Zapojili ste sa do štrajku učiteľov? Zúčastnili ste sa aj štrajkov, ktoré boli organizované koncom januára tohto roka? Mali ste podporu aj od vedenia školy ?
Áno, naša škola sa zapojila do učiteľského štrajku už v minulosti a rovnako sme sa zapojili aj začiatkom tohto roka za plnej podpory vedenia našej školy. Nezapojili sme sa hneď na konci januára, ale pridali sme sa až vo februári.
Koľko dní ste boli v štrajku? Aká nálada bola medzi vašimi kolegami v škole?
Náš februárový štrajk bol jednodňový. Zúčastnili sa ho učitelia druhého stupňa. Niektoré kolegyne z prvého stupňa sa osobne zúčastnili štrajku v Bratislave. Nálada medzi kolegami bola rôzna. Nie všetci mali rovnaký názor na našu účasť v štrajku, čo je celkom pochopiteľné. Štrajková kultúra, ak to tak môžem pomenovať, je u nás v plienkach.
Po skúsenostiach z minulých rokov, keď naše požiadavky vyvolali skôr nevôľu u verejnosti a dokonca nás, učiteľov, niekto označil za mäkkýšov, sa ľuďom nečudujem, že sa k štrajkom stavajú skepticky až odmietavo. A, samozrejme, prevláda strach zo straty zamestnania. Myslím si, že rozhodujúcu úlohu by mali zohrať moji mladí kolegovia, ktorí majú život pred sebou. Oni by mali dosiahnuť, aby bolo toto povolanie atraktívne aj z finančného hľadiska.
Aké boli reakcie rodičov na to, že sa vaša škola zapojila do tejto akcie?
Rodičia nás v našej štrajkovej aktivite podporovali, dokonca sa ozvali hlasy, že by sme mali školu zavrieť na viac dní.
Štrajkovali ste iba na svojej škole, alebo ste vyšli aj do ulíc? Zúčastnili ste sa štrajku v niektorom zo slovenských miest? Ak áno, prečo?
Štrajkovali sme iba na našej škole a ako som už spomínala, niekoľko kolegýň sa zúčastnilo priamo na štrajku v Bratislave.
Ako sa pozeráte na to, že učitelia, ktorí sa zapojili do štrajku, nemali tieto dni zaplatené?
Právo štrajkovať máme zakotvené v ústave, takže by to nemalo byť nič výnimočné. Každý občan našej krajiny by sa mal ozvať, ak cíti nespokojnosť. Mlčiaca väčšina sme už boli. Neviem, ako je to v iných vyspelých krajinách, kde sú štrajky súčasťou života, ale u nás sa na štrajkujúcich pozeráme ako na nepriateľov štátu.
Keď sme my, učitelia, vyšli do ulíc s našimi požiadavkami, v širokej verejnosti sa ozývali argumenty typu, čo by tí učitelia ešte chceli,veď majú dva mesiace prázdnin. Toto nie je na mieste, pretože ako všetci pracujúci v našej krajine, tak aj učitelia majú právo na oddych po vykonanej práci. A vôbec, prázdniny by nemali byť meradlom pri hodnotení nášho pracovného úsilia. A aby som sa vrátila k položenej otázke o nezaplatení dní, keď sme štrajkovali, tak sme boli prekvapení a vnímali to ako určitý druh trestu v štýle: štrajkujete – nepracujete – nezaslúžite si peniaze.
Vláda prisľúbila zvýšenie platov. Od začiatku tohto školského roka minister Plavčan zvýšil učiteľom plat v priemere o 6 %. Je to podľa vás výsledok verejného tlaku, ktorý ste vytvárali, alebo by k zvýšeniu prišlo aj bez neho? Ako hodnotíte tento ministrov krok?
Náš pán minister sa možno snaží naplniť naše požiadavky v zmysle ľudovej múdrosti o celej ovci a sýtom vlkovi, ale neviem, či mu to uveríme. Možno by to zvýšenie platu malo byť urobené dôstojne a na úrovni, aby sme mali konečne pocit docenenia celou našou spoločnosťou. Už si to zaslúžime. Naša práca je naozaj náročná a to nie sme zamestnaní v ťažkých prevádzkach.
Naša psychika je však vystavená obrovskému tlaku od spoločnosti i od rodičov. Pocit zodpovednosti za to, že sa podieľate na tvarovaní osobnosti každého žiaka je zaväzujúci. A treba mať na pamäti, že aj ministra Plavčana učili nejakí učitelia a určite urobili všetko preto, aby z neho vyrástol vzdelaný a schopný človek.
Ako sa pozeráte na aktuálnu iniciatívu štrajkujúcich učiteľov? Prebiehajúci štrajk má prívlastok stupňujúci. Začal sa 13. septembra počas jednej vyučovacej hodiny. Teraz bude pokračovať 21. septembra a potrvá 2 vyučovacie hodiny.
Hodnotím to pozitívne. Zvolili formu, ktorá vyplýva čiastočne aj z toho, že predsa len zatvoriť školy naraz by mohlo mať negatívny vplyv na chod spoločnosti. A pre ostatné školy je tu šanca, že po počiatočnom váhaní sa postupne môžu do štrajku zapojiť.
Máte na škole odbory? Ste v odboroch aj vy?
Áno, na našej škole odbory sú a pracujú.
Iniciátorom štrajkov je Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU), nemá však podporu odborov. Myslíte si, že by ju odbory mali podporiť?
Keďže sme všetci kolegovia, asi by sme mali viac kooperovať. Možno by to nepôsobilo tak chaoticky a presvedčilo by to väčšinu kolegov v tom, že všetkým zainteresovaným ide o dobrú vec.
Zapojili ste sa vy alebo vaša škola do súčasného štrajku? Aký bol dôvod?
Naša škola sa zatiaľ do štrajku nezapojila, ale verím, že to dlho trvať nebude a zmobilizujeme sa. Keďže je začiatok školského roka, sústredili sme sa viac na jeho organizáciu, aby bolo v škole všetko pripravené na príchod detí, pretože tie sú prvoradé. Verím však, že to dlho trvať nebude a my sa opäť zmobilizujeme a podporíme našich kolegov tak, ako vo februári a aj v minulých rokoch.
Mali by učitelia podľa vás pokračovať v štrajku a trvať na svojich požiadavkách? Je zvolená forma, ktorou ich komunikujete, vhodná?
Áno, určite treba pokračovať v začatej ceste a nedať sa znechutiť a zastrašiť. Naše školstvo sa musí pozbierať a napredovať. K tomu treba vytvoriť reálne podmienky, nielen o nich písať a zavádzať verejnosť.
Je potrebné dotiahnuť do škôl mladých učiteľov zavedením lepších finančných podmienok. Je smutné, keď naši mladí múdri ľudia musia nádenníčiť v cudzine, pretože u nás nemajú pracovné podmienky. A to sa netýka len školstva.
Stretli ste sa na vašej škole (alebo viete o prípadoch z iných škôl) s tlakmi zo strany zriaďovateľa, prípadne riaditeľa, aby ste do štrajku nevstupovali?
Nie, s týmto som sa na našej škole nestretla, práve naopak.
