Streľba Kňažka rozvírila debatu. Sú zbrane bezpečné? Čo na konanie expolitika hovorí bezpečnostný analytik?

0
Milan Kňažko (Autor: TASR)

Odborníci, ako aj politici, respektíve laická verejnosť mali na ozbrojené počínanie Milana Kňažka v rámci nutnej obrany svojho majetku a zdravia len slová chvály. Čo však v prípade, ak by Kňažko (prípadne iný človek) nemal zbraň, čisto  hypoteticky, v legálnej držbe, no obránil by sa takýmto spôsobom? Prihliadalo by sa na to pri vypočúvaní?

To závisí od toho, ako by k tej zbrani prišiel. Akonáhle by ju mal doma naozaj v ilegálnej držbe, tak potom ide, samozrejme, o nelegálne vyzbrojovanie. Druhá vec je, ako by po tej zbrani siahol. Lebo je rozdiel, keď som napadnutý, nájdem zbraň blízko seba, ktorá mi nepatrí a ktorú následne použijem, pričom len s jej pomocou sa dokážem ubrániť. A rozdiel je potom, logicky, keď aktívne vlastním zbraň, ktorá je nelegálna, keďže na ňu nemám povolenie a idem ju iniciatívne vziať, aby som spacifikoval útočníka.

To sú tie dôležité momenty, či ide o krajnú núdzu a či je adekvátna forma zneškodnenia daného páchateľa. Je tam strašne veľa faktorov, ktoré prichádzajú do úvahy.   

Viac o ozbrojenom prepade M. Kňažka TU a TU 

A môže nastať aj situácia, akési ´registračné vákuum´, keď kupec zbrane čaká na príslušné povolenie, no v čase neočakávaného použitia (napr. prepadu) by ešte nebol oprávnený z nej strieľať? Existuje v praxi nejaké medziobdobie, lehota pri ktorej treba čakať na zaregistrovanie zbrane?

Takáto vec nemôže nastať, lebo človek môže kúpiť zbraň až v momente, keď je zaregistrovaný. Nie naopak. Je tam viacero momentov. Potrebujete mať predbežné povolenie od polície na to, aby ste si mohli tú zbraň zadovážiť. Až potom idete, na základe  tohto povolenia, kúpiť zbraň. A keď ju máte, tak potom tú zbraň ešte akoby doregistrujete.

Čo sa týka samotného Slovenska, aká je momentálne situácia na čiernom trhu so zbraňami? Je aktuálny stav priaznivejší ako, povedzme, v období divokých 90. rokov, keď bolo na našom území viacero mafiánskych, respektíve kriminálnych skupín?

Určite je tu teraz lepšia situácia z hľadiska rozšírenia ilegálnych zbraní, ako to bolo napr. začiatkom spomínaných 90. rokov pri vzniku našej republiky. Na druhej strane, najmä posledné dva roky sa opätovne rozširuje ilegálne držanie zbraní, a to predovšetkým formou nákupu zbraní, ktoré nie sú evidované alebo potom prerobením nefunkčných zbraní na zbrane znova fungujúce.

Takýto typ zbraní vidíme hlavne v rôznych extrémistických skupinách, a to vrátane samopalov, ktoré sú znova sfunkčnené.

A tento problém máme na Slovensku naozaj dosť veľký. 

Odkiaľ prúdia zbrane na tuzemský čierny trh? Z akých oblastí?

Aj tu je to o viacerých faktoroch. Ešte donedávna bola u nás veľmi jemná legislatíva z hľadiska možnosti kúpy týchto znefunkčnených zbraní. Normálne sa nakupovalo vo veľkom v nejakých army shopoch. A práve takto nakupovali u nás aj rôzne zahraničné skupiny, ktoré mali napojenie na terorizmus.

Navyše, na Slovensku aj v zahraničí je pomerne veľa ľudí, ktorí dokážu takéto znefunkčnené expanzné zbrane znova ilegálne sfunkčniť.

A potom je tu veľa zbraní na čiernom trhu, ktoré sú pôvodom z krajín bývalej Juhoslávie, čo má, pochopiteľne, súvislosť s vojnou na Balkáne. No a tieto zbrane sa tiež dosť výrazným spôsobom vyskytujú v našom priestore.

Bezpečnostný analytik Jaroslav Naď. Zdroj: Facebook/Jaro Naď

Pokiaľ by sme sa bavili o našom regióne, ktorá z krajín V4 je najviac naklonená zbraniam, respektíve kultúre zbraní?

Osobne nemám a ani neevidujem konkrétne štatistiky. Nemyslím si však, že by boli nejaké zásadné rozdiely medzi týmito krajinami. Skôr je tam ale tendencia zvyšovať počet strelných zbraní medzi občanmi. A to ako legálnych, tak aj nelegálnych.

A keď ide o priamych susedov Slovenska, tam je tá ukrajinská voľba asi jasná, však?

Jednoznačne. Okrem toho, že je tam dlhodobo ozbrojený konflikt, tak tam je veľmi veľa zbraní rôzneho typu ešte z čias rozpadu Sovietskeho zväzu, ktoré boli dlhodobo rozobraté. Z tohto pohľadu to tam je „lepšie“ ako v 90. rokoch.

Na  záver možno trošku odbočme aj k policajným zložkám. Nemala by mať polícia väčšiu voľnosť použitia zbraní v krízových situáciách (napr. lúpežné prepadnutie, držanie rukojemníkov)? Nemajú naši policajti menšie právomoci, z hľadiska použitia zbrane, ako napríklad policajti v USA?

Som presvedčený, že súčasná legislatíva je nastavená dobre, je adekvátna, správna a je štandardná v rámci EÚ. Dôležité je, aby mali policajti kvalitné zbrane. To bolo do istej miery vyriešené tendrom na nákup strelných zbraní pre policajtov, ktorý sa konal nedávno.

Ale zároveň je mimoriadne dôležité, aby boli kvalitne trénovaní. A to ako fyzicky – v strieľaní – tak aj mentálne. Lebo keď nastane takáto situácia, je veľmi kritická a na to musia vedieť aj tí policajti správne zareagovať.

Zohráva psychika v takýchto prípadoch dôležitejšiu rolu než samotná fyzická pripravenosť, t. j. natrénovaná presnosť streľby?

V prípade kvalitného tréningu je veľa vecí robených podvedome a automaticky. Tak to má byť, lebo v mnohých prípadoch rozhodujú doslova desatiny sekundy. Tí policajti musia byť tak vytrénovaní, aby u nich vznikli automatizmy a tie veci robili podvedome.

- Reklama -