Západné médiá sú zaplavené informáciami o chemickom útoku, ktorý sa stal v blízkosti sýrskeho Idlibu. Vina je všeobecne pripisovaná Asadovi. Akú dôležitú, trebárs bežne nespomenutú faktografiu by ste k veci rada dodali? Aké opozičné sily priestor vlastne ovládajú? Zapadala by takáto akcia do kontextu rusko-sýrskych vojenských operácií z posledného obdobia? Čo hovoríte na rôznymi expertmi napadnutú teóriu, s ktorou prišlo Rusko, že bol skrátka len zasiahnutý sklad chemických zbraní držaný povstalcami?
V prvom rade je potrebné si uvedomiť, čo je to vlastne ten Idlib. Provincia na severe Sýrie pri tureckých hraniciach, cez ktoré už roky prúdia džihádisti sem a tam. Celú oblasť, do ktorej sýrsky režim pravidelne vyváža „kapitulovaných“ džihádistov z celej krajiny, dlhodobo ovláda sýrska franšíza Al-Káidy a s ňou spolupracujúce organizácie a skupiny. A práve tie majú aj monopol na informácie. Žiadni nezávislí novinári v oblasti nie sú a ten posledný „nezávislý“ americký novinár, ktorý po boku Al-Káidy pôsobil až do oslobodenia východného Aleppa, fúzatý divoch Bilal Abdul Kareem, sa teraz ocitol na americkom vládnom „kill liste“, zozname, na ktorom sú islamskí extrémisti určení na fyzickú likvidáciu. Slávne píárové „záchranárske“ Biele prilby síce za dokumentárny film o sebe dostali nedávno Oscara, ale ani ich lídri neboli do USA vpustení, takisto pre svoje väzby na teroristov. Inými slovami, prakticky všetko, čo z Idlibu vychádza, informácie, fotky alebo videá, do sveta tak či onak vypúšťa Al-Káida. Neviem, ako vám, ale mne to ako zdroj hodnoverných informácií rozhodne nepríde.
A zatiaľ čo Organizácia pre kontrolu chemických zbraní začala len zháňať dáta a vzorky, Británia hneď po prvých správach o údajnom chemickom útoku rýchlo prišla s tým, že to „nesie rukopis Asadovho režimu“.
Čiže máme tu obohraný scenár, ktorý už sme počas sýrskej vojny videli mnohokrát, tá protiasadovská rezolúcia musela byť azda už vopred pripravená, s ktorou Francúzsko, Británia a USA vyštartovali do Bezpečnostnej rady OSN, hoci museli vedieť, že narazia na veto Ruska a Číny. A keď do toho naraz aj Trump mení rétoriku a myslí si, že po šiestich rokoch vojny, ktorú pomáhal rozpútať jeho predchodca, „má právo brániť sýrsky ľud“, tak je človeku až nevoľno. Takže ďalšie zabíjanie v Sýrii. Nič nové pod slnkom.
Sýrska strana tvrdí, že stíhačky útočili raketami, ktoré ani chemické zbrane niesť nemôžu, Rusi tvrdia, že nálet trafil sklad džihádistov, v ktorom boli chemické zbrane.
Neviem, pre mňa je najdôležitejšia otázka „prečo?, cui bono?“.
OSN na jednej strane potvrdzuje, že Asadov režim odovzdal všetky komponenty potrebné na výrobu chemických zbraní, ale aj keby mu nejaké niekde za nechtami zostali, prečo by ich v čase, keď víťazí, používal a privolával na seba „hnev Západu“? Iste, ak budete mať duševný rozhľad (napríklad) európskych hodnôt, odpoviete, že je to tým, že je Asad predsa mäsiar a vrah.
Stačí ale zložiť klapky z očí a otázka „prečo?“ zostáva. Ponúkajú sa totiž aj iné vysvetlenia.
Trebárs, že chcel „niekto“ americkému ministrovi zahraničia Rexovi Tillersonovi odkázať, že jeho politika, v ktorej už zosadenie Asada „nie je prioritou“, je „veľmi zlá“ a mal by sa „spamätať“. Alebo chcel niekto Američanom odkázať, že ich rozhodnutie prestať dodávať zbrane džihádu bolo idiotské. Alebo chcel niekto „nabúrať“ prebiehajúce konferencie OSN – EÚ, ktoré okrem iného mali na programe otázku rekonštrukcie Sýrie. Alebo chcel niekto napríklad odviesť pozornosť od skutočnosti, že americká „koalícia proti Daešu“ (vrátane spomínaných Britov) len za marec pozabíjala v Iraku a Sýrii najmenej 1 484 civilistov… Mimochodom, keď americký Newsweek zverejnil tieto údaje, zdôraznil, že Trump už zabíja viac ľudí než Rusi. Ako keby to bola nejaká súťaž… Je to celé na hlavu.
Takže keď to zhrniem. Áno, v Idlibe sa niečo stalo, počkajme si však na to, či to bol naozaj sýrsky útok, výbuch džihádistickej chemičky alebo len neuveriteľne morbídne píárové cvičenia. Keď som pri tom, tak katarská Al-Džazíra, hlásna trúba režimu, ktorý džihád v Sýrii usilovne podporuje, už druhý deň dáva onen „chemický útok“ do úvodzoviek. To nie je len tak samo od seba.
Deň pred touto udalosťou sa prihodil teroristický útok v Petrohrade, ktorý zrejme spáchal moslim zo Strednej Ázie. Najprv, ako vnímate úvahy, že Putinovi sa vlastne taký útok hodí, lebo môže odvrátiť pozornosť od nespokojnosti ruských občanov s ekonomickou situáciou a mierou korupcie? Dokonca bolo naznačené, že za útokom na metro stáli priamo ruské tajné služby. A ďalej… V českých novinách padlo zaujímavé prirovnanie, že Stredná Ázia predstavuje pre Rusko rovnaký problém ako pre nás moslimovia z Afriky a Blízkeho východu. Možno to brať vážne?
Teroristické útoky v Rusku nie sú ničím novým, ich počiatky súvisia s brutálnymi „čečenskými vojnami“ a snahou islamistov premeniť Kaukaz v akýsi wahhábistický emirát. Stačí náhodne spomenúť Beslan, divadlo na Dubrovke alebo napríklad stanicu vo Volgograde. A takisto je fakt, že prestrelky s džihádistami na Kaukaze hlásia ruské médiá hádam každý druhý deň, takže sa dá hovoriť o „regulárnej“ guerillovej vojne. Je to pre Rusko určite veľký problém, ktorého uspokojivé riešenie sa zdá byť, ostatne ako v každej „vojne proti terorizmu“, skôr chimérnym než nejako pravdepodobným. Nehovoriac o predstave, že by sa do Ruska vrátili ony zhruba dve tisícky džihádistov s ruským občianstvom, ktorí získavajú ďalšie a ďalšie bojové skúsenosti v radoch Al-Káidy, Daeša a ďalších teroristických skupín v Sýrii.
Teroristický útok v Petrohrade podľa všetkého len zosilnie nacionalistické a xenofóbne nálady Rusov voči ľuďom zo Strednej Ázie, čo tradične multietnickú spoločnosť Ruskej federácie na jednej strane len ďalej polarizuje, ale na strane druhej prináša rad ťažko riešiteľných „prevádzkových“ otázok. Veď zhruba štyri milióny gastarbeiterov zo Strednej Ázie v Rusku zaisťujú tie najhoršie platené práce. A čo by si tam bez nich v prípade nejakých plošných „protiteroristických“ obmedzení počali?
Úvahy Garryho Kasparova a ďalších ruských opozičníkov o tom, že sa mŕtvi v petrohradskom metre Putinovi azda nejako hodia, sú vcelku očakávateľné, pretože Kasparov a spol. nenechajú na Putinovi niť suchú, ani keď ich spoluobčania umierajú v metre. Avšak bez vetra sa ani lístok nepohne, rovnako ako napríklad „sedí“ tvrdenie, že sa Bushovi hodil 11. september na rozpútanie agresie proti Iraku, začatie špicľovania a obmedzovanie občianskych práv a slobôd. Koniec koncov, v politike sa na nejaké veľké city a morálku nikdy nehrá.
Vcelku ma ale bavia argumenty niektorých, i českých, „expertov“, podľa ktorých bol tento teroristický útok pomstou džihádu za Sýriu, hoci terorizmus bol v Rusku už pred Sýriou, a tá istá partia „expertov“ sama od seba jedným dychom dodáva, že Rusko v Sýrii predsa proti teroristom vôbec nebojuje („To robíme len my Západ!“) a sústredí sa len na tú našu „umiernenú opozíciu“. Z toho by potom však vyplývalo, že naša „umiernená opozícia“ sú vlastne demokrati a feministi, ktorí sa však teroristickými metódami pomstia za to, že Rusko bojuje proti nim a nebojuje proti teroristom… Na hlavu.
Bizarné mi ale prišlo, že sa všetky české médiá ako čert krížu v súvislosti s Petrohradom vyhýbali pojmu „terorizmus“ a museli ho použiť až vo chvíli, keď citovali Trumpovu kondolenciu, ktorá o ňom hovorila bez obalu. Trápne.
Ako to vlastne vyzerá s oslobodzovaním Mosulu? Nejako sa o tom nehovorí. Ešte nie je oslobodený?
Úprimne povedané, netuším, ako to vyzerá s oslobodzovaním Mosulu. Z jednej strany prichádzajú správy o razantnom postupe útočiacich síl, zo stredu potom zvesti o masakroch civilistov rukami útočiacich aj Daeša a z ďalšej strany tí, ktorí mali to šťastie a z mesta dokázali utiecť, rozprávajú o totálnej deštrukcii a hádam až kobercových náletoch amerických a iných síl, ktoré mesto zrovnajú so zemou aj s ľuďmi v domoch. Ak Západ tvrdil, že Rusi vo východnom Aleppe páchajú vojnové zločiny, potom nie je jasné, ako nazvať to, čo sa odohráva v Mosule. O nejakej „čistej“ vojne, ako Washington vždy opisoval svoju irackú agresiu, sa ale hovoriť určite nedá.
Pomalý postup irackých, amerických, kurdských a iných síl pritom súvisí nielen s tým, že sa Daeš bráni urputnejšie, než sa asi pôvodne očakávalo, alebo že používa civilistov ako živé štíty, ale hlavne s tým, že „okolo Mosulu“ sa rozohráva boj o budúcnosť Iraku.
Iracká vláda tvrdí, že na svojom území americké jednotky chcieť nebude, Američania tvrdia, že tam zostanú a v hojnejšom počte ako dnes, pretože vraj síce „nechcú irackú ropu“, ale zato by radi priškrtili vplyv šiitského Iránu v Iraku, zatiaľ čo Bagdad netuší, čo si počať s asi stovkou tisíc bojovníkov rôznych šiitských ozbrojených zoskupení, ktorí rovnako ako Kurdi kolíkujú po Iraku rôzne svoje „claimy“. Situácia je úplne neprehľadná a oslobodenie Mosulu nie je aktuálne tou najväčšou prioritou všetkých zúčastnených, tou je získanie čo najvýhodnejšieho pozičného postavenia pre ďalšie boje.
Možno pribudne do Prahy významná inštitúcia Central European University, ktorú prevádzkuje George Soros. Máte radosť?
Bola by to fakt bomba, pretože sami máme mimovládok prisatých na vládu, štát a štátnu správu málo, a tak nutne potrebujeme čerstvú „slniečkarsku“ krv z celého sveta. Ak sa Soros so svojimi sorosčatami naozaj presťahuje do Prahy, čakajme eskaláciu vymývania mozgov. Chápem ale niektorých politikov, že na niečo podobné prikyvujú, pretože si asi predstavujú, že pre seba získajú ďalšie hlasy, a tým aj akoby vplyvnú podporu. V očiach normálnych ľudí tým ale zrejme prehrajú.
- Reklama -
