Taliansky veľvyslanec exkluzívne: Ostro sme vystupovali proti zvrhnutiu Kaddáfiho. Situácia sa stala neprehľadnou a teraz čelíme masovej migrácii

14.7.2017 19:00

ROZHOVOR Vôbec si nemyslí, že talianska ekonomika je na tom tak zle, ako sa dozvedáme z médií. Práve naopak. Problém však vidí v nekontrolovanom prívale utečencov do Európy, ktorých prvou zastávkou na ceste za šťastím na starom kontinente je práve Taliansko. Avšak nielen o migračnej kríze či ekonomických vyhliadkach svojej vlasti porozprával Parlamentným listom v exkluzívnom rozhovore mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Talianskej republiky na Slovensku Gabrielle Meucci.

Taliansky veľvyslanec exkluzívne: Ostro sme vystupovali proti zvrhnutiu Kaddáfiho. Situácia sa stala neprehľadnou a teraz čelíme masovej migrácii
Foto: TASR
Popis: Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Talianskej republiky v SR Gabriele Meucci počas nástupnej audiencie u prezidenta
Kedy sa začala vaša diplomatická misia tu na Slovensku a ako sa vám zatiaľ u nás páči? Aké ciele ste si vytýčili na začiatku svojho pôsobenia na Slovensku?
 
Začal som v januári tohto roka, čiže mám za sebou, takpovediac, svoj prvý semester. Nazval by som to adaptačným obdobím. Prišiel som v čase najtuhšej zimy, no teraz, keď už je počasie krajšie a vľúdnejšie, mám už možnosť lepšie spoznať a vychutnať si krásy Bratislavy, respektíve Slovenska.
 
V každom prípade, Slovensko ako krajina mi prišlo atraktívne od samého začiatku.
 
Vaša vlasť má to privilégium byť predsedajúcou krajinou G7 pre rok 2017. Ako zatiaľ zvláda Taliansko toto predsedníctvo z vášho pohľadu?
 
Predsedať združeniu G7 v tomto roku je podľa mňa tak trochu špecifické, pretože politický svet je momentálne v hektickej dobe.
 
Či už sa bavíme o tom, že úradu sa chopil nový americký prezident Donald Trump, ale rovnako Francúzi majú nového prezidenta, ďalej Nemecko onedlho čakajú dôležité voľby... Čiže nie je jednoduché zastávať líderský post v takom nesmierne rýchlo sa meniacom prostredí.  
 
Ako sme mohli vidieť na poslednom summite v Taormine na Sicílii (26. a  27. mája, pozn. red.), bolo dosť ťažké nájsť zhodu pri mnohých témach a otázkach. Predovšetkým čo sa týka životného prostredia. Toto je dosť horúca téma. 
 
Celkovo je v tomto období dosť ťažké predvídať budúcnosť, no cieľom a prioritou nášho predsedníctva by malo byť zachovanie stability tak, aby sme procesom nechali pokiaľ možno čo najplynulejší priebeh.
Iste, aj my sa občas pýtame, či má zoskupenie G7 význam, pričom odpoveď mohol ponúknuť už najbližší summit G20.
 
Pretože založenie G7 prišlo v čase, keď svetu vládla westernizácia. Zato G20 je už potomkom postglobalizačnej éry.
 
Otázkou je, ako dokážeme postupovať. Či s väčším akcentom na západnú víziu sveta alebo si budeme musieť adoptovať rôznorodú, teda globálnejšiu víziu. A práve G20 predstavuje skôr globálnejší pohľad.  

Zo stretnutia vysokých štátnikov v rámci podujatia G7 v sicílskej Taormine. Zdroj: Facebook, Taormina

Taliansko sa dlhodobo borí s väčšími či menšími finančnými problémami, pričom sa zdá, že ekonomika tiež nie je v ideálnej kondícii. Koniec koncov, len pred pár dňami prebehli médiami správy, že ďalšie dve menšie banky v krajine (Veneto Banca a Banca Popolare di Vicenza) potrebujú vládnu pomoc. Prečo sa neustále vynárajú problémy tohto charakteru a čo je dôležitejšie, aké riešenia by sa mali vykonať, aby sa takýto scenár, ideálne, už nezopakoval?

Pozrite sa na tento graf Eurostatu (veľvyslanec podáva vytlačený graf). Ako vidíte, je na ňom zobrazená štátna pomoc bankám v danej krajine, pričom peniaze išli, logicky, zo štátneho rozpočtu. Pre porovnanie, Nemecko dostalo medzi krízovými rokmi 2007 – 14 finančnú podporu v objeme 262 miliárd eur.

Britské banky získali 207 miliárd eur.

Naproti tomu talianske banky získali od štátu len 4 miliardy eur. Ako vidíte, naše banky sme verejnými financiami takmer vôbec nepodporovali, pričom aktuálne máme krízu v dvoch menších bankách.

No nepoužívali sme peniaze daňových poplatníkov vo vysokých objemoch, tak ako to urobili iné veľké európske krajiny.

Jasné, že máme problém, keď sme sa snažili pomôcť si sami. Čiže určite by som to nevidel tak, že máme nestabilný systém, skôr naopak.

Fakt však je, že keď nafúknete správy a informácie tohto charakteru, vyvoláte na trhu nestabilitu a talianska vláda bude mať väčší problém predať obligácie na otvorenom finančnom  trhu. Takže budeme musieť platiť vyššie úrokové sadzby, pokiaľ tu bude nestabilita.
 
No celková situácia a realita rozhodne nie je taká dramatická, ako ju vykresľujú médiá. Hlavnú rolu tu zohrávajú finančné špekulácie, ktorým takáto atmosféra nestability a strachu evidentne nahráva.
 
Veď si len zoberme, že jedným z hlavných nákupcov talianskych verejných obligácií sú nemecké penzijné fondy. To, myslím, dáva jasnú odpoveď na otázku, či je Taliansko v tejto problematike spoľahlivou krajinou.

Skúsme teraz prebrať inú tému, ktorá je takisto v médiách prakticky na dennom poriadku, a to utečeneckú krízu. Taliansko má dlhodobo veľký problém s prívalom utečencov na pobrežie, v posledných týždňoch sa spomína najmä ťažká situácia v mestečku Ventimiglia neďaleko hraníc s Francúzskom. Samozrejme, nejde však len o problém Ventimiglie, ale celého Talianska, v širšom kontexte možno až celej Európy. V každom prípade, ako zvládnuť súčasnú krízu, prípadne aké kroky podniknúť, aby sa veci vyriešili?

Očividne čelíme masovej migrácii na talianske územie. Ide najmä o ľudí prichádzajúcich zo západnej a strednej Afriky, kde sú tamojšie režimy nefunkčné. Ide o bývalé európske kolónie, ktoré však neboli talianskymi kolóniami. Rovnako tak je tu dôležitý faktor zvrhnutia Kaddáfího vlády v Líbyi.
 
Tu chcem podotknúť, že Taliansko ostro vystupovalo proti vojenskému zásahu v Líbyi, aj keď napokon zasiahlo. Všetci vieme, ako to následne v Líbyi pokračovalo, chaos, puč, povstania. Situácia sa skrátka stala neprehľadnou.

Gabrielle Meucci. Zdroj: mr

To, čo tu máme teraz, je dobre organizovaná pašerácka sieť, ktorá si účtuje od ľudí obrovské sumy za to, aby im pomohla dostať sa z ich domoviny do Európy. Áno, niektorí z týchto ľudí isto pochádzajú a prichádzajú z nebezpečných miest, kde zúri ozbrojený konflikt.
 
Drvivá väčšina sú však ekonomickí migranti. A to, čo sa momentálne deje, je miestami až tragikomické. Máte totiž záchranné akcie pod hlavičkou EÚ a námorných síl, ktoré majú isté presne stanovené pravidlá. Napr. nemôžete ísť so svojimi plavidlami príliš blízko k pobrežiu Líbye a mali by ste sa držať skôr pri európskych brehoch.
 
A na druhej strane tu máme veľké číslo, tak odoka poviem 20 – 30 súkromných lodí, ktoré sú vlastnené alebo prenajaté tzv. mimovládnymi organizáciami, pričom podľa istých informácií chodia tieto lode aj do líbyjských vôd a v médiách sa dokonca objavili informácie, že tieto lode sú v telefonickom kontakte s pašerákmi.
 
Lebo je pravda, že z ničoho nič sa zrazu (tieto lode) objavia v správny čas na správnom mieste, keď prichádza nejakých 600 ľudí na gumených člnoch. Viac než tretina týchto ekonomických migrantov prichádza z oblasti veľmi blízko líbyjským hraniciam aj za pomoci týchto neziskoviek.
 
Nevieme, prečo chcú ísť väčšinou práve do Talianska. Rozhodne to pre nich nie je najbližšia destinácia. Väčšinou smerujú do štátov, kde môžu nájsť prácu, a hlavne kde už žije ich rodina, prípadne priatelia.
 
No je jasné, že bez medzinárodnej pomoci túto krízu nezvládneme. Pre názor talianskej verejnosti je veľmi dôležitý signál zo strany EÚ, že v riešení tejto krízy nezostaneme sami.
Ľudia u nás sa pýtajú, prečo my máme dodržiavať európske normy v oblasti financií, zatiaľ čo iné krajiny odmietajú rešpektovať dohody o migrácii?
 
Samozrejme, migračná kríza pohlcuje tiež veľa verejných financií. Bavíme sa o miliónoch eur vynaložených na pomoc.
 
Aj napriek tomu, ak tu máme krízu takýchto rozmerov, je v každom prípade smutné, ak naši susedia uzatvárajú svoje hranice. Aký to má zmysel? Počul som v niektorých štátoch vetu typu: „Musíme Talianom pomôcť ubrániť ich hranice.“
 
Čo si máme predstaviť pod pojmom „ubrániť“? To akože budeme do týchto ľudí strieľať? Alebo necháme ich člny potopiť sa? To predsa nejde... Jednoducho musíte týchto ľudí vytiahnuť na pevninu a umiestniť ich na miesto, kde sa môžu umyť, najesť a vyspať. To však nie je konečné rozhodnutie.
 
V prvom rade treba zastaviť proces pašovania ľudí a tiež presvedčiť Líbyu, aby prísnejšie kontrolovala svoje pobrežie.

Muammar Kaddáfí (na snímke z roku 1987) vládol Líbyi tvrdou rukou. Obyvatelia však z krajiny do Európy neutekali. Zdroj: TASR

Podobný problém, hoci oveľa menšieho rozsahu, sme zažívali aj v 90. rokoch pri kríze na Balkáne, keď sa ľudia z Albánska snažili dostať do Talianska, pričom vzájomná úzka spolupráca s našimi albánskymi kolegami znamenala, že aj talianske lode niekoľko rokov kontrolovali albánske vody.
 
Dokonca po 500 metroch od albánskych brehov mohli vtedy naše lode zastavovať člny a v drvivej miere sa darilo zabraňovať prenikaniu cudzích lodí do medzinárodných vôd. Iste, zopár lodiam sa určite podarilo počas noci v tme polícii uniknúť, no celkovo to bola veľmi úspešná kooperácia.
 
Aby som sa ale vrátil k súčasnosti, prevádzačské gangy sú veľmi dobre organizované a už vopred svojich klientov inštruujú, aby zlikvidovali všetky svoje doklady predtým, ako dorazia na pevninu (v Európe). Čiže to trvá mesiace, kým sa presne identifikuje konkrétny človek.
 
Pochopiteľne, mnohí z migrantov tvrdia, že sú neplnoletí, aby mali zabezpečenú vyššiu mieru ochrany. Plus tvrdia, že pochádzajú z krajín, kde zúri vojna, aby boli klasifikovaní ako utečenci. Väčšinou však pochádzajú z iných štátov. Takže na proces identifikácie je potrebná aj pomoc medzištátnych orgánov a ambasád daných afrických štátov.
 
Je však jasné, že od malej africkej ambasády nemôžeme chcieť, aby pružne zvládla nával v počte trebárs 6 000 identifikácií osôb, ktoré možno ani nie sú reálne obyvateľmi predmetnej  krajiny.
 
A v neposlednom  rade treba  poznamenať, že v Taliansku máte na základe ústavy zabezpečenú slobodu pohybu. V niektorých krajinách to platí len do istej miery, napríklad v tom zmysle, že sa síce môžete voľne pohybovať, no iba v istom vymedzenom priestore. U nás to tak nefunguje.
 
Môžete umiestniť migrantov do ubytovacieho zariadenia, no nemôžete nikomu zabrániť v tom, aby sa voľne pohyboval ďalej po krajine. Osobnú slobodu môže obmedziť len sudca.
 
Samozrejme, pokiaľ chcú, môžu zostať aj v ubytovacom centre, no ak chcú ďalej putovať do svojej cieľovej destinácie, platí tu sloboda pohybu. Sú to predsa ľudia, ktorí majú tiež svoje túžby, ciele a priania.

Zdroj: Youtube

Ak sa bavíme o talianskej politickej scéne, tak v decembri utrpel vtedajší premiér Matteo Renzi porážku v referende, ktorým chcel pozmeniť znenie ústavy, a ako dôsledok tohto volebného neúspechu sa rozhodol odstúpiť z funkcie. Ako hodnotíte s odstupom polroka toto Renziho rozhodnutie a ako hodnotíte celé jeho obdobie v úrade premiéra?  

Ako taliansky veľvyslanec na Slovensku nechcem komentovať vnútroštátne záležitosti Talianska, nie je to náplň mojej práce.

Čiže predpokladám, že nemôžete komentovať asi ani záležitosti okolo Renziho nástupcu Paola Gentiloniho...

Pochopiteľne, že nemôžem komentovať takéto veci, no fakt je, že momentálne je situácia na talianskej politickej scéne značne premenlivá a stále sa vedie množstvo dôležitých diskusií, pretože sa musí dosiahnuť politický konsenzus.

Čo však môžem spomenúť, je, že až pokým nezasadol na premiérsku stoličku, bol Gentiloni ministrom zahraničných vecí, pričom v prieskumoch spred pár mesiacov dosahoval slušné výsledky popularity. Široká verejnosť oceňuje jeho sebaprezentáciu, nesnaží sa za každú cenu tlačiť pred médiá.

Naopak, skôr si drží diskrétny odstup a ľuďom sa takýto prístup pozdáva. Na nejaké šoumenstvo nie sú zvedaví, čo ich zaujíma, je profesionalita a tvrdá práca. A zatiaľ sa zdá, že túto predstavu a rolu Gentiloni napĺňa.   

Dotknime sa aj vzájomných obchodných vzťahov. V akých oblastiach najviac prekvitá biznis medzi oboma krajinami?

Taliansky obchod je vo veľkej miere založený na priemyselných strojoch. Taliansko je silné aj v produkcii poľnohospodárskych strojov. Sú tu vyvinuté aj vzájomné obchodné väzby v rámci potravinárskeho priemyslu, no v porovnaní so spomínanými priemyselnými zariadeniami ide len o malú časť.

Veľmi zaujímavá je tiež oblasť investícií. VÚB banka, ktorá je jednou z kľúčových finančných domov na Slovensku, má taliansku matku. Vo všeobecnosti však platí, že by sme chceli tak zvýšiť objem investícií, ako aj prehĺbiť obchodné väzby. 

Ak sa bavíme o najslávnejších Slovákoch súčasnosti z hľadiska globálnej popularity, tak s najväčšou pravdepodobnosťou by sme dospeli k dvom menám, cyklista Peter Sagan a futbalista Marek Hamšík. Obaja športovci sú pritom veľmi úzko spätí práve s Talianskom, keďže pôsobili, lepšie povedané, v prípade Hamšíka stále pôsobia, na Apeninskom polostrove. Vo vašej domovine sú preto neskutočne populárni. Mali ste už možnosť stretnúť sa s niektorým z nich?

Nemal som zatiaľ túto možnosť, no verím, že v budúcnosti sa mi táto šanca naskytne. Predsa len, som tu zatiaľ len prvý polrok. Samozrejme, futbal je v Taliansku športom číslo 1, čiže aj Hamšíkova popularita naprieč krajinou je väčšia. V mojej domovine ho pozná naozaj takmer každý.

Aj cyklistika je v mojej vlasti sledovaná a Saganovo meno by nepochybne poznali mnohí ľudia. Hamšík a futbalisti celkovo sú však ešte o stupienok vyššie.

Marek Hamšík hráva v Taliansku už od roku 2004 a predovšetkým v okolí Neapola je doslova polobohom, čo dokazuje aj táto nová maľba na jednom z obytných domov v meste. Zdroj: Facebook

Taliani bývajú vykresľovaní ako temperamentný národ s tým, že obyvatelia Apeninského polostrova nemajú problém dať priechod svojim emóciám. Je to reálny obraz typického Taliana? Ak by ste mali porovnať Slovákov a Talianov, čo pozitívne by si Slováci mali vziať od vašich krajanov a naopak, čo pozitívne, prípadne inšpiratívne, by si mohli vziať Taliani od Slovákov?

Viete, veľmi dobre poznám Prahu. Teraz si asi vravíte, prečo sem pletiem Prahu, však (smiech)?

Ide o to, že  som tam strávil istý čas, a keď sa bavíte o téme priateľstva a nadviazania priateľských vzťahov, tak som počul zvesti, že v českej metropole je dosť ťažké nájsť si dobrých kamarátov, s ktorými máte šancu byť si blízki.

A keď takých nájdete, tak zistíte, že nie sú z Prahy, ale že sú to vlastne Slováci. Takže to len tak na odľahčenie (úsmev). Samozrejme, je to predovšetkým vtip, takže to tvrdenie treba aj tak brať.

Ak sa však bavíme o Taliansku, tak sme veľkou krajinou, ktorá sa rozprestiera od Dolomitov až po Líbyjské more. A máte tu veľké množstvo postojov, názorov a kultúr. Takže čo je to potom vlastne tá talianska mentalita? 

Iste, najznámejším talianskym postojom je ten z juhu. Na druhej strane, mentalita ľudí zo severu Talianska je úplne odlišná od tej z juhu.

Pravda však je, že tak Slováci, ako aj Taliani dokážu relatívne ľahko dať najavo svoje emócie a pocity. Čo však považujem za oveľa dôležitejšie, je to, že Slováci rovnako ako Taliani nepestujú v sebe názor, že sú stredobodom vesmíru.

A to je veľmi zdravý prístup, keď si nemyslíte, že ste niečo viac ako ostatní. Sme rovnako dobrí ako všetci ostatní. A to oceňujem aj pri rokovaní s mojimi slovenskými kolegami, keď máme o sebe rovnakú mienku.

Určite nezastávam názor, že niekto by sa mal vyvyšovať nad ostatných. Či už na základe rozlohy, kultúry, histórie, alebo ekonomiky. Seberovný prístup je základ. A to sa mi na Slovákoch veľmi páči.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: mr
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Samson pre PL:  Voliči AfD sa odmietajú vzdať Európy bez boja. Nie sú to neonacisti. Užšie jadro by znamenalo koniec Európskej únie

6:00 Samson pre PL: Voliči AfD sa odmietajú vzdať Európy bez boja. Nie sú to neonacisti. Užšie jadro by znamenalo koniec Európskej únie

ROZHOVOR Nemci si zvolia nové zloženie parlamentu. Angela Merkelová si zrejme ide po štvrté volebné …