Pred pár mesiacmi ste sa stali otcom. Aký to je pocit?
Je to obrovská zmena. Platí, čo sa hovorí, že to človeku zmení život. Kamaráti mi vtipne hovoria, že v mojich 47 rokoch mám syna a vnuka zároveň. Považujem to však za zázrak a som veľmi šťastný.
Na slovenskej politickej scéne sa po vás zľahla zem. V novembri minulého roka ste predstavili stranu TOSKA, ktorú chcete zakladať. V akom je to vlastne štádiu?
Bolo mojím zámerom ohlásiť tú stranu, že ju chcem založiť, aby som dal ľuďom jasne najavo, že to plánujem, a aby som neostal úplne ticho, ale potom som mal presne v pláne sa stiahnuť a pripravovať obsah, a hľadať riešenia, ako najlepšie sa dopracovať k pozícii strany, či už je to otázka zberania podpisov, alebo spájania. Veci sa každým dňom v politike menia. Som v situácii, keď mám oslovených ľudí, s ktorými by som chcel pracovať, a mám pripravené aj základné programové tézy. V tejto chvíli doťahujem iba to, kedy a v akom čase by sme tú stranu ohlásili. Samozrejme, cestujem po Slovensku a rozprávam sa s ľuďmi, ktorí by boli ochotní spolupracovať.
Môžete nám povedať aj konkrétne mená?
V tejto chvíli naozaj nie. Nie som ešte v tom štádiu, aby som hovoril mená. Tu nejde ani tak o tajnostkárstvo ako o pragmatickú pozíciu, pretože je naozaj veľmi zložité presvedčiť človeka, ktorý zrovna nie je poslancom národnej rady, aby vstúpil do politiky. Nie sú to jednoduché rozhodnutia, pretože v tej politike strácate napríklad súkromie. Po tom, čo sa stalo aj so Sieťou, sú ľudia veľmi opatrní. Preto sa snažím s tými ľuďmi hovoriť, pričom ich predstavím až spolu so stranou. Časť ľudí však bude známa a časť menej známa. Rozhodne však môžem povedať, že to budú v rámci politiky nové tváre.
V novembri ste hovorili, že do konca apríla by ste mohli mať vyzbierané podpisy na založenie strany. Ako ste na tom?
Sú dva rozmery. Jeden je zber podpisov a druhý je možno iná cesta – spájaním strán. To je otázka, ktorú teraz momentálne zvažujem. Zatiaľ je to v úvahách, pretože na Slovensku máme 155 politických strán a stále vzniká nejaká nová strana. Je to už frustrujúce. Povedal som si, či by skôr nemalo byť cieľom niečo nové, ale aj spájať.
Po cestách po Slovensku som pochopil jednu dôležitú vec – je tu veľa malých strán, ktoré kedysi boli nádejou pre množstvo zaujímavých ľudí zdola a tí ľudia už nechcú prestupovať do ďalších strán alebo tancovať medzi stranami. Už sú trochu aj frustrovaní, ale tí ľudia tam sú, mnohí chcú pracovať a stále veria, že sa dá niečo zmeniť. To bol pre mňa taký zvláštny fenomén, uvedomil som si, že je množstvo ľudí, ktorí sú členmi maličkých strán, ktoré neboli úspešné vo voľbách, ale sú to veľmi milí a dobrí ľudia, ktorí nemajú žiadne kauzy. S takýmito ľuďmi sa stretávam a uvidím, čo vymyslím, buď sa rozhodneme, že budeme zbierať podpisy, alebo sa rozhodnem pre inú cestu.
Vylučujete, že by ste sa spojili s nejakou známou stranou?
V tejto chvíli áno.
Pred pár mesiacmi ste dostali ponuku aj od Alojza Hlinu na post vo vedení KDH. Hlina pred pár dňami dokonca povedal, že ste u nich stále vítaný a stále to nie je uzavreté, pričom v predsedníctve sú dve miesta neobsadené.
Ja v politike nikdy nehovorím nikdy. Život človeka sa mení zásadným spôsobom. Ja som primátor krajského mesta, pričom mám obrovské množstvo práce, takže keď chodím po Slovensku, chodím vo svojom voľnom čase, aby ma nikto nemohol obviniť, že zneužívam mestské peniaze na budovanie strany. Prirodzene sa každý deň tá situácia nejako vyvíja a ja nad tým premýšľam. Ja si ponuku pána Hlinu naozaj vážim a KDH je pre mňa pevná a konzervatívna strana, ktorej držím veľmi palce.
To, čo mňa ale drží na tej ceste samostatnosti, je skrátka vízia krajiny, kde sa moc a peniaze presunú z bratislavského centra do regiónov. Cítim, že zatiaľ toto nie je kľúčová agenda ani pre KDH a ani pre iné strany. Keby som išiel do KDH, tak by som sa rozhodol hrať len sám za seba, že vstúpim do strany, vďaka ktorej sa dostanem do parlamentu. Aj keď budú ľudia hovoriť, že moja vízia je zatiaľ neuchopiteľná, tak pre mňa je to moja vízia, ktorú si chcem koordinovať a riadiť sám. Preto nechcem prijímať zatiaľ túto ponuku, lebo verím vízii, ktorú mám.
Vyhranili ste sa pravicovo konzervatívne. Na tej pravici je to však tak veľmi fragmentované a rozbité… Potrebovala by tá pravica nového lídra? Povedali ste, že nechcete byť spasiteľ a záchranca pravice.
Ja chcem byť líder, ale nie spasiteľ a záchranca pravice. Líderstvo je iná vec. Ide o to, že keď presvedčíte veľkú skupinu ľudí, že máte nejakú víziu, tak vtedy ste lídrom tým, že ich vediete. Spasiteľstvo som myslel tým, že nie je to tak, že dobrý deň, ja teraz spasím celú pravicu a všetko to tu vyriešim. Chcem byť prirodzeným lídrom, ale nie v zmysle mena, ale v zmysle príbehu a vízie, ktorú chcem ponúknuť.
Tento boj o líderstvo je oveľa ťažší, pretože nejde o osobnú popularitu, ale o myšlienky, ktoré majú zaujať voličov. Mal som a aj mám tú ambíciu, hoci sa z toho všetci smiali, že by som rád s novou stranou uspel vo voľbách a vládol. To je normálna predstava každého politika, že by chcel vládnuť.
Vy ste dokonca povedali, že vo voľbách chcete mať 30 %, aby ste zmenili Slovensko. Je to reálne?
Človek by si mal vždy klásť čo najvyššie ciele a mal by veriť tomu, čo chce. Nech sa akokoľvek zdá tá moja predstava prehnaná, tak ja som tým chcel akurát povedať, že s takýmito číslami sa reálne dá robiť reforma a uskutočniť vízia. Ísť do politiky a zakladať stranu, ktorá bude mať päť alebo šesť percent, tak tam ťažko môžete realizovať nejakú víziu. Preto si človek dáva možno aj na úvod pre niekoho smiešne ciele, ale keď verím tomu, že tá vízia v konečnom dôsledku pomôže našej krajine a ľuďom, tak si myslím, že máme čas, aby sme ich presvedčili.
Ja tvrdím, že revolúcia v tejto krajine nebude. To, že sú v tejto krajine protikorupčné pochody, je fajn, ale určite si nemyslím, že toto zmení politické pomery na Slovensku, pretože to by muselo vyjsť do ulíc stotisíc ľudí. Na revolúciu to nevyzerá, plus je tu evolúcia, ktorá bude, prirodzene, znamenať aj to, že Robert Fico a aj Smer začínajú byť unavení z vládnutia. Vidno, že ich vládnutie sa vymyká spod kontroly a že sa im stále horšie komunikuje v koalícii. Som presvedčený, že bude nutné a prirodzené vymeniť súčasnú vládu a Smer prirodzeným spôsobom. Nemôžu tu vládnuť dvadsať rokov. Na to nemajú energiu a ani silu. Snažím sa pripraviť tak, aby ľudia uverili, že dokážeme vládnuť, nielen vyhrať voľby. Dnes si veľa ľudí nevie predstaviť, kto by mohol vládnuť, a aj keby chceli vymeniť Fica, tak nevidia alternatívu.
Vaša vízia je však pre bežných ľudí veľmi komplikovaná. Hovoríte o decentralizácii, zmene žúp či zmene volebného systému. Keď chodíte po Slovensku, nestretávate sa s tým, že ľuďom chýbajú, naopak, také sociálne témy?
Čím viac sa s ľuďmi o tom rozprávam, tým viacej chápu, o čo mi vlastne ide, pretože idem na dreň tej veci. Hovorím napríklad svoj vlastný príbeh z „primátorovania“ krajskému mestu. Ľudia začínajú chápať, keď im napríklad poviete, že si myslíte, že by sa mal urobiť poriadok vo fungovaní štátu tak, aby bolo každému občanovi jasné, kto je za čo zodpovedný. Poviem príklad, je úplne normálne, aby občan vedel, pod koho spadajú cesty, po ktorých chodí, a nie tak, že v jednom meste máte cesty štátne, krajské a obecné a nikto nevie, komu tie cesty vlastne patria. Ľudia ich chcú mať opravené, ale nevedia, na koho sa majú obrátiť. Tá decentralizácia by urobila v tejto oblasti poriadok. Týka sa to aj problému s bilbordmi. Občania sa sťažujú na bilbordový smog, ale ja na to nemám tieto a tieto kompetencie. Keď to tým ľuďom takto vysvetlím, začínajú chápať, o čo mi ide, a potom, pochopiteľne, prídeme aj k sociálnym a ekonomickým témam.
Ďalším príkladom je určovanie mzdovej a daňovej politiky. Prečo sa na východe Slovenska alebo v nejakej municipalite, župe, nemôže určovať daňová politika, aby tam boli napríklad nižšie dane? Tomu tí ľudia začínajú rozumieť, že tam by mali tú moc bližšie a ten, ktorý by o tom rozhodol, by tam aj žil a musel by sa konfrontovať so zlými politickými rozhodnutiami priamo na mieste. K ministrovi nemajú obyčajní ľudia žiaden dosah, poslanca vidia veľmi málo, maximálne v televízii, a v podstate sa začínajú domáhať svojich práv u primátorov a starostov, ktorí im nedokážu z hľadiska svojich kompetencií pomôcť.
Mohli by tu vzniknúť rôzne obavy z autonomistických tendencií niektorých území?
Už dnes sú samosprávy v určitých oblastiach autonómne, aj na juhu Slovenska. Určite sa nemusíme obávať územnej autonómie, o tom sa ani nebavíme, ale ide nám o samosprávne rozhodovanie, kde si na úrovni municipality budú ľudia rozhodovať o svojich problémoch. Hovorím o unitárnom decentralizovanom štáte, kde by boli moc a peniaze rozložené medzi štát a municipality, ktoré by boli autonómne v oblastiach ako hospodárska a mzdová politika, kultúra, rozvoj, školstvo atď.
Richard Rybníček Zdroj: OS
Ďalším bodom, čo chcete presadiť, je zmena volebného systému.
Dnes stranícke orgány rozhodujú o kandidátkach, pričom ich nezostavujú na základe potreby v regiónoch, ale potreby strany a sympatie. V parlamente sa potom vytvára elitárska skupinka. Pomerný systém treba zachovať, ale jednomandátový volebný obvod by som zmenil na viac mandátových, pričom by museli byť zostavené kandidátky aj v regiónoch, a tak by bolo viac poslancov priamo odtiaľ. V rámci parlamentu by boli dve komory, ale nie tak ako v Čechách, ale časť parlamentu by bola volená inak pomerným systémom a časť priamo v obvodoch.
Je dôležité vedieť, že strana bude mať dva programy, pričom jeden z nich bude na to, čo sa tu dá zmeniť hneď, ako napríklad riešenie otázky daní či korupcie. Zároveň platí, že otázku zmeny volebného systému či rozširovania decentralizácie budeme riešiť počas prvého volebného obdobia postupnými legislatívnymi krokmi a nebude to z noci na ráno. Čo sa týka medzinárodnej politiky, tak pozícia strany bude jednoznačná pre zotrvanie v EÚ a NATO.
Mohli by ste naznačiť nejaký konkrétny krok, napríklad, čo sa dá robiť s korupciou?
Z môjho pohľadu to nie je až také ťažké vyriešiť korupciu. Videl som to v meste, keď som v jednom momente scentralizoval riadenie, prevzal som si všetky dokumenty do rúk a nastavil nové pravidlá. Nechcem vyzerať naivne, že teraz sa to všetko zmení. Z mojej vlastnej skúsenosti môžem povedať, že korupcia sa eliminovať vo väčšine prípadov dá. Ako mohol Fico eliminovať korupciu, keď za jeho éry táto korupcia prišla a vládne nepretržite?
Ja hovorím, že zmysel novej vízie Slovenska musí byť realizovaný bezpodmienečne bez Smeru. Keď ľudia budú chcieť riešiť korupciu, tak ju musíte riešiť s novými ľuďmi a novými politickými subjektmi bez akejkoľvek účasti strán, ktoré sa desať rokov podieľajú na moci. Ak ľudia rozhodnú, aby Smer vládol s niekým, tak si musia uvedomiť, že sa tá korupcia bude eliminovať oveľa pomalšie, postupne a otázka je, že či aj vôbec. Robert Fico je unavený starý politik, ktorý bude chcieť, prirodzene, odísť a to platí aj o strane Smer. Preto hovorím ľuďom, musíme mať 30 %, aby sme to dokázali konečne bez Smeru vyriešiť.
Takúto ambíciu mal aj Radoslav Procházka a všetci vieme, ako skončil. Tohto sa neobávate?
Ja sa toho neobávam a poviem vám prečo. Dôvodom je, že TOSKA bude mať transparentný účet, kde budú môcť ľudia prispieť na fungovanie strany či jej kampaň. Fyzické a aj právnické strany budú mať zároveň tento príspevok obmedzený. Ľuďom jasne poviem, že ak veríte týmto myšlienkam, tak podporte túto stranu, pretože každá iná cesta v tejto chvíli je tá istá, ako bola doteraz, tak poďte participovať na tom celom.
Procházka mal tiež v prezidentskej kampani transparentný účet, neskôr sa však dostávali na povrch aj iné veci. Známa je aj nahrávka Igora Matoviča.
Problémom bolo, že on začal brať pôžičky, založil majetky a zadlžil sa. Ja osobne nemám ani toľko majetku a nie som milionár. Na to, aby to bolo čisté a aby som sa nedostal do pozície ako Radoslav Procházka, chcem ľuďom povedať, že vy tú zmenu chcete, a keď myšlienky, ktoré ponúkame, vás presvedčia, tak sa na tom podieľajte, lebo ja nemám peniaze. Toto je moja jediná cesta, lebo ja inú nemám, keďže nie som ani Andrej Babiš či Andrej Kiska. Buď sa moje myšlienky presadia a ľudia to podporia, alebo nie a ja sa stiahnem. Chcem hrať od začiatku do konca poctivú hru. Nechcem, aby to bolo tak, že TOSKU budú ovládať oligarchovia. Od momentu, ako vznikne strana a bude registrovaná na ministerstve vnútra, tak bude mať vlastný transparentný účet a vtedy aj vyzvem ľudí, aby tam prispievali, ak chcú.
Chcete za sebou a novou stranou budovať silný background ľudí, ale posledný status má strana TOSKA na Facebooku v novembri 2016. Bez sociálnych sietí to asi nepôjde, ak si zoberieme napríklad takú stranu SaS, ktorá sa na tom vytiahla vo voľbách.
Ohlásil som, že idem zakladať stranu, ale ona ešte de jure neexistuje. Nemôžem v podstate pôsobiť ako nová politická strana, keď ešte nie je založená. Ja som iba v nejakom časovom rozmedzí oznámil, že ja som Richard Rybníček a mám ambíciu založiť novú politickú stranu, ktorá by sa mala volať takto. Preplieskalo ma to z hľadiska značky. Dobre, to som čakal, ale nebudem teraz naháňať etablované politické strany, keďže som ju ešte nezaložil. Bol by som rád, ak by som na jeseň tohto roka predstavil stranu. Momentálne je všetko v štádiu prípravy.
Druhú časť rozhovoru s Richardom Rybníčkom vám prinesieme o pár dní a bude sa týkať prioritne lokálnej politiky a jeho vzťahu s Robertom Ficom.
- Reklama -
