Podľa prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara sú všetky opatrenia súvisiace so zvýšením stupňa protiteroristickej ochrany iba preventívne, pričom údajne naše inštitúcie nemajú informácie o konkrétnom nebezpečenstve. Prečo teda podľa vás prišiel takýto krok?
Lebo nejde o konkrétne nebezpečenstvo. Keby išlo, nevyhlásili by druhý stupeň, ale tretí. Tretí stupeň je už reálna hrozba.
Ak teda druhý stupeň nie je reálnym nebezpečenstvom, čo teda predstavuje?
Pamätáte si určite minuloročný marec a útoky v Bruseli. Aj vtedy naše bezpečnostné zložky vyhlásili druhý stupeň, ktorý znamená pre bežné obyvateľstvo to, že maximálne zaznamená zvýšený počet príslušníkov polície v miestach so zvýšeným výskytom ľudí – letiská, železničné či autobusové stanice, nákupné centrá a podobne.
Na hraničných priechodoch môže byť zvýšená kontrola, častejšie prehliadky batožiny… Plus napríklad to, že príslušné pracoviská – mám na mysli analytické centrum SIS – v tej chvíli pracujú 24 hodín denne, vyhodnocujú všetky informácie, ktoré prichádzajú. Pred rokom sa to dialo z dôvodu Bruselu, dnes pre udalosti v Španielsku. Súvislosť v takomto konaní je logická, ide o druh prevencie, zvýšenej ostražitosti.
Dá sa ale naozaj veriť tomu, že žiadne indície nie sú? Aj Gašpar hovoril, že spáchanie teroristického trestného činu na území Slovenska je síce málo pravdepodobné, ale nie je to možné vylúčiť. Vy osobne pokojne spávate?
Ja spávam pokojne kedykoľvek. Považujem to za nevhodné šírenie poplašnej správy. Samozrejme, neexistuje vhodné šírenie poplašnej správy… V každom takomto rizikovom prípade sa trošku klameme. Barcelona vyzerá veľmi vzdialene, ale je to len taký pomyselný trik, ktorým sa klameme, že nás sa to netýka. A stále počúvam otázku – a môže sa to stať aj u nás?
A môže?
Samozrejme, že môže, ak budú splnené všetky podmienky. Stačí, keď budú mať (teroristi – poznámka PL.sk) u nás vhodného človeka, ktorý konvertuje na islam, je to militantný magor, zrazu nájde svoje „poslanie“, uverí tomu a bude mať k dispozícii výbušniny, no tak ich použije a odpáli. Prípadne príde komando, ktoré to spraví za neho, a on bude mať na starosti len logistiku. Prečo nie? O to im ide, o šírenie strachu. Starý európsky terorizmus, ako sme poznali ETA v Baskicku alebo IRA – ten mal politické ciele a terorom si chceli vynútiť väčšiu pozornosť a dať väčšiu váhu svojim politickým požiadavkám.
Pri islamistickom terorizme o politické ciele nejde. Ide im o vyvolanie strachu, to je to maximum, čo u nich vidieť. Vyvolať ho v európskych pokojných krajinách, v domácnostiach. A keďže médiá musia o takýchto udalostiach reportovať, o to presne teroristom ide. To potrebujú. Aby sa o nich písalo, aby mohli získavať ďalších ľudí na svoju stranu, ďalších mladých magorov, ktorí sa nevedia vpratať do kože, alebo ich kriminálnikov, ktorí sa chcú takto „vykúpiť“. Vedľajším produktom je totiž náborová činnosť. Pozrite sa, čo sme dokázali, aj vy môžete byť hrdinami, prísť do raja…
Spomínali ste, čo toto opatrenie znamená z pohľadu krajiny, teda hlavne viac policajtov na problematických miestach. Čo však tento druhý stupeň znamená pre občanov? Mali by byť ľudia napríklad obozretnejší a viac si všímať okolie?
Bežných ľudí sa to nijako netýka, to je úloha len bezpečnostných zložiek.
Ale Gašpar spomínal aj konkrétne udalosti, ktoré čakajú Slovensko v najbližšom čase, budú letecké dni, oslavy SNP, Deň Ústavy SR s programom, náboženské sviatky, medzinárodný futbal v Trnave. Je lepšie sa im z pohľadu občana napríklad vyhnúť?
Na toto nikdy nedávam odpoveď. Ľudia sú gramotní, každý sa musí rozhodnúť sám. Niekedy sa naozaj môže stať, že človek je v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, to je karma. Ale to by som bol veľmi cynický. Druhý stupeň jednoducho neznamená reálnu hrozbu. Je to opatrenie na vyššiu mieru obozretnosti. Pri treťom stupni by sa už robili iné opatrenia, až vtedy by ľudia mali zvažovať, či majú vyjsť z domu tam, kde je veľa ľudí, lebo tam je vyššie riziko, ako keby ste pri Dunaji chytali ryby.
Má vôbec zmysel hovoriť o nejakých zvýšených bezpečnostných opatreniach? A čo prinesú v tomto čase, keď sa pri útokoch vo vyspelých krajinách ukázalo, že tajné služby ani netušili o týchto ľuďoch, že boli zradikalizovaní?
Určite sa musí o tom hovoriť a konať, je to povinnosť bezpečnostných zložiek. To nie je žiadna zábava, každý štát musí vykonávať isté opatrenia, a tak úvahy, či je na to dôvod alebo nie je, sú nepodstatné. Druhá vec je schopnosť pokryť takéto prostredie islamistických skupín. Tá nie je stopercentná, hádam ani nie 50-percentná. Je to uzavreté prostredie, do ktorého sa ťažko preniká. Získať informátora zvnútra je prakticky nemožné.
Napríklad vo Francúzsku je to už pár tisíc potenciálnych radikálov, útočníkov, ktorí sú už zaznamenaní, či už pre minulosť, alebo že sa pohybujú v okolí mešít, ktoré sú už spravodajsky rozpracované, lebo sa tam kážu agresívne kázne voči miestnemu obyvateľstvu. Nie je v silách žiadnej spravodajskej služby všetko pokryť 24-hodinovým dohľadom. Aby na každého boli nasadení sledovači, veď na jednu osobu musí byť za jeden deň vyčlenených aj 20 spravodajcov, aby si ich podozriví nevšimli, plus odpočúvanie a tak ďalej. To skrátka nie je možné.
K takýmto útokom bude dochádzať aj v budúcnosti. Riešenie je politické – odstrániť príčiny takýchto javov, a to už nemajú v silách bezpečnostné útvary. A keď štátna politika zlyháva, nevie odstrániť tieto príčiny tam, kde vznikajú, tak to bude pokračovať ďalej. Západ obchoduje vo veľkom so Saudskou Arábiou, a pritom mnohí Saudskoarabi financujú takéto wahhábistické kruhy. Za tieto problémy sú zodpovední západní politici, ktorí k tomu pristupujú v štýle biznis je biznis.
- Reklama -
