Tomáš je tam za odmenu a Paška je definitívne out. Takto hodnotí kandidačnú listinu Smeru politológ Grigorij Mesežnikov

0
Prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov (Autor: SITA)

O čom hovorí kandidátna listina Smeru-SD? Našli ste tam nejaké prekvapenie?

Kandidačná listina hovorí o tom, že došlo k zmene v pomere síl medzi jednotlivými skupinami v Smere. Najsilnejšia skupina ostala najsilnejšou ako predtým, v pozícii, ktorá určuje aj politiku strany, aj personálne veci. Ale to, že nekandidujú niektorí poslanci, ktorí boli v končiacom sa volebnom období aktérmi problematických káuz, v prípade Pavla Pašku ide dokonca o človeka, ktorý zohrával významnú úlohu v Smere, svedčí o tom, že skupina okolo neho svoj vplyv oslabila. V rovine prijatia rozhodnutí alebo v rovine schopnosti pritiahnuť ľudí je to stále strana, ktorá má na čele výrazného lídra. Ten určuje správanie sa strany a v tomto sa nič nezmenilo. Zmenil sa len pomer medzi jednotlivými skupinami, ktorých záujmy musí predseda nejakým spôsobom zlaďovať.

Okrem spomínaného Pavla Pašku, chýba vám v menoslove nejaké dôležité meno?

Asi nie. Bolo určite rozumné dať preč ľudí, ktorí spôsobili skutočne výrazné spoločenské kauzy – pani Zmajkovičovú, pána Pašku, jednoducho ľudí, ktorí komplikovali získavanie podpory pre stranu.

Na kandidátke absentujú nové, mienkotvorné osoby, ktoré by mohli vylepšiť imidž strany u niektorých skupín voličov. Prečo je to podľa vás tak? Mám na mysli napríklad ministra Draxlera, ktorý síce nie je členom strany, ale určite mohol mať potenciál pritiahnuť iný typ voliča.

Je to strana, ktorá do kľúčových pozícií nominuje len lojálnych ľudí. Napríklad pri prezidentských voľbách sa to ukázalo, že strana uvažovala len nad straníkmi so stopercentnou lojalitou. A keďže okrem Roberta Fica tam nieže nestraník, ale ani straník nie je, ktorý by mohol konkurovať napríklad Kiskovi alebo iným kandidátom, tak sa nanominoval sám. Ale možno keby nominovali šikovného nestraníka, výsledok mohol byť iný. A toto pokračuje, s výnimkou Lajčáka. Pri oslovení širšieho množstva voličov by sa ale zišli zástupcovia podobného názorového prúdu, problém je však v tom, že Smer tu nekultivuje ľavicové prostredie, neobjavujú sa mienkotvorné ľavicové osobnosti, ktoré nie sú členmi strany. Takých je ale málo. Ide inak o rozdiel napríklad s ďalšou zabetónovanou stranou ako KDH, kde sa predsa len snažia dať širší priestor zástupcom ich názorového smeru, ale pritom nečlenom strany. Toto v Smere stále nefunguje.

Z nových mien je vysoko, na 25.mieste, Erik Tomáš. Čím si zaslúžil takto vysokú pozíciu, ktorá mu bez problémov zaručí zvoliteľné miesto?

Už  ako hovorca ministra vnútra sa prejavoval veľmi oddane, je to podľa mňa aj vzhľadom na jeho ďalšiu prácu istý druh odmeny.

Dobre, ale nie je to žiaden legislatívec, kde vidíte jeho možnú pozíciu po voľbách?

Toto neviem odhadnúť. Ale pozícia jeho bývalého šéfa (minister vnútra R. Kaliňák, dnes Tomáš pracuje priamo u premiéra Fica – poznámka redakcie) je v strane taká silná, že to dokázal presadiť. Ale áno, máte pravdu, že je to nezvyklé. Nepoviem, keby bol významným zástupcom ľavicového názorového prúdu, ktorý naozaj oslovuje špecifickú skupinu voličov, mládež alebo odborníkov, tak to by som ešte bral. Ale on pôsobil v úradnej funkcii hovorcu ministra vnútra… No ale pozícia ministra vnútra, teda Roberta Kaliňáka je v strane taká silná, že dokázal ešte aj teraz odmeniť svojho dlhoročného lojálneho spolupracovníka.

Vráťme sa ešte k Pavlovi Paškovi. Myslíte si, že Smer sa ho definitívne “zbavil” alebo s ním ešte ráta, napríklad do exekutívy?

Je to definitívna rozlúčka. Neviem si vôbec predstaviť, ako by sa mohol reaktivovať. Navyše po ráznom odmietnutí jeho úvah o poste ministra zahraničia priamo v jeho strane. A tá kritika bola nezvykle ostrá.

Na kandidátke nie je ale napríklad ani Anton Martvoň, údajne fotil auto Andreja Kolesíka a dával to médiám. Čo si myslíte o tomto – myslím spôsob potrestania kolegu, respektíve, že takéto veci vstupujú do zostavovania kandidátky?

Nevidím až tak hlboko do ich poslaneckého klubu, registrujem ale, že poslanec Martvoň bol jeden z najaktívnejších. A to je jedno, či súhlasíme s tým, ako vystupoval v parlamente, bol ale naozaj veľmi, veľmi aktívny. Často bol v pléne, aj keď väčšina jeho spolustraníkov tam nebola. Je to pre mňa trošku prekvapujúce, že nejaké osobné problémy spôsobili, že nebol nominovaný, že bol odídený. Ale nevidím do ich vnútorných vzťahov.

Naopak, na kandidátke je niekdajší poslanec Ján Kvorka, ktorého obžalovali zo zločinu obmedzovania osobnej slobody a prečinu ublíženia na zdraví. Súd ho spod obžaloby oslobodil. Nemôže ale toto ublížiť strane, že ťahá hore človeka s takouto minulosťou?

Je to problém, ale zrejme vyhodnotili situáciu tak, že keďže vyšetrovanie sa skončilo tak, ako sa skončilo, tak posilnili pocit, že išlo o nespravodlivé stíhanie. Ale myslím si, že to nie je dobré vysvedčenie pre Smer.

Kto je na kandidátke

1. predseda a premiér Robert Fico

2. minister vnútra Robert Kaliňák

3. šéf parlamentu Peter Pellegrini

4. minister financií Peter Kažimír

5. minister kultúry Marek Maďarič

6. minister životného prostredia Peter Žiga

7. minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nestraník)

8. košický primátor Richard Raši

9. minister dopravy Ján Počiatek

10. minister práce Ján Richter

11. poslanec Juraj Blanár

12. minister obrany Martin Glváč

13. poslanec Jaroslav Baška

14. podpredsedníčka parlamentu Jana Laššáková

15. podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny

16. minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek

17. šéf Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík

18. poslanec Tibor Glenda

19. poslanec Stanislav Kubánek

20. poslanec Vladimír Faič

21. poslanec Dušan Čaplovič

22. poslanec Ján Podmanický

23. štátny tajomník rezortu dopravy Viktor Stromček

24. poslanec Róbert Madej

25. Erik Tomáš, bývalý redaktor Markízy a súčasný riaditeľ komunikačného odboru úradu vlády

Kto chýba

Renáta Zmajkovičová, Mojmír Mamojka, Viera Tomanová, Pavol Paška, Tomáš Borec, Juraj Draxler, Zuzana Zvolenská, Tomáš Malatinský

- Reklama -