dohady, ktoré boli publikované pre senzáciu.
Nachádza sa podľa vás Slovensko ako člen NATO a EÚ po parížskych útokoch na zozname krajín, kde môžu byť potenciálne teroristické útoky?
Naša krajina určite nie je na nejakom zozname teroristických priorít. Správa o činnosti SIS v roku 2014 uvádza, že v oblasti boja proti terorizmu v tomto roku SIS nezaznamenala konkrétne bezpečnostné hrozby voči Slovenskej republike ani zapojenie občanov SR do teroristických aktivít v zahraničí. Súvisí to s geografickou polohou krajiny a s obmedzeným potenciálom malého štátu. V žiadnom prípade ju však nemôžeme vnímať ako oázu pokoja mimo akéhokoľvek záujmu teroristov.
Znamená to, že nateraz sme mimo priameho teroristického ohrozenia?
Nemožno garantovať, že sa nebudú opakovať prípady z minulosti, keď Slovensko slúžilo ako logistická základňa pre teroristov. Spomeniem článok londýnskeho denníka The Telegraph z roku 2001 o zadržaní troch príslušníkov Pravej IRA (RIRA) v Piešťanoch. Írski teroristi Declan Rafferty, Michael McDonald a Fintan O´Farrell prišli na Slovensko, aby nakúpili pre svoju organizáciu zbrane a výbušniny. Britská kontrarozviedka monitorovala pohyb týchto osôb po Európe už dávno predtým, ako sa objavili v Piešťanoch. Posledná časť operácie prebehla v spolupráci s dôstojníkmi SIS, ktorí aktívne prispeli k tomu, že teroristov zadržala slovenská polícia, aby mohli byť vydaní justičným orgánom do Veľkej Británie.
- Reklama -
