Tínedžera odsúdili za vraždu násilného otca. Každý deň pod strechou s násilníkom je hazard so životom ženy aj detí, varuje psychologička

0
Magdaléna Krasulová, klinická psychologička (Autor: PL.sk)

Viete vysvetliť, prečo ženy ostávajú v domácnostiach s násilníkmi? Často to nie je ani o tom, že by nemali kam ísť, krízové centrá avizujú, že týrané ženy sa zvyknú dobrovoľne vracať k tyranom a potom vyhľadávajú ich pomoc zas a znova.

V prvom rade si žena musí uvedomiť závažnosť situácie. Nejedna takáto žena zo  skúseností si myslí, že situácia sa “sama” jej pokojom vyrieši, používa takzvané upokojovanie agresora alebo sa snaží vyhnúť hádke, spraviť to, čo on chce. Toto sú však veľmi krátkodobé a neúčinné spôsoby a stratégie.

Prečo to nefunguje?

Viete, na nenormálne správanie nemôže byť normálna reakcia. Teda ak je muž tyran a násilník a s obeťou zachádza horšie ako so zvieraťom, asi nie je normálne správať sa k nemu potom ústretovo a reagovať milo.

Nie je to normálne, je to  práveže nenormálne. S plnou vážnosťou treba povedať, že každý deň a každá noc s násilníkom a agresorom je veľkým rizikom a hazardovaním s vlastným zdravím, životom a rovnako so zdravím a životom detí.

Áno, aj v prípade Dávida Baka muž týral najskôr manželku, isteže chlapec bol  toho svedkom, čo už samotné zanechá na vývoji stopy, ale to nestačilo a postupne bol násilnícky aj k synovi.

Násilie v partnerských vzťahoch preniká aj do násilia na deťoch. To znamená, že u mužov, ktorí sa dopúšťajú násilia na partnerkách, je veľmi pravdepodobné, že sa násilne budú prejavovať aj voči vlastným deťom, ako sa to stalo v tomto prípade.

Ženy si musia uvedomiť, že násilník zostáva násilníkom, kým sa, samozrejme, nelieči. A bude sa tak správať v každom ďalšom vzťahu a ku každej blízkej osobe. Lebo je jednoducho taký.

Okrem toho skutočnosť, že deti boli alebo sú svedkami násilia medzi rodičmi, má sama osebe na nich veľmi negatívny vplyv.

Hovoríte, že násilník ostáva násilníkom, kým sa nelieči. Keď sa lieči, stane sa nejaký zázrak a rodina sa môže cítiť bezpečnejšie?

Pre mňa ako psychológa je akákoľvek forma psychoterapie vo vzťahu, kde je násilie, prísne kontraindikovaná. Tam môžem povedať len jedno: okamžite nateraz od seba. Ale nelámem tým palicu nad človekom.

Každý sa môže liečiť, pracovať na sebe a zmeniť sa. To však nie je ľahké. Dokonca je to také ťažké, že mnohí radšej uprednostnia ubližovanie najbližším.

Spravidla u násilníka ide o vážny psychický problém, ktorý treba riešiť s odborníkom. Inak ho to skôr či neskôr dobehne, nielen v pocitoch viny a výčitkách svedomia, ale v priamej konfrontácii so zákonom.

Predsa len ak porovnáte súčasnosť so situáciou spred niekoľkých rokov,  nezlepšilo sa to aj  v tomto smere? Nie sú ženy aktívnejšie?

Našťastie, vidieť rozdiel oproti minulosti.

Prax nám denne dokazuje, že ženy sú neraz aktívne a využívajú rôzne stratégie, aby sa bránili násiliu a chránili seba a svoje deti, a častejšie vyhľadajú pomoc, či už formálne napríklad oslovia zamestnávateľa, lekára, vyhľadajú poradenstvo.

Tiež neraz vyhľadajú právnu pomoc, oznámia násilníka na políciu.

Robia aj bezpečnostné opatrenia, odídu z domu, schovajú kľúče od domu, peniaze, doklady, dohodnú si signál či kód, ktorým oznámia, že sú v nebezpečenstve.

Mala som klientku, ktorá bola dohodnutá so susedmi, že ak bude opakovane zhasínať a rozsvecovať svetlo v hornom poschodí, majú volať políciu.

Toto jej nakoniec zachránilo život, pretože po príchode polície mal muž v ruke sekeru a rúbal zábradlie a dvere, aby sa dostal k žene.

Autor: Lucia Balichová

- Reklama -